Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Smer vytiahol video z Dubaja a obvinil Sulíka z papalášstva a škandalózneho správania

Predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico sa pridal k exministrovi Karlovi Hirmanovi s kritikou na pôsobenie Hirmanovho predchodcu Richarda Sulíka na výstave Expo Dubaj. Šéfa liberálov Fico na základe zverejneného videa obvinil z papalášstva. Sulík dal svojim kamarátom na výlete v Dubaji vážnu úlohu. Mali zadarmo do rána vypiť bar v slovenskom pavilóne na svetovej výstave Expo, upozornil Fico.

Predseda Smeru pripomenul aj kauzu exministra hospodárstva Sulíka, s ktorým vládnym špeciálom na výstavu v Dubaji letela ako expertka na energetiku jeho dcéra.

„Aby nemusel nič platiť, deň pred odletom jeho ministerstvo hospodárstva podpísalo s jeho dcérou dohodu, že je expertka na energetické právo, aby otca tento výlet do Dubaja nič nestál," uviedol Fico

Cesta Sulíkovej dcéry do Dubaja za štátne bola podľa Fica len čerešničkou na torte. „Tou tortou bolo nehorázne šafárenie so štátnymi peniazmi na uvedenej výstave, bordel v dokladoch, nevydokladovaných takmer milión eur, čo bývalý minister hospodárstva Hirman popísal celkom trefne, keď povedal, že sa to zmenilo na výlety rodinných kamarátov,“ dodal Fico.

Nový minister hospodárstva Peter Dovhun podľa Smeru-SD nemusí ani rozmýšľať, čím v rezorte začať. „Ak nechce byť nová vláda podozrivá, že jej úlohou je prikryť všetky zlodejstvá odchádzajúcej Matovičovej vládnej koalície, musí začať Sulíkom a jeho podarenou stranou SaS," dodal Fico.

(tasr)

Minúta  |  

Slováci podľa prieskumu viac dôverujú Európskemu parlamentu ako svojmu vlastnému

Miera dôvery v Európsky parlament a Európsku komisiu je v porovnaní s dôverou, ktorú Slováci vyjadrili Národnej rade (NR) SR a Vláde SR, dvojnásobná. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu výskumnej agentúry NMS Market Research Slovakia na vzorke 1008 respondentov, realizovaného 28. marca až 2. apríla.

Európskemu parlamentu a Európskej komisii dôveruje 35 percent populácie. Miera nedôvery v tieto inštitúcie je naopak 55-percentná. NR SR dôveruje 16 percent Slovákov a 15 percent zase Vláde SR. Nedôveru im v prieskume vyjadrilo viac ako tri štvrtiny Slovákov, konkrétne 79 percent populácie nedôveruje vláde a 77 percent zase parlamentu.

"Vidíme väčšiu mieru dôvery Európskym inštitúciám predovšetkým medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním a mladými ľuďmi do 24 rokov. Mladí ľudia v porovnaní so zvyškom populácie dôverujú viac aj NR SR a vláde. To už ale pre vysokoškolsky vzdelaných Slovákov neplatí," doplnila Denisa Lakatošová z NMS. Tí podľa nej dôverujú parlamentu a vláde na podobnej úrovni ako zvyšok Slovenska.

S vystúpením Slovenska z Európskej únie (EÚ) momentálne súhlasí tretina opýtaných (34 percent), z toho 16 percent je rozhodne za. Nadpriemernú podporu má tento hypotetický krok u mužov (39 percent) a sympatizantov hnutia Republika (77 percent) a strán ĽSNS (64 percent) a Smer-SD (55 percent).

S potenciálnym vystúpením naopak nesúhlasí 55 percent občanov Slovenska, rozhodne je proti nemu 33 percent dospelej populácie. Nadpriemerne s týmto variantom budúceho vývoja nesúhlasia vysokoškolsky vzdelaní ľudia a sympatizanti strán Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati.

Medzi najčastejšie motívy na podporu vystúpenia Slovenska z EÚ respondenti v spontánnych odpovediach uvádzali znovuzískanie suverenity v rozhodovaní a legislatíve, znovuobnovenie potravinárskej výroby a poľnohospodárstva a zamedzenie vplyvu liberálnych ideológií na našu spoločnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Dnešný súhrn dôležitých udalostí - 15. mája 2023

ŽILINA - Spravodajský portál Žilinský Štandard vám ponúka súhrn dnešného regionálneho spravodajstva.

Užívatelia mobilného operátora Telekom po celom Slovensku hlásia výpadky. Na odstránení poruchy usilovne pracujú.

https://standard.sk/363957/hromadny-vypadok-vieme-co-sa-deje/

Hustý dážď komplikuje situáciu na severnej časti diaľnice D1. V dôsledku hustého dažďa medzi Ružomberkom a Východnou hrozí akvaplaning.

https://standard.sk/363954/husty-dazd-komplikuje-cestu-na-severnom-useku-dialnice-d1/

Mottom 14. ročníka festivalu Týždeň kresťanskej kultúry v Žiline je „Spolu pre iný svet“. Podujatie sa uskutoční od 16. do 23. mája 2023.

https://standard.sk/363947/tyzden-krestanskej-kultury-spolu-pre-iny-svet/

V súčasnej dobe sú čoraz viac zraniteľnou skupinou seniori. Najmä tí, ktorí žijú samostatne, nie sú už takí vitálni, alebo sú až príliš dôverčiví.

https://standard.sk/363953/dochodcovia-pozor-nenalette-podvodnikom

Dnešná dopravná nehoda autobusu a nákladného auta, ktorá sa stala na diaľnici D2 v smere do Kútov, si vyžiadala jednu obeť a 55 zranených.

https://standard.sk/363958/zrazka-autobusu-s-kamionom-uzavrela-cast-dialnice-na-mieste-su-desiatky-zranenych
Vodiči motorových vozidiel sa musia obrniť poriadnou dávkou trpezlivosti. Dokončenie rozostavaného tunela Višňové – Dubná Skala na D1 tak skoro nebude.
https://standard.sk/363955/nas-najdlhsi-tunel-visnove-snad-uz-konecne-dokoncia/

Dvoch občanov Českej republiky 33-ročnú  ženu a 30-ročného muža zadržali čadčianski kriminalisti pri vlámaní do predajne potravín v obci Raková, okres Čadca.

Diaľničný privádzač D3, na ktorom sa aktuálne pracuje rieši prepojenie cesty I/11, budúcej diaľnice D3 (križovatka Kysucké Nové Mesto), cesty III/2095 a miestnej komunikácie pri priemyselnom závode v Kysuckom Novom Meste.

Minúta  |  

Počet obetí nehody na diaľnici D2 zrejme stúpne. Pozrite si dosiaľ nezverejnené fotografie

AKTUALIZOVANÉ Po pondelkovej nehode autobusu na D2 prijali v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) desať pacientov, z toho osem v kritickom stave. Na brífingu o tom informoval riaditeľ nemocnice Alexander Mayer. Stav týchto pacientov je natoľko vážny, že podľa informácií Štandardu zrejme bude počet obetí stúpať. Ďalších zranených ošetrili v nemocniciach v Malackách, Trnave a Skalici. Prezident Hasičského a záchranného zboru Pavol Mikulášek potvrdil, že išlo o autobus s maďarskými turistami.

„Rozsah zranení je skutočne alarmujúci. Sú to polytraumy, ľudia, ktorí vyžadujú umelú pľúcnu ventiláciu, sú tam rozsiahle traumatické zmeny tváre, panvy, dolných končatín vyžadujúce si okamžitú intervenciu, ktorú pacienti dostali," povedal minister zdravotníctva Michal Palkovič. Ozrejmil, že prvé hlásenie o nehode dostali záchranári o 10.33 h a do desiatich minút dorazila na miesto prvá záchranárska posádka a o 11.17 h už odvážali prvého pacienta do UNB.

Štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Lenka Dunajová Družkovská priblížila, že okrem UNB, kde prijali najviac pacientov, ošetrovali ľudí aj nemocnice v Trnave, Malackách a Skalici. Podľa jej slov išlo hlavne o pacientov vo vyššom veku. V skalickej nemocnici sú aktuálne štyri pacientky. „Sú v starostlivosti lekárov OAIM a JIS, ide prevažne o viacpočetné zlomeniny, pomliaždeniny, otras mozgu. Jedna pacientka musela byť okamžite operovaná," doplnila hovorkyňa nemocnice Martina Pavliková.

Autobus, ktorý sa na diaľnici zrazil s kamiónom, išiel z Maďarska do Česka. „Podľa informácií, ktoré sme dostali, smerovali z mesta Miškolc do Prahy na rekreáciu," uviedol Mikulášek. Diaľnica je v danom úseku podľa ministra vnútra Ivana Šimka naďalej uzavretá. „Robia sa úkony, ktoré sú potrebné pre vyšetrenie celej nehody," poznamenal.

Na mieste zasahovalo dokopy 12 pozemných ambulancií záchranárov a tri vrtuľníky, ktoré sa niekoľkokrát otočili, ozrejmila hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) Alena Krčová. Zdôraznila, že nešlo o bežnú udalosť. Zo 60 účastníkov nehody jeden podľahol ťažkým zraneniam na mieste. „Ďalších 13 osôb sa zranilo ťažko, osem utrpelo stredne ťažké poranenia a 38 osôb sa zranilo ľahko alebo neutrpelo žiadne poranenia," spresnila.

Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Jana Šimunková v pondelok podvečer informovala, že predmetný úsek diaľnice je už prejazdný.

"Prípad si prevzal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Malackách. Presné príčiny a okolnosti dopravnej nehody sú predmetom ďalšieho vyšetrovania," spresnila.

Foto: Štandard

(tod/tasr)

Minúta  |  

Česi sa v rámci kampane Darček pre Putina zložili na raketomet a 365 rakiet

Projektu Darček pre Putina, ktorý zbiera peniaze na obranu Ukrajiny proti ruskej agresii, sa podarilo vybrať od Čechov financie na raketomet RM-70 a 365 rakiet. V nedeľu to uviedli organizátori na sociálnej sieti Twitter a hneď v pondelok vyhlásili novú zbierku, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Je to tam! Dámy a páni, spoločne sme dali dokopy 50 miliónov korún na raketomet RM-70 a 365 rakiet doň," oznámili organizátori zbierky na Twitteri.

RM-70 je mobilná reaktívna delostrelecká zbraň, ktorá umožňuje páliť salvami, ale aj jednotlivo. Salva štyridsiatich rakiet dokáže podľa projektu Darček pre Putina "preorať" plochu troch hektárov. Zbraň je umiestnená na podvozku Tatry 813, jej maximálny dostrel je 20 kilometrov.

Podľa servera iDNES.cz sa raketomet na Ukrajinu dostane do niekoľkých týždňov. Samotný stroj stál 17 miliónov korún (takmer 720-tisíc eur), jedna raketa doň vyšla približne na 88 tisíc korún.

Server Novinky.cz upozornil, že raketomet RM-70 bol vyvinutý v Československu na začiatku 70. rokov ako vylepšená verzia známeho sovietskeho raketometu BM-21 Grad.

Organizátori zároveň spustili hneď v pondelok novú zbierku. "Dostali sme mimoriadnu prosbu od špeciálnej ukrajinskej policajnej jednotky Kord, ktorá operuje na fronte. Nutne potrebujú desať ton plastickej trhaviny, 10-tisíc rozbušiek a desať kilometrov šnúry na prepájanie náloží, ktorej sa hovorí bleskovica," uvádza projekt na svojom webe.

Darček pre Putina vyberá financie na obranu Ukrajiny proti ruskej agresii od jari 2022. Nákup zbraní koordinuje české ministerstvo obrany a veľvyslanectvo Ukrajiny v ČR.

Iniciatíve sa už podarilo vyzbierať financie na tank, 15 vozidiel systému protivzdušnej obrany Viktor, tri vojenské drony, 100 civilných dronov, množstvo munície a ďalší materiál pre vojakov. Celkovo ľudia prispeli čiastkou 526.683.821 korún (viac než 22 miliónov eur).

Po úspechoch verejných zbierok v Česku sa organizátori rozhodli spustiť jednu aj na Slovensku. Ľudia v nej môžu posielať peniaze na odmínovací systém Božena 5 v hodnote 650-tisíc eur.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Ak štáty NATO poskytnú Ukrajine bezpečnostné záruky, budeme blízko článku 5

Medzi členskými krajinami Severoatlantickej aliancie v súčasnosti prebiehajú diskusie o tom, ako zabezpečiť, aby po skončení súčasnej vojny Rusko opätovne nenapadlo Ukrajinu. Zároveň sa však snažia vyhnúť zatiahnutiu Aliancie do konfliktu, vyhlásil v pondelok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na kodanskom samite o demokracii. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Bezpečnostné záruky žiada od Aliancie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "V súčasnosti prebiehajú konzultácie," povedal v tejto súvislosti Stoltenberg bez uvedenia ďalších podrobností.

Po ruskom útoku na Ukrajinu požiadali pred rokom o členstvo v NATO severské krajiny Fínsko a Švédsko. Fínsko tento rok na jar do NATO vstúpilo, Švédsko zatiaľ nie, avšak obom krajinám ešte vlani poskytli bezpečnostné záruky Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Francúzsko aj Nemecko.

"Jediný spôsob, ako toto zastaviť, je zabezpečiť, aby Ukrajina bola vojensky dostatočne silná, aby vedela odstrašiť budúcu agresiu Ruska, prípadne sa jej ubrániť. Zároveň však treba nájsť rámec, aby (ruský) prezident (Vladimir) Putin postupne neukrajoval z európskej bezpečnosti," povedal Stoltenberg.

"Ak však spojenci v NATO, najmä tí veľkí, začnú bilaterálne poskytovať Ukrajine bezpečnostné záruky, budeme už blízko článku 5 (o kolektívnej bezpečnosti). Tieto veci teda nemajú jednoduché riešenie," uviedol generálny tajomník NATO.

Na poskytnutie dlhodobých bezpečnostných záruk vyzval členské krajiny NATO vo februári britský premiér Rishi Sunak. NATO ako organizácia neposkytuje Ukrajine ani zbrane – robia to členské krajiny bilaterálne alebo v rámci menších skupín.

Ukrajina vlani na jeseň požiadala NATO o zrýchlené prijatie do organizácie, avšak s tým musí súhlasiť všetkých 31 členských štátov. Viaceré pritom odmietajú vstup Ukrajiny, kým sa na jej území odohráva vojenský konflikt.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.