Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NAKA zasahuje v rámci akcie Mamonár, obvinených je deväť ľudí

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahuje vo štvrtok od rána v rámci policajnej akcie s krycím názvom Mamonár. Obvinených bolo zatiaľ deväť osôb. Akcia súvisí s colníkmi.

Informovala o tom hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PPZ) Karolína Barinková. „V prípade vyšetrovateľ obvinil už deväť osôb. Počas akcie sme zadržali ôsmich z nich. Išlo o príslušníkov finančnej správy, konkrétne z Colného úradu vo Veľkom Mederi," priblížila Barinková.

Obvinení sú zo zločinov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a s tým súvisiacej korupcie a násilnej trestnej činnosti. Počas akcie boli vykonané aj prehliadky rôznych priestorov.

Bližšie informácie polícia momentálne neposkytuje. „Aktuálne prebiehajú procesné úkony, preto bližšie informácie nie je možné poskytnúť," doplnila Barinková.

(tasr)

Minúta  |  

Čína: Rozširovanie NATO v Ázii je pokusom o zničenie regionálneho mieru a stability

Čína vo štvrtok vyzvala na ostražitosť v súvislosti s rozširovaním Severoatlantickej aliancie východným smerom. Spravila tak po infomáciách v médiách, že NATO plánuje otvoriť svoju kanceláriu v Japonsku, aby zjednodušilo konzultácie so spojencami v tomto regióne.

Podľa spravodajského portálu Nikkei Asia sa NATO chystá otvoriť si kanceláriu v Tokiu budúci rok. Cieľom je organizovať rokovania s krajinami ako Južná Kórea, Austrália či Nový Zéland s ohľadom na geopolitické výzvy z Číny a Ruska.

Podľa hovorkyne čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning je Ázia „sľubným územím pre spoluprácu a rozvoj a nemala by sa stať geopolitickým bojiskom".

„Pokračujúce rozširovanie sa NATO východným smerom v súvislosti s regionálnymi záležitosťami v ázijskom Tichomorí je pokusom o zničenie regionálneho mieru a stability... vyžaduje si to vysokú ostražitosť od krajín v danom regióne," uviedla Mao.

Na otázku o správe portálu Nikkei Asia reagovala hovorkyňa NATO Oana Lungescuová tým, že Aliancia nebude zachádzať do detailov o možných plánoch. „NATO má kancelárie a dohody o komunikácií s niekoľkými medzinárodnými organizáciami a partnerskými krajinami a spojenci tieto dohody pravidelne hodnotia, aby sa zabezpečilo, že slúžia potrebám NATO i našich partnerov," uviedla Lungescuová.

Dodala, že partnerstvo NATO a Japonska je veľmi blízke a ďalej rastie.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: V Maďarsku sa o porážke liberálov nielen hovorí, ale sa tak aj koná

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vystúpil vo štvrtok v úvode dvojdňovej medzinárodnej konferencie konzervatívcov Conservative Political Action Conference (CPAC) v Budapešti. Orbán zdôraznil, že Maďarsko je krajinou, kde experimentujú s konzervatívnou politikou budúcnosti. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Maďarsko je miesto, kde sa o porážke progresívnych liberálov a o konzervatívnom, kresťanskom politickom obrate nielen hovorí, ale sa tak aj koná," podčiarkol maďarský ministerský predseda na podujatí, ktorého heslom je „Spolu sme silou!".

Maďarsko podľa slov Orbána zastavilo migráciu na hraniciach, zakázalo rodovú propagandu na školách a pracuje v záujme dosiahnutia mieru. "Funguje to. Vo voľbách sme vyhrali štyrikrát po sebe," zdôraznil premiér.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine Orbán podotkol, že ak by bol americkým prezidentom ešte stále Donald Trump, dnes by žiadna vojna nebola. "Vráťte sa, pán prezident, urobte Ameriku opäť skvelou a prineste nám mier," povedal v prejave predseda maďarskej vlády, ktorý opätovne zdôraznil význam národa a potrebu chrániť ho pred "globálnou progresívnou elitou".

Na konferenciu prijali pozvanie gruzínsky premiér Irakli Garibašvili, bývalý predseda vlády Českej republiky Andrej Babiš, bývalý český prezident Václav Klaus či slovinský expremiér Janez Janša.

Pravicovú politickú konferenciu CPAC usporadúva každoročne od roku 1974 Americká konzervatívna únia (ACU). V takmer polstoročnej histórii sa z nej stalo podujatie, ktoré mobilizuje desaťtisíce konzervatívcov. V Európe sa prvýkrát uskutočnila vlani v Budapešti.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér je pripravený konať, ak bol v prípade dotácie pre Vlčanovu firmu porušený zákon

Poverený premiér Eduard Heger (Demokrati) je pripravený konať, ak by kontroly priniesli informácie o porušení zákona v prípade dotácie pre firmu prepojenú na ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Zároveň kompetentných vyzval, aby postupovali v kontrolách čo najrýchlejšie.

Firma Reko Recycling, ktorá je prepojená na rodinu ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana, získala v apríli dotáciu z rezortu životného prostredia vo výške 1,42 milióna eur. Informovala o tom v stredu strana Smer-SD. „Na predmetnú dotáciu sa predseda vlády ministrov pýtal. Podľa ich informácií dotácia bude ešte pred vyplatením príspevku v najbližších týždňoch prechádzať ďalšími štátnymi a európskymi kontrolnými mechanizmami,“ informoval tlačový odbor úradu vlády.

Šéf Smeru-SD Robert Fico zverejnil informáciu, že 19. apríla 2023 dostala spoločnosť Reko Recycling nenávratný finančný príspevok z rezortu ministerstva životného prostredia. Z ôsmich predložených žiadostí uspela len jedna, a to žiadosť tejto firmy. Podľa Fica je Reko Recycling dcérskou firmou spoločnosti, v ktorej pôsobia rodinní príslušníci ministra Vlčana. Samotný minister pôsobil v Reko Recycling do roku 2020 ako prokurista. „Doteraz v tejto spoločnosti pôsobí ako prokurista jeho manželka alebo dcéra. Firmy, ktoré sú nad touto spoločnosťou, preukázateľne patria rodine Vlčanovcov,“ povedal Fico. Podľa strany Smer-SD firme Reko Recycling vzrástli zisky po vstupe ministra Vlčana do vlády. Kým v roku 2018 mala spoločnosť zisky na úrovni 62-tisíc eur, v roku 2019 do roku 2020 približne rovnako a po príchode Vlčana do vlády je to až 356 606 eur.

Rezort životného prostredia reagoval, že celý postup žiadosti spoločnosti Reko Recycling o nenávratný finančný príspevok dôkladne preverí vnútorným auditom a o kontrolu požiada aj orgán auditu eurofondov na ministerstve financií. Verejnosť bude následne informovať o výsledku. „Ministerstvo životného prostredia začalo po nastúpení nového vedenia odstraňovať všetky korupčné riziká, ktoré sa často spájali aj s eurofondmi. Preto nepripustí pochybnosti o zákonnosti postupu pri rozhodovaní o eurofondoch,“ uviedol envirorezort vo svojom stanovisku.

Rozhodnutie o schválení nenávratného finančného príspevku vydalo ministerstvo 15. novembra 2022. Slovenská agentúra životného prostredia s firmou podpísala zmluvu o poskytnutí príspevku 20. decembra 2022. „Týmto podpisom ale ešte nedošlo k uvoľneniu financií v prospech spoločnosti Reko Recycling. Tejto spoločnosti neboli k dnešnému dňu uvoľnené žiadne finančné prostriedky,“ zdôraznil rezort. Pred prvou platbou totiž ešte Slovenská agentúra životného prostredia skúma prostredníctvom európskeho systému Arachne v prípade každej platby aj možné riziká, aby sa zabránilo neoprávnenému vyplateniu peňazí z eurofondov. Týmto systémom sa dá identifikovať aj možný konflikt záujmov. Envirorezort zároveň poukázal na to, že uspieť mohli všetci žiadatelia, stačilo, aby predložili potrebné doklady a splnili podmienky stanovené vo výzve. Z ôsmich žiadateľov však traja neprešli administratívnym hodnotením a zo zvyšných piatich projektov štyri neprešli odborným hodnotením. V rámci tohto kola výzvy bolo alokovaných 41,49 milióna eur. Nebolo teda chybou súťaže, že uspel len jeden žiadateľ, podčiarkol rezort.

(sita)

Minúta  |  

Útok dronov na Kremeľ pravdepodobne zinscenovalo samotné Rusko, tvrdia americkí analytici

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) je presvedčený, že Rusko „pravdepodobne zinscenovalo“ údajný ukrajinský útok dronmi na Kremeľ. Podľa analytikov to mohol byť pokus „dostať vojnu domov“ a prípadne tak pripraviť pôdu pre širšiu mobilizáciu. Informuje o tom portál Euronews.

Moskva v stredu informovala, že zmarila ukrajinský pokus o atentát na ruského vodcu Vladimira Putina a avizovala odvetu za údajný „teroristický útok“. Ukrajina to však poprela.

Americkí analytici si myslia, že za incidentom stojí samotné Rusko, a označili ho za pokus priblížiť vojnu ruskému publiku a vytvoriť podmienky pre širšiu mobilizáciu spoločnosti. „Viaceré ukazovatele naznačujú, že úder bol vedený interne a cielene zinscenovaný,“ uviedlo ISW v správe zverejnenej vo štvrtok.

Zábery údajného útoku, ktoré kolujú na sociálnych médiách, ukazujú explóziu dronu pri vlajkovom stožiari na kremeľskom Senátnom paláci a dvoch neidentifikovaných ľudí, ktorí lezú na budovu. Rusko informovalo, že Putinovi sa nič nestalo a v čase údajného pokusu o atentát nebol v Kremli.

Iní bezpečnostní experti tiež spochybnili príbeh prezentovaný Moskvou, pričom niektorí naznačili, že ho mohli zinscenovať pre medzinárodné publikum, pochybujúc o tom, prečo by Rusko chcelo, aby si jeho vlastní ľudia mysleli, že až do poslednej chvíle nedokáže zničiť malý dron. „Mám zopár vážnych otázok,“ napísal bývalý švédsky premiér Carl Bildt. „Je to skutočne realistické - ak bol dron z veľkej diaľky - že nedokázala zasiahnuť žiadna protivzdušná obrana až kým nebol až priamo nad samotným Kremľom?,“ dodal.

ISW tiež vo svojej správe poznamenal, že Rusko nedávno posilnilo domácu protivzdušnú obranu, vrátane Moskvy. „Je preto extrémne nepravdepodobné, že by dva drony mohli preniknúť viacerými vrstvami protivzdušnej obrany a explodovať alebo byť zostrelené priamo nad srdcom Kremľa spôsobom, aký nám poskytli veľkolepé zábery pekne zachytené kamerou,“ uviedli analytici a dodali, že „okamžitá, koherentná a koordinovaná reakcia Kremľa“ naznačuje, že útok bol vnútorne pripravený tak, aby jeho zamýšľané politické účinky prevážili nad zahanbením.

Účasť Ukrajiny na údajnom útoku odmietol aj prezident Volodymyr Zelenskyj. „Bojujeme na našom území, bránime naše dediny a naše mestá. Neútočíme na Putina alebo Moskvu. Na to nemáme dosť zbraní,“ povedal počas návštevy Fínska.

Podobne sa vyjadril aj jeho poradca Mychajlo Podoľak. „Neútočíme na Kremeľ, pretože to v prvom rade nevyrieši žiadne vojenské problémy. Absolútne. A z pohľadu prípravy našich útočných opatrení je to mimoriadne nevýhodné,“ uviedol a zároveň poukázal na to, že by to umožnilo Rusku ospravedlniť masívne útoky na ukrajinské mestá, civilné obyvateľstvo a infraštruktúru.

Biely dom v reakcii uviedol, že nemôže „potvrdiť pravosť“ správ Ruska, že zmarilo nočný útok ukrajinských dronov na Kremeľ.

Ruské úrady tvrdia, že útok sa stal počas noci, no nezverejnili žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by to potvrdili ani nevysvetlili, prečo trvalo viac ako 12 hodín, kým o incidente informovali.

Úlomky z dronov podľa vyhlásenia na webstránke Kremľa spadli na pozemok sídla ruského prezidenta, ale nespôsobili žiadne škody. Na videozázname zverejnenom v noci na miestnom moskovskom spravodajskom kanáli na komunikačnej platforme Telegram, ktorý natočili z druhej strany rieky, vidieť dym stúpajúci nad budovami. Podľa popisu videa obyvatelia neďalekého bytového domu nahlásili, že okolo 2:30 miestneho času počuli rany a videli dym. Euronews upozorňuje, že video nedokázal overiť.

Správy o údajnom útoku vyvolali v Rusku okamžité výzvy prokremeľských predstaviteľov na atentáty na vysokých predstaviteľov Ukrajiny.

https://standard.sk/351078/sef-dolnej-komory-ruskeho-parlamentu-vyzval-na-znicenie-rezimu-v-kyjeve/

(sita)

Minúta  |  

Washington posiela Ukrajine muníciu za 300 miliónov dolárov

Spojené štáty posielajú Ukrajine dodatočnú vojenskú pomoc v hodnote približne 300 miliónov dolárov. Ako informovalo americké ministerstvo obrany, jej súčasťou je obrovské množstvo delostreleckých nábojov, húfnic, rakiet vzduch-zem a munície. Deje sa tak v čase, keď sa očakáva začiatok jarnej protiofenzívy ukrajinskej armády proti ruským silám.

Nový balík obsahuje rakety Hydra-70, čo sú neriadené rakety, ktoré sú odpaľované z lietadiel. Zahŕňa tiež nezverejnený počet rakiet pre vysokomobilné delostrelecké raketové systémy, mínomety, náboje do húfnic, rakety a protitankové granátomety Carl Gustaf. Všetky zbrane stiahnu zo zásob Pentagonu, aby mohli ísť rýchlo do prednej línie.

V podaní Pentagonu je to už 37. balík pomoci od vypuknutia vojny na Ukrajine. Celková vojenská pomoc Spojených štátov tak predstavuje približne 36 miliárd dolárov.

(1 EUR = 1,1043 USD)

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.