Preskočiť na obsah
Minúta  |  

IEA: Ruský export ropy dosiahol v apríli najvyššiu úroveň od začiatku invázie. Medzimesačne sa zvýšili aj príjmy z jej predaja

Vývoz ropy z Ruska vzrástol v apríli na najvyššiu úroveň od začiatku jeho invázie na Ukrajinu vo februári 2022. To zvýšilo príjmy Moskvy o 1,7 miliardy amerických dolárov (1,56 miliardy eur), napriek západným sankciám. Uviedla to v utorok Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) so sídlom v Paríži. TASR správu prevzala z AFP.

Ruský export ropy sa minulý mesiac zvýšil o 50-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov) denne na 8,3 milióna barelov/deň. Podľa IEA Moskva tak úplne nesplnila svoju hrozbu, že prudko zníži produkciu.

"Rusko v skutočnosti môže zvyšovať objemy, aby nahradilo stratené príjmy," uviedla IEA vo svojej mesačnej správe o trhu s ropou.

Príjmy Moskvy z vývozu ropy v apríli 2023 vzrástli medzimesačne o 1,7 miliardy dolárov na 15 miliárd dolárov, ale boli o 27 percent nižšie ako v rovnakom mesiaci 2022. Daňové príjmy Ruska z jeho ropného a plynárenského sektora sa medziročne znížili o 64 percent, dodala agentúra.

Skupina G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta) a Austrália stanovili cenové stropy pre ruskú ropu a ropné produkty v koordinácii s Európskou úniou (EÚ) v snahe obmedziť kľúčový zdroj financovania ruskej vojny na Ukrajine.

Moskva následne pohrozila, že zastaví export do krajín a spoločností, ktoré dodržiavajú cenové stropy. A oznámila zníženie ťažby o 500-tisíc barelov ropy denne. Aj jej spojenci v skupine najväčších svetových producentov ropy OPEC+, vrátane Saudskej Arábie, sa dohodli na znížení ťažby.

IEA uviedla, že ťažba ruskej ropy sa v apríli udržala "v podstate stabilná".

"Zdá sa, že Rusko nemá problém nájsť ochotných kupcov pre svoju ropu a ropné produkty, často na úkor ostatných členov OPEC+ na dvojúrovňovom trhu, ktorý sa objavil po nadobudnutí platnosti sankcií," uviedla IEA.

Podľa agentúry takmer 80 percent ruského exportu ropy smeruje do Číny a Indie. Očakáva sa tiež, že ukončenie takmer trojročných obmedzení spojených s pandémiou ochorenia COVID-19 v Číne, dvihne svetový dopyt po rope v tejto krajine. IEA už zvýšila svoju predpoveď dopytu o 2,2 milióna barelov denne na priemerných 102 miliónov barelov/deň.

"Zotavovanie čínskeho dopytu naďalej prekračuje očakávania, pričom krajina v marci vytvorila historický rekord na úrovni 16 miliónov barelov/deň," dodala IEA.

(tasr)

Minúta  |  

Island: V Reykjavíku sa začína prvý samit Rady Európy po dvoch desaťročiach. Zúčastní sa aj Zelenskyj

Približne 30 lídrov európskych krajín pricestuje v utorok na Island na prvý samit Rady Európy po takmer 20 rokoch. TASR informuje na základe správy tlačovej agentúry DPA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na samite takisto zúčastní. Potvrdila to prezidentka SR Zuzana Čaputová. Informuje o tom osobitný spravodajca TASR.

Okrem iných sa očakáva účasť nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či talianskej premiérky Giorgie Meloniovej.

Cieľom Rady Európy, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne, je podporovať ľudské práva, demokraciu a právny štát. Medzi jej 46 členov patria aj krajiny ako Británia, Turecko a Ukrajina. Rusko bolo vylúčené po tom, ako minulý rok podniklo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.

Na samite sa zúčastnia aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a pozorovatelia z Organizácie Spojených národov (OSN) a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Stretnutie v islandskom hlavnom meste Reykjavík bude prvým samitom Rady Európy od roku 2005 a len štvrtým stretnutím tohto druhu. Členovia Rady Európy majú podľa DPA diskutovať o tom, ako by sa Rusko mohlo zodpovedať za vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine.

Na samit pocestuje aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. S lídrami európskych krajín bude diskutovať o bilaterálnych vzťahoch aj o aktuálnom dianí.

"Prezidentka sa svojím podpisom pripojí pod záverečnú deklaráciu, ktorej súčasťou je tiež posilnenie ochrany demokracie, ale aj výzva na ochranu ukrajinských detí zavlečených do Ruska a ich okamžitý návrat na Ukrajinu," povedal jej hovorca Martin Strižinec.

(tasr)

Minúta  |  

Heger si vie predstaviť koalíciu s Progresívnym Slovenskom a KDH

Bývalý predseda vlády a poslanec Národnej rady SR Eduard Heger si vie predstaviť koalíciu s hnutím Progresívnym Slovenskom a Kresťanskodemokratickým hnutím. Uviedol to na tlačovej besede svojej strany Demokrati. Túto kombináciu si predstavuje ako koalíciu pokoja.

"Stojíme pred hrozbou, že demokracia bude pošliapaná. Toto musí byť spoločný menovateľ, na ktorom to potrebujeme postaviť a povedať si, ktorí ľudia chcú budovať demokratické Slovensko, posilňovať hodnoty demokracie na Slovensku," povedal.

Cieľom má byť podľa neho fungujúci štát, fungovanie spravodlivosti a rovnosti si pred zákonom. V tomto vidí prienik s KDH a PS. "Ak sa budeme rozdeľovať na kultúrno-etických otázkach, bude víťaziť Robert Fico (Smer-SD) a extrémisti, a my sa budeme pozerať cez prsty," podotkol. Dodal, že hádky a chaos vytvárali vo vláde líder OĽANO Igor Matovič a predseda SaS Richard Sulík. Napriek tomu si myslí, že demokratické strany vedia spolu fungovať.

Na otázku o prípadnej predvolebnej spolupráci s KDH a inými stranami odpovedal, že sú tomu otvorení. "Loptička je dnes v rukách iných strán, ktoré sa potrebujú vyjadriť, či k takémuto niečomu sú ochotné pristúpiť," uviedol. Apeluje pritom na zodpovednosť a upozornil na možnosť prepadávania hlasov voličov.

Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR zo strany Demokrati Jaroslav Naď pripomenul v tejto súvislosti výsledky KDH v predchádzajúcich parlamentných voľbách. Pýta sa, čo dosiahlo tým, že chcelo ísť vždy do volieb samostatne, a čo by dokázalo, ak by malo napokon piatich poslancov v obkolesení Smeru-SD a extrémistov. "Alternatíva je postaviť dobrú, demokratickú, prozápadnú, slušnú, nekorupčnú vládu. Tú vieme urobiť vtedy, keď sa vieme spojiť. Strana Demokrati je pripravená na telefonát od kohokoľvek, kto to myslí vážne," uviedol. Dodal, že rokovania prebiehajú.

Čo sa týka ďalšieho postupu Demokratov a ich nezaradených poslancov, neplánujú žiadať o vznik klubu. Heger ozrejmil, že do volieb ostáva už len aktuálna schôdza a ešte jedna schôdza v júni. Preto už podľa jeho slov nie je priestor predkladať ďalšie návrhy. Deklaroval, že nebudú podporovať "atómovky" a "bilbordové nápady". Nezahlasujú napríklad za návrhy z dielne Matoviča, ako je odmena 500 eur za voľby či oslobodenie žien od daní, ale ani za "klamlivé" sľuby Smeru-SD o znížení cien potravín. Odmietajú podporiť aj novelu Trestného poriadku a úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku z dielne Tomáša Tarabu (nezaradený). Podľa Hegera a ďalších predstaviteľov jeho strany by novela pomáhala viacerým obvineným a obžalovaným.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Mjanmarsko: Cyklón Mocha si vyžiadal najmenej 41 mŕtvych

Na 41 mŕtvych stúpol v utorok počet obetí cyklónu Mocha v Mjanmarsku. Cyklón zasiahol v nedeľu územie neďaleko mesta Sittwe, metropoly mjanmarského Rakhinského štátu. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na miestnych predstaviteľov.

Z dediny Bu Ma hlásili dovedna 17 obetí. Očakáva sa, že počet obetí tam ešte stúpne, keďže nezvestných je viac ako sto ľudí. Ďalších 24 ľudí prišlo o život v dedine Khaung Doke Kar.

Mjanmarská vojenská junta v pondelok uviedla, že cyklón si vyžiadal životy piatich ľudí, pričom presne nešpecifikovala, kde zomreli.

Búrku sprevádzal vietor s rýchlosťou dosahujúcou približne 195 kilometrov za hodinu. Cyklón Mocha zasiahol aj juhovýchod susedného Bangladéša.

(tasr)

Minúta  |  

Breton: EÚ si musí vybudovať priemysel špičkových čipov

Európska únia (EÚ) musí vyrábať svoje vlastné špičkové počítačové čipy. vyhlásil to v utorok eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton, ktorý zároveň vychvaľoval európsky zákon o čipoch schválený minulý mesiac. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Podľa Bretona EÚ nesmie byť odsunutá len do pozície výskumu alebo výroby relatívne starších čipov. „So schválením zákona o čipoch vám všetkým, v Európe aj mimo nej, vysielame silný signál, že Európa je otvorená pre podnikanie," povedal na konferencii v Antverpách, ktorú organizovalo centrum Interuniversity Microelectronics Center (IMEC), jedna z popredných európskych firiem zaoberajúcich sa výskumom polovodičov.

Zákon o čipoch je odpoveďou Európy na podobné plány na podporu ich výroby v USA a Číne, ako aj na Taiwane, v Južnej Kórei a v Japonsku. Breton zopakoval svoje ciele zdvojnásobiť podiel Európy na výrobe všetkých čipov na 20 percent zo súčasných 10 percent, hoci odborníci tvrdia, že EÚ ponúka výrobcom menšiu podporu ako USA alebo Čína.

Breton v tejto súvislosti povedal, že európsky plán je modelom pre novú a asertívnejšiu priemyselnú politiku vrátane „priamej podpory výrobnej základne v Európe v rámci celého dodávateľského reťazca". Pripomenul, že byť vynikajúci vo výskume nestačí, je potrebné stavať aj továrne a vyrábať v Európe.

Odmietol zároveň myšlienku, že by sa Európa mala sústrediť len na svoje existujúce silné stránky pri výrobe relatívne starších čipov, väčšinou pre svoj automobilový priemysel. "Odmietame akýkoľvek pokus o geografickú segmentáciu, kde by Európa vyrábala staršie čipy, zatiaľ čo Ázia a USA by vyrábali pokrokové typy," povedal.

Breton dodal, že EÚ bude spolupracovať so spojencami, ale zároveň „bude brániť svoje priemyselné záujmy a vedúce postavenie".

Pripomenul na záver, že európsky zákon o čipoch viedol k plánom na nové projekty spoločností Intel, Infineon, STMicroelectronics a Global Foundries. Aj taiwanská spoločnosť TSMC, ktorá vyrába najpokročilejšie čipy na svete, zvažuje investíciu v Nemecku.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: „Sulíkova partička“ narobila v Dubaji škody za viac ako milión eur

Predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič tvrdí, že „Sulíkova partička“ narobila v Dubaji škody za viac ako milión eur. Podľa neho bývalý minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) žúroval v Dubaji za štátne peniaze.

„Keď som pred rokom hovoril, že si Profi Povalač protikorupčných vlád chodí robiť s vládnym špeciálom do Dubaja ožranecké žúrky (a nielen ožranecké), ako vždy mi skoro nikto neveril. Až dnes, ako vždy, sa opäť ukazuje, že som vravel len a len pravdu,“ napísal Matovič na sociálnej sieti. Podľa jeho slov sú doteraz identifikované škody za vyše milión eur, ktoré zahŕňajú žúr za štátne, nezaplatené účty v reštauráciách za 54-tisíc eur či päť luxusných apartmánov v prvotriednych hoteloch po celý čas, v ktorých bývali Sulíkovi kamaráti, ktorí na to nemali žiadny nárok.

Zároveň zverejnil video, kde je Richard Sulík a ďalší predstavitelia strany Sloboda a Solidarita spoločne s Geissovcami, známymi z realitnej šou. V závere videa Sulík hovorí, že „dnes treba vypiť bar.“ To isté video zverejnil na Facebooku zhruba hodinu pred Matovičom predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico, ktorý zároveň pripomínal, že Sulík vzal do Dubaja svoju dcéru, s ktorou deň pred odletom jeho ministerstvo hospodárstva podpísalo dohodu, že je expertka na energetické právo.

O závažných problémoch v rezorte hospodárstva v súvislosti s už ukončenou výstavou Expo Dubaj informoval minulý týždeň aj dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. „Podávame prvé súdne žaloby, iné možnosti už nemáme," povedal. Závažné podnety sa podľa Hirmana objavili aj v prípade verejných obstarávaní na Volvo Industrial Park.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.