Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česi sa v rámci kampane Darček pre Putina zložili na raketomet a 365 rakiet

Projektu Darček pre Putina, ktorý zbiera peniaze na obranu Ukrajiny proti ruskej agresii, sa podarilo vybrať od Čechov financie na raketomet RM-70 a 365 rakiet. V nedeľu to uviedli organizátori na sociálnej sieti Twitter a hneď v pondelok vyhlásili novú zbierku, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Je to tam! Dámy a páni, spoločne sme dali dokopy 50 miliónov korún na raketomet RM-70 a 365 rakiet doň," oznámili organizátori zbierky na Twitteri.

RM-70 je mobilná reaktívna delostrelecká zbraň, ktorá umožňuje páliť salvami, ale aj jednotlivo. Salva štyridsiatich rakiet dokáže podľa projektu Darček pre Putina "preorať" plochu troch hektárov. Zbraň je umiestnená na podvozku Tatry 813, jej maximálny dostrel je 20 kilometrov.

Podľa servera iDNES.cz sa raketomet na Ukrajinu dostane do niekoľkých týždňov. Samotný stroj stál 17 miliónov korún (takmer 720-tisíc eur), jedna raketa doň vyšla približne na 88 tisíc korún.

Server Novinky.cz upozornil, že raketomet RM-70 bol vyvinutý v Československu na začiatku 70. rokov ako vylepšená verzia známeho sovietskeho raketometu BM-21 Grad.

Organizátori zároveň spustili hneď v pondelok novú zbierku. "Dostali sme mimoriadnu prosbu od špeciálnej ukrajinskej policajnej jednotky Kord, ktorá operuje na fronte. Nutne potrebujú desať ton plastickej trhaviny, 10-tisíc rozbušiek a desať kilometrov šnúry na prepájanie náloží, ktorej sa hovorí bleskovica," uvádza projekt na svojom webe.

Darček pre Putina vyberá financie na obranu Ukrajiny proti ruskej agresii od jari 2022. Nákup zbraní koordinuje české ministerstvo obrany a veľvyslanectvo Ukrajiny v ČR.

Iniciatíve sa už podarilo vyzbierať financie na tank, 15 vozidiel systému protivzdušnej obrany Viktor, tri vojenské drony, 100 civilných dronov, množstvo munície a ďalší materiál pre vojakov. Celkovo ľudia prispeli čiastkou 526.683.821 korún (viac než 22 miliónov eur).

Po úspechoch verejných zbierok v Česku sa organizátori rozhodli spustiť jednu aj na Slovensku. Ľudia v nej môžu posielať peniaze na odmínovací systém Božena 5 v hodnote 650-tisíc eur.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Ak štáty NATO poskytnú Ukrajine bezpečnostné záruky, budeme blízko článku 5

Medzi členskými krajinami Severoatlantickej aliancie v súčasnosti prebiehajú diskusie o tom, ako zabezpečiť, aby po skončení súčasnej vojny Rusko opätovne nenapadlo Ukrajinu. Zároveň sa však snažia vyhnúť zatiahnutiu Aliancie do konfliktu, vyhlásil v pondelok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na kodanskom samite o demokracii. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Bezpečnostné záruky žiada od Aliancie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "V súčasnosti prebiehajú konzultácie," povedal v tejto súvislosti Stoltenberg bez uvedenia ďalších podrobností.

Po ruskom útoku na Ukrajinu požiadali pred rokom o členstvo v NATO severské krajiny Fínsko a Švédsko. Fínsko tento rok na jar do NATO vstúpilo, Švédsko zatiaľ nie, avšak obom krajinám ešte vlani poskytli bezpečnostné záruky Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Francúzsko aj Nemecko.

"Jediný spôsob, ako toto zastaviť, je zabezpečiť, aby Ukrajina bola vojensky dostatočne silná, aby vedela odstrašiť budúcu agresiu Ruska, prípadne sa jej ubrániť. Zároveň však treba nájsť rámec, aby (ruský) prezident (Vladimir) Putin postupne neukrajoval z európskej bezpečnosti," povedal Stoltenberg.

"Ak však spojenci v NATO, najmä tí veľkí, začnú bilaterálne poskytovať Ukrajine bezpečnostné záruky, budeme už blízko článku 5 (o kolektívnej bezpečnosti). Tieto veci teda nemajú jednoduché riešenie," uviedol generálny tajomník NATO.

Na poskytnutie dlhodobých bezpečnostných záruk vyzval členské krajiny NATO vo februári britský premiér Rishi Sunak. NATO ako organizácia neposkytuje Ukrajine ani zbrane – robia to členské krajiny bilaterálne alebo v rámci menších skupín.

Ukrajina vlani na jeseň požiadala NATO o zrýchlené prijatie do organizácie, avšak s tým musí súhlasiť všetkých 31 členských štátov. Viaceré pritom odmietajú vstup Ukrajiny, kým sa na jej území odohráva vojenský konflikt.

(tasr)

Minúta  |  

Služba ruskej armáde zjednoduší zisk občianstva. Putin podpísal nový výnos

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal výnos o zjednodušení postupu pri získaní ruského občianstva pre cudzincov, ktorí podpísali ročnú zmluvu o službe v ruských ozbrojených silách počas takzvanej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. V pondelok o tom informovala americká spravodajská televízia CNN.

Podpísaný výnos mení dekrét z 30. septembra 2022. Podľa neho mohli ruské občianstvo zjednodušeným postupom získať cudzinci, ktorí uzavreli zmluvu o službe v ruských ozbrojených silách a iných vojenských jednotkách na obdobie nie kratšie ako jeden rok.

Predtým sa takéto ustanovenie vzťahovalo aj na cudzincov, ktorí sa zúčastnili na bojových operáciách najmenej šesť mesiacov alebo menej ako šesť mesiacov, ak boli zranení a prepustení zo služby. V aktualizovanom dokumente už riadky s týmito ustanoveniami nie sú.

Ruské občianstvo v zjednodušenej forme budú môcť získať aj manželia, deti a rodičia zahraničných zmluvných vojakov.

Výnos, ktorým sa zavádzajú zmeny a doplnenia, nadobudol účinnosť 15. mája.        

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) pripomenula, že ruské ministerstvo obrany začalo cudzincov do vojny na Ukrajine verbovať už dávnejšie. Pracovným migrantom zo Strednej Ázie bol napríklad ponúkaný mesačný žold do výšky 4 160 dolárov za vyslanie na front a bonus vo výške 2 390 dolárov za podpísanie zmluvy o službe v ruskej armáde. Takisto im bolo sľubované aj prednostné udelenie ruského občianstva – jeho vybavenie malo trvať namiesto obvyklých až piatich rokov iba šesť mesiacov až rok.

(tasr)

Minúta  |  

Naď zverejnil právnu analýzu k darovaniu migov Ukrajine. Je však anonymná

AKTUALIZOVANÉ Bývalý minister obrany Jaroslav Naď zverejnil v pondelok na sociálnej sieti právnu analýzu k darovaniu stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Ako zdôvodnil na tlačovej konferencii predtým, svojmu nástupcovi chcel nechať "čistý stôl". Naďalej je presvedčený o správnosti rozhodnutia darovať stíhačky Ukrajine, ale aj o zákonnosti rozhodnutia.

"Tento dokument som odovzdal pred samotným rozhodnutím aj pánovi ministrovi spravodlivosti, ďalším členom vlády, podpredsedovi vlády pre legislatívu aj ministrovi zahraničných vecí. Všetci sa oboznámili s tým dokumentom a vyjadrili s ním súhlasné stanovisko aj ich ľudia a na základe toho bol spracovaný aj materiál na rokovanie vlády," vysvetlil Naď.

"Čo sa týmto zverejnením stane? So skutkovým stavom nič. Poslať pre nás už nevyužiteľné stroje na Ukrajinu, kde zachraňujú ľudské životy, je z morálneho hľadiska jasným imperatívom. Navyše, som absolútne presvedčený, že aj z právneho hľadiska bol proces absolútne v poriadku. To, že popletený právny 'odborník' so špecializáciou na ochranu osôb a majetku Fico, sa kvôli pokynom z Moskvy hádže o zem a dal na mňa trestné oznámenie za sabotáž proti našej republike, mi je ale že úplne jedno," dodal Naď.

Ide podľa neho o neoficiálny dokument – právny názor ľudí z rezortu obrany, ktorý mal slúžiť ako podklad pre rozhodnutie ministra. Očakáva, že aj po zverejnení analýzy pretrvajú rôzne právne názory. Jediný, kto sa môže k veci relevantne vyjadriť, je podľa exministra Ústavný súd SR. Analýza je anonymizovaná, aby spracovatelia neboli vystavení politickému tlaku.

Darovanie 13 stíhačiek MiG-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub je predmetom medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorú v marci schválila vláda Eduarda Hegera. Viacerí politici i právnici tvrdili, že dočasne poverený kabinet nemal oprávnenie darovať migy, keďže to považovali za zásadnú otázku zahraničnej politiky.

(tasr)

Minúta  |  

Bulharský generálny prokurátor odmieta odstúpiť z funkcie

Bulharský generálny prokurátor Ivan Gešev v pondelok odmietol odstúpiť z funkcie pre kontroverziu v súvislosti s nedávnym výbuchom v blízkosti jeho auta. Kým Gešev tvrdí, že šlo o pokus o atentát voči jeho osobe, viacerí jeho kritici označujú túto udalosť za zinscenovanú.

Ako podotkla agentúra AFP, médiá a predstavitelia prokuratúry začiatkom mája uviedli, že generálny prokurátor a jeho rodina unikli smrti len "o vlások", keď 1. mája pri jeho aute na vidieckej ceste vybuchla výbušnina.

Minister vnútra Ivan Demerdžijev a Geševov námestník Borislav Sarafov, ktorý je zároveň šéfom Národnej vyšetrovacej služby, však neskôr uviedli, že výbuch nespôsobil na Geševovom obrnenom aute triedy SUV žiadne škody a že v ňom cestoval sám. Niektorí oponenti Geševa dokonca obvinili, že útok zinscenoval.

Samotný Gešev sa ku kauze bezprostredne po výbuchu nevyjadril. V pondelok však vyhlásil, že naňho zaútočila "politická mafia, oligarchia a organizovaný zločin" a obvinil najmä bývalého premiéra Bojka Borisova, že vyvíja tlak na jeho odstúpenie. Borisov toto obvinenie poprel.

Borisovova stredopravicová strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB), ktorá sa v aprílových parlamentných voľbách umiestnila na prvom mieste, sa v súčasnosti pokúša vytvoriť koaličnú vládu a ukončiť patovú situáciu, keď sa v Bulharsku za posledné dva roky konalo pätoro parlamentných volieb.

Borisov i Gešev boli v roku 2020 terčom masových protestov proti korupcii, ktoré viedli k ukončeniu Borisovovho desaťročného vládnutia.

Gešev bol za generálneho prokurátora vymenovaný koncom roka 2019 na sedemročné funkčné obdobie.

Už jeho vymenovanie narazilo na odpor časti verejnosti a počas pôsobenia na poste generálneho prokurátora sa stal symbolom neefektívnosti a netransparentnosti bulharskej prokuratúry i kľúčovou prekážkou reforiem súdnictva, na ktoré Európska únia a USA dlhodobo naliehajú. Vytýka sa mu, že si uzurpuje moc a je kontroverzný, dodala AFP.                        

Pozorovatelia najnovšie uviedli, že vplyvní politici, ktorých Gešev údajne kryl, sa po kontroverznom incidente z 1. mája proti nemu obrátili.

"Politickí patróni sa chcú zbaviť ‚nástroja‘, ktorý sa stal nepohodlným. ‚Nástroj‘ sa však nevzdáva," komentoval analytik Daniel Smilov z Centra liberálnych stratégií.

AFP podotkla, že doteraz boli neúspešné všetky pokusy o Geševovo zosadenie. Právo odvolať ho má len Najvyššia súdna rada (NSS) – orgán zodpovedný za vymenúvanie sudcov.

Najvyššia súdna rada sa ešte musí zaoberať najnovším prípadom proti nemu vrátane obvinení, že zasahoval do vyšetrovania výbuchu.

(tasr)

Minúta  |  

Republika nebude politicky podporovať jednofarebnú vládu prezidentky, uviedol Uhrík

Mimoparlamentné hnutie Republika nebude politicky podporovať jednofarebnú vládu prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Informoval o tom jeho predseda Milan Uhrík, podľa ktorého mala Čaputová "jedinečnú príležitosť zachovať sa ako štátnička a aspoň raz v živote ukázať, že je slovenskou prezidentkou".

"Namiesto toho však všetkým zase ukázala len to, že je v prvom rade služobníčkou cudzej progresívnej agendy," poznamenal.

Republika bude podľa neho dohliadať na to, aby si "vymenovaní úradníci robili svoju úradnícku prácu". "Aby neprekračovali svoje kompetencie a neskĺzli k pokušeniu zneužívať právomoci verejného činiteľa, ktoré im boli na päť mesiacov zverené," doplnil Uhrík. Slovensko musí podľa neho vydržať do volieb bez ďalších strát.

Uhrík tvrdí, že nová vláda nie je vláda nestranných odborníkov, ktorí by zmierili spoločnosť a doviedli Slovensko k predčasným voľbám. "Toto, čo dnes nastúpilo, je progresívna vláda Čaputovej," skonštatoval.

Zároveň hovorí, že polovica ľudí v novej vláde sú "nastrčené neznáme mená bez názoru a autority". "A druhá polovica sú zas odchovanci mimovládok a poslušní euroatlantisti," doplnil.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.