Odporcovia kontroverznej dôchodkovej reformy francúzskeho prezidenta Emmanuella Macrona neuspeli ani s druhým pokusom o jej zablokovanie. Ústavný súd v Paríži v stredu zamietol aj druhú žiadosť opozície, ktorá chcela dosiahnuť vypísanie referenda s cieľom zastropovať zákonný vek odchodu do dôchodku na 62 rokov.
Prvú sťažnosť zamietol súd ako neprípustnú už v polovici apríla. Opozícia ani odbory teraz už nemajú veľké vyhliadky na zablokovanie reformy.
Na základe Macronovej reformy, ktorá medzitým nadobudla účinnosť, sa vek odchodu do dôchodku od 1. septembra postupne zvýši na 64 rokov.
Protesty proti tomuto plánu naďalej pokračujú. Naposledy sa konali masové demonštrácie 1. mája. A na 6. júna odbory opäť zvolávajú demonštrácie.
Americká centrálna banka (Fed) v súlade s očakávaniami sprísnila svoju menovú politiku. Zároveň však signalizovala, že si dá pauzu s ďalším zvyšovaním sadzieb.
Menový výbor Fedu (FOMC) zdvihol kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov do pásma 5 percent až 5,25 percenta. To bolo desiate sprísnenie menovej politiky od marca 2022, pričom kľúčová sadzba za ten čas vzrástla celkovo o 5 percentuálnych bodov a aktuálne je najvyššie od augusta 2007.
Fed teraz zrejme preruší aktuálny cyklus sprísňovania menovej politiky, aby mohol posúdiť jeho vplyv na infláciu rovnako ako dôsledky nedávnych bankrotov bánk. Takisto chce počkať na vyriešenie politického sporu týkajúceho sa zvýšenia dlhového stropu federálnej vlády.
Existuje „značné riziko“, že sa Rusko v rámci konfrontácie so Západom pre Ukrajinu zameria na kritickú infraštruktúru v Európe alebo Severnej Amerike, vrátane plynovodov a internetových káblov. Novinárom to povedal námestník generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) pre spravodajstvo a bezpečnosť David Cattler s tým, že Rusko „aktívne mapuje“ infraštruktúru spojencov Ukrajiny na zemi aj na morskom dne. Informuje o tom portál Politico.
Ruské vojenské a civilné spravodajské služby mali podľa Cattlera „značné zdroje“, ktoré mohol Vladimir Putin použiť na sledovanie infraštruktúry, „vrátane používania civilných lodí a takzvaných špionážnych lodí“.
„Rusi sú v tejto oblasti aktívnejší, ako sme ich za posledné roky videli,“ skonštatoval námestník. Ruské hliadky su na najvyššej úrovni za niekoľko rokov v Atlantickom oceáne a ruské lode „viac riskovali“ aj v Baltskom a Severnom mori, dodal.
Po vlaňajších výbuchoch na plynovodoch Nord Stream, ktoré sú predmetom vyšetrovania v troch rôznych krajinách, NATO zriadilo vo svojom bruselskom ústredí novú „bunku“ na koordináciu úsilia o ochranu podmorskej infraštruktúry. Šéf tejto bunky Hans-Werner Wiermann, uviedol, že incident na plynovodoch ukázal „jasné a aktuálne nebezpečenstvo, ktorému naša kritická podmorská infraštruktúra čelí“.
Vyšetrovania septembrových výbuchov na plynovodoch v Baltskom mori zatiaľ neukázali na konkrétneho vinníka, prvotné podozrenie však padlo na Rusko. Dánske úrady minulý týždeň potvrdili, že štyri dni pred výbuchmi v ich blízkosti spozorovali ruskú námornú loď s ponorkou určenou na vykonávanie operácií pod vodou.
Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger je "pripravený konať", pokiaľ kontroly v súvislosti s pridelením dotácií pre firmu rodiny dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana prinesú informácie o porušení zákona. V stredu o tom informoval Úrad vlády SR.
Heger tak reagoval na stredajšie obvinenie strany Smer-SD, podľa ktorého spoločnosť Reko Recycling dostala v apríli od Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR nenávratný príspevok vo výške približne 1,4 milióna eur. "Na predmetnú dotáciu sa predseda vlády ministrov pýtal, podľa ich informácií dotácia bude ešte pred vyplatením príspevku v najbližších týždňoch prechádzať ďalšími štátnymi a európskymi kontrolnými mechanizmami," uviedol tlačový odbor Úradu vlády.
Ministerstvo životného prostredia priblížilo, že firma podala žiadosť spolu s ostatnými žiadateľmi ešte pred rokom a žiadosť posudzovali hodnotitelia pridelení losom. "Vedenie Sekcie environmentálnych programov a projektov MŽP SR konštatovalo, že pri žiadosti spoločnosti Reko Recycling, prebehlo hodnotenie v súlade pravidlami EÚ pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP)," uviedlo MŽP.
Rezort dodal, že hoci zmluva o poskytnutí príspevku bola podpísaná Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP) ešte v závere minulého roka, spoločnosti neboli zatiaľ uvoľnené žiadne finančné prostriedky. SAŽP skúma prostredníctvom európskeho systému ARACHNE aj riziká súvisiace s konečným užívateľom výhod.
Keďže opozícia spochybňuje vylúčenie väčšiny uchádzačov o NFP, minister životného prostredia rozhodol, že priebeh administratívneho a odborného posudzovania žiadateľov o NFP, ktorí sa prihlásili v 17. kole 16. výzvy podporujúcej opätovné použitie a zhodnocovanie nie nebezpečných odpadov, bude podrobený auditu.
Z ôsmich žiadateľov o NFP neprešli administratívnym hodnotením traja žiadatelia, keď dvaja nepredložili na výzvu o doplnenie požadované dokumenty a jeden ich predložil, ale po lehote. Zo zvyšných piatich ale štyria neprešli odborným hodnotením.
Členské štáty Európskej únie chcú zasadne obmedziť používanie reklamných sloganov zdôrazňujúcich ekologický rozmer, ako napríklad "šetrný k životnému prostrediu" alebo "klimaticky neutrálny". Producenti by potom už nemohli používať takéto termíny na propagáciu výrobkov, výrobných postupov alebo spoločností, oznámilo v stredu švédske predsedníctvo Únie.
S cieľom uľahčiť spotrebiteľom porovnávanie výrobkov, ktoré sú prezentujú ako šetrné k životnému prostrediu, by mali v budúcnosti povoľovať len slogany založené na oficiálnych systémoch certifikácie. Povolené by boli aj potvrdenia o udržateľnosti, ktoré sú oficiálne registrované alebo stanovené verejnými orgánmi.
K iniciatíve zaujme budúci týždeň stanovisko Európsky parlament (EP), ktorý bude o finálnej podobe návrhu ďalej rokovať s členskými štátmi.
Politického veterána a bývalého lídra francúzskej krajnej pravice Jeana-Marie Le Pena prepustili z nemocnice. Domov sa vrátil po vyše dvojtýždňovej hospitalizácii, ktorej dôvodom bol ľahký infarkt. Oznámila to v stredu jeho vnučka, píše TASR podľa správ agentúry AFP a francúzskych médií.
Le Pena (94), ktorý je otcom súčasnej líderky francúzskej krajnej pravice Marine Le Penovej, hospitalizovali s infarktom 15. apríla. Teraz už je "späť doma" a má sa "lepšie", uviedla jeho vnučka a taktiež politička Marion Maréchalová v rozhovore pre televíznu stanicu Paris Premiére.
Le Pen, ktorý oslávi 20. júna 95 rokov, mal v posledných rokoch viacero zdravotných problémov. Napríklad vo februári 2022 bol hospitalizovaný po "menšej" mozgovej príhode.
Tento bývalý výsadkár bol spoluzakladateľom Národného frontu (FN) – neskôr premenovaného na Národné združenie (RN) – a celé desaťročia vyvolával polemiku kvôli svojmu postoju k prisťahovalectvu. Nie tak dávno si pochvaľoval, že vzostup krajnej pravice v Európe ukazuje, že jeho "názory sa stali mainstreamom".
Keď sa vedenia FN ujala jeho dcéra Marine, snažila sa očistiť imidž strany – aj tým, že v roku 2015 svojho otca z nej vylúčila za jeho výrok, že holokaust je len detailom histórie. Strana odvtedy pomerne výrazne prenikla do európskej aj francúzskej politiky.
Le Pen sa narodil 20. júna 1928 v prístave La Trinité-sur-Mer v západnej časti Bretónska a ako vojak slúžil v koloniálnych vojnách v Alžírsku a vo Vietname. V roku 1956 sa vo veku 27 rokov stal najmladším poslancom francúzskeho parlamentu. Päťkrát kandidoval vo voľbách prezidenta, pričom v roku 2002 vyvolal vo Francúzsku šok, keď sa dostal do druhého kola volieb, ktoré však následne vyhral Jacques Chirac.
AKTUALIZOVANÉ Predseda ruskej Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu) Viačeslav Volodin v stredu vyzval na "zničenie kyjevského režimu" po údajnom útoku dronmi na Kremeľ, o ktorom Moskva tvrdí, že bol pokusom Ukrajiny spáchať atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina. Tamojšie orgány začali incident vyšetrovať ako terorizmus.
"S režimom (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského nemožno rokovať. Budeme žiadať nasadenie zbraní schopných zastaviť a zničiť teroristický režim v Kyjeve," napísal Volodin na svojom účte v aplikácii Telegram.
Podľa Volodina je Zelenskyj, ktorý vydal rozkazy na uskutočnenie teroristických útokov, "na rovnakej úrovni ako ostatní medzinárodní teroristi“, pričom menoval al-Káidu, Džabhat an-Nusra a Islamský štát.
"Kyjevský teroristický režim, ktorý sa zmocnil celého štátu, ohrozuje bezpečnosť Ruska, Európy a celého sveta,“ uviedol ďalej Volodin. Politici v západných krajinách, ktorí mu dodávajú zbrane, si podľa neho musia uvedomiť, že "sa stali nielen podporovateľmi, ale aj priamymi spolupáchateľmi teroristických činov“.
Kyjev sa bráni
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu zodpovednosť za útok dronmi na Kremeľ, z ktorého Moskva obvinila Kyjev, odmietol.
"Neútočíme na (ruského prezidenta Vladimira) Putina ani na Moskvu, bojujeme na našom území. Bránime naše dediny a mestá," povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii počas návštevy vo fínskom hlavnom meste Helsinki. Dodal, že potrestanie šéfa Kremľa Ukrajina prenechá súdu.
Zelenskyj tiež upozornil, že ukrajinské sily nemajú dostatok zbraní na to, aby ich mohli nasadiť na takéto incidenty, píše stanica CNN.
Na otázku novinárov, prečo Rusko obvinilo z údajného útoku Kyjev, Zelenskyj podľa Sky News konštatoval, že Putin potrebuje nájsť spôsob, ako motivovať Rusov vzhľadom na pokračujúcu inváziu na Ukrajine, keďže nemá "žiadne víťazstvá" na bojisku.
🤔According to Russian media, two drones crashed close to the Kremlin. The Kremlin asserts that they stopped an attack by the Kyiv regime. Telegram channels shared recordings that display smoke over Moscow. pic.twitter.com/a7wCRZzaD6
Už predtým hovorca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak povedal, že Kyjev nemá nič spoločné s údajným útokom dronov na Kremeľ, ktorý Moskva označila za pokus o zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ukrajina na Kremeľ neútočí, pretože to v prvom rade nevedie k riešeniu žiadnych vojenských cieľov, poznamenal Podoľak. Útok na Kremeľ by bol podľa neho mimoriadne nevýhodný v spojitosti s prípravou na ukrajinskú protiofenzívu a vyprovokoval by Rusko k ešte radikálnejším činom. Naznačil tiež, že tento útok bol zinscenovaný Moskvou.
Mychajlo Podoľak. Foto: Twitter
Američania sa unáhliť nechcú
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu potvrdil, že zaregistroval správy o údajnom útoku ukrajinských dronov na Kremeľ, ich pravosť však nemôže potvrdiť.
"Jednoducho to nevieme," povedal Blinken novinárom podľa televízie CNN na podujatí organizovanom denníkom Washington Post. "Všetko, čo prichádza z Kremľa, by som bral s veľmi veľkou rezervou," dodal šéf americkej diplomacie.
"Uvidíme, aké budú fakty. Je ťažké to komentovať alebo špekulovať o tom bez toho, aby sme tieto fakty poznali," podotkol ďalej Blinken.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken hovorí počas slávnostného otvorenia nového krídla veľvyslanectva USA v Aténach v Grécku v utorok 21. februára 2023. Foto: TASR/AP
Odpoveď vraj príde
Moskva v stredu oznámila, že zostrelila dve ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré mierili na Kremeľ. Ten túto operáciu označil za "plánovaný teroristický čin" a pokus o ohrozenie života prezidenta Ruskej federácie. Pri tomto incidente nezaznamenali škody ani zranenia.
Kremeľ v bezprostrednej reakcii uviedol, že prezident Vladimir Putin je v bezpečí a naďalej pracuje podľa plánovaného harmonogramu. Rusko si ponecháva právo odpovedať, "kedy a kde to uzná za vhodné", citovala oficiálne vyhlásenie ruská agentúra TASS, uvádza AP.
Kremeľ v stredu vyhlásil, že napriek incidentu s dronmi prebehne budúcotýždňová vojenská prehliadka v Moskve pri príležitosti Dňa víťazstva podľa plánu. "Prehliadka sa uskutoční. Plány sa nijako nezmenili," povedal pre TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ruské úrady už v stredu začali vyšetrovanie údajného útoku dronmi na sídlo prezidenta Vladimira Putina. Informuje o tom agentúra AFP.
"Na základe pokynu predsedu Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandra Bastrykina sa začalo trestné konanie podľa článku 205 Trestného zákona Ruskej federácie v súvislosti s pokusom kyjevského režimu o útok bezpilotnými lietadlami na kremeľskú rezidenciu prezidenta Ruska," uviedol vo vyhlásení výbor, ktorý sa zaoberá závažnými trestnými činmi.
Podľa výboru boli do útoku zapojené dva drony, ktoré vyradili z činnosti pomocou radarových systémov.
Ukrajina je "veľmi sklamaná" z toho, že nemecká polícia v stredu informovala o plánovanej návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne, nakoľko podľa Kyjeva ide o "nezodpovedný" prístup, ktorý môže z bezpečnostných obáv ohroziť to, či sa cesta vôbec zrealizuje.
S odvolaním sa na zdroje blízke ukrajinskej vláde o tom informoval nemecký spravodajský server T-Online. Ako uviedol, Kyjev je sklamaný z toho, že "zrejme z nemeckých zdrojov boli vedome zverejnené veľmi citlivé bezpečnostno-politické informácie".
Ukrajinské veľvyslanectvo v Berlíne na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo.
Berlínska polícia v stredu oznámila, že sa pripravuje na návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne, ktorá sa vraj uskutoční v dňoch 13. a 14. mája. Úrad kancelára Olafa Scholza však návštevu Zelenského v Nemecku zatiaľ nepotvrdil.
Podľa bulvárnych novín B. Z. by mal Zelenského prijať nemecký kancelár Scholz s vojenskými poctami. Po vzájomných rozhovoroch je plánovaná aj tlačová konferencia a rokovanie s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.
B. Z. priblížil, že Zelenskyj by mal byť ubytovaný v hoteli Ritz-Carlton neďaleko námestia Potsdamer Platz v centre Berlína. Polícia má počas jeho návštevy vykonávať osobné kontroly, pričom v nasadení budú aj ostreľovači a psy vycvičené na vyhľadávanie výbušnín. Počíta sa tiež s rozsiahlymi uzáverami.
Policajná hovorkyňa Anja Dierschkeová spresnila, že 14. mája má byť Zelenskému a ukrajinskému národu odovzdaná Cena Karola Veľkého, ktorú každoročne udeľuje nemecké mesto Aachen za prínos k jednote Európy. S príhovorom má na podujatí vystúpiť aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Ak sa návšteva uskutoční, pôjde o prvú cestu Zelenského do Nemecka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022. Ukrajinský prezident absolvoval zahraničné cesty až v nedávnej dobe – v prvých mesiacoch vojny sa zdržiaval na Ukrajine, pripomína stanica Sky News. Jeho návštevy u spojencov sa pritom väčšinou plánujú v tajnosti z dôvodu vysokých bezpečnostných rizík.
Poslanci maďarského parlamentu v stredu schválili balík zákonov reformy súdnictva, na ktorých sa maďarská vláda dohodla s Európskou komisiou s cieľom získania prostriedkov z kohézneho fondu Európskej únie a z fondu obnovy. S odvolaním sa na server 444.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová podľa spravodajského webu Euronews v Bruseli povedala, že balík zákonov schválený v stredu maďarským parlamentom obsahuje iba štyri míľniky z určených 27, ktoré treba splniť. "V zmysle dohody môže Orbánova vláda poslať prvú žiadosť o platbu iba vtedy, keď budú splnené všetky podmienky," dodala eurokomisárka.
Podľa informácií Euronews je ťažké predpovedať, kedy bude môcť Maďarsko čerpať eurofondy, pretože plnenie ostatných podmienok napreduje iba veľmi pomaly.
Štyri podmienky súvisiace s justíciou sú jedným z prvkov blokovania eurofondov Maďarsku vo výške 12,7 miliardy z rámca sedemročného rozpočtu v celkovej výške 22 miliárd eur. Z tohto rozpočtu bolo zablokovaných 6,3 miliardy eur kvôli problémom s korupciou a približne 2,5 miliardy eur kvôli zaobchádzaniu s utečencami a LGBTQ komunitou, ako aj pre porušovanie akademickej slobody.
Ďalšie pozastavené zdroje určené pre Maďarsko sa týkajú 5,8 miliárd eur z fondu obnovy. Podmienky ich čerpania boli určené v rámci právneho konania voči Maďarsku pre nedodržiavanie princípov právneho štátu, píše server hvg.hu.
Starosta Richard Bros zdôraznil, že v predstihu iniciovali rokovanie o projekte s investorom. Cieľom bolo upraviť zámer.
"Sme presvedčení, že 30-metrová megastavba zakrývajúca výhľady na toto miesto naozaj nepatrí. Sme pripravení nájsť a umožniť investorovi také kompromisné riešenie, ktoré by dokázalo rešpektovať lokalitu aj ochranu prírody," uviedol Bros s tým, že pôvodne plánovaný deväťposchodový hotel by tak mohla nahradiť podstatne menšia výstavba v štýle horských chát.
Starosta podotkol, že samospráva bola často pranierovaná za rozhodnutia z minulosti umožňujúce rozsiahlu výstavbu predovšetkým v lokalite Lúčky. Už predchádzajúce vedenie obce preto podľa Brosa v roku 2021 prijalo dodatok územného plánu, ktorý umožňuje zastaviť výstavbu v neurbanizovaných lokalitách. Rovnako tak zregulovať výstavbu tam, kde je možná.
V jednej z najnavštevovanejších dolín na Slovensku má vyrásť viac ako 30 metrov vysoký hotel. Upozornili na to koncom apríla aktivisti z občianskeho združenia Pre Dolinu a iniciatívy My sme les s tým, že stavba prekryje výhľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Projektu dalo v odvolacom konaní zelenú Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Správa Národného parku Nízke Tatry s jeho stanoviskom nesúhlasí. Štátny tajomník MŽP Michal Kiča vyhlásil, že "hotel ešte nie je hotová vec" a dal vec preveriť. Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj rovnako avizoval, že postup okolo vydania súhlasného stanoviska k stavbe hotela preskúma.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu počas návštevy Fínska vyhlásil, že tento rok bude "rozhodujúci" pre víťazstvo Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám. Apeloval tiež na dodávky ťažkých zbraní pre Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Som presvedčený, že tento rok bude rozhodujúci pre nás, pre Európu, pre Ukrajinu – rozhodujúci pre víťazstvo," povedal Zelenskyj novinárom na tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm. Poďakoval sa mu za doterajšiu vojenskú podporu a dodal, že sa zhodli na urýchlení budúcich dodávkach zbraní pre Kyjev.
Niinistö uviedol, že Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa 1 340-kilometrovú hranicu, sa nemôže vzdať svojich moderných bojových stíhačiek v prospech ukrajinských síl predtým, než mu budú doručené nové, čo je naplánované od roku 2025.
Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že po tom, čo ukrajinské sily vykonajú ofenzívne akcie, získajú aj stíhačky, ktoré požadujú od Západu.
Ukrajinský prezident tiež zagratuloval Fínsku k vstupu do NATO a povedal, že jeho krajina "potrebuje rovnaké bezpečnostné záruky". "Najsilnejšou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu je členstvo v NATO," zdôraznil.
Fínsko sa 4. apríla oficiálne stalo 31. členskou krajinou NATO. Žiadosť o členstvo podalo v máji minulého roku spolu so Švédskom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.
Poradkyňa prezidenta pre oblasť komunikácie na platforme Telegram uviedla, že na vstup do Severoatlantickej aliancie je potrebná fundamentálna diplomatická práca. Ukrajina podľa jej slov práve na tomto úsilí v súčasnosti pracuje.
Zelenskyj, ktorý pricestoval v stredu do fínskeho hlavného mesta Helsinki, sa popoludní zúčastní aj na jednodňovom samite piatich severských krajín. Bude viesť bilaterálne rozhovory so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom, nórskym predsedom vlády Jonasom Gahrom Störem, dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou a šéfkou islandskej vlády Katrín Jakobsdóttir.
Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko a Island podporujú Ukrajinu od začiatku ruskej invázie. Dánsko v utorok oznámilo, že Kyjevu poskytne vojenské vybavenie a finančnú pomoc v hodnote 1,7 miliardy dánskych korún (228 miliónov eur) na podporu očakávanej ukrajinskej protiofenzívy.
