Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Smer-SD chce od ministra obrany vedieť, v akom stave je naša munícia

Opozičný Smer-SD žiada stretnutie s ministrom obrany Martinom Sklenárom, na ktorom by vysvetlil, v akom stave je naša munícia, a priblížil spôsob odovzdávania zbraní na Ukrajinu. Smer-SD takisto chce, aby vláda odborníkov predložila k návrhom týkajúcim sa zdražovania potravín návrh na skrátené legislatívne konanie, aby sa mohli zákony prerokovať ešte tento týždeň.

Minister obrany by mal čo najskôr prísť rokovať s poslancami Smeru-SD. Šéf strany Robert Fico na tlačovej konferencii pripomenul, že parlamentný brannobezpečnostný výbor nemá predsedu, keďže Juraja Krúpu (SaS) parlament odvolal. Preto chce, aby Sklenár prišiel rokovať s poslancami. Chce vedieť, či majú naši vojaci čím strieľať, ak by bolo treba použiť naše ozbrojené sily. Smer-SD tiež žiada, aby minister prevzal zodpovednosť za to, ako sa organizovalo odovzdanie zbraní Ukrajine.

Vláda by mala podľa Fica predložiť návrh na skrátené konanie pri návrhoch, ktoré Smeru-SD prešli do druhého čítania. Nemôže sa podľa neho čakať na júnovú schôdzu, keď by sa podľa riadneho procesu malo rokovať a hlasovať o zákonoch definitívne.

Fico avizuje, že budú takisto žiadať vyjadrenie a urýchlené konanie ministra zdravotníctva Michala Palkoviča k situácii vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. "Všeobecná zdravotná poisťovňa urobila za tri mesiace dlh 50 miliónov eur a hrozí, že to bude 200 miliónov eur," vyhlásil. Poisťovňa tiež podľa neho hovorí, že pokiaľ nebude dofinancovaná, nebudú platy pre zdravotníkov už počas leta a môže dôjsť k jej úpadku.

(tasr)

Minúta  |  

Ekonomika eurozóny v prvom kvartáli vzrástla o 0,1 percenta

Ekonomika eurozóny v prvých troch mesiacoch 2023 po úprave o sezónne vplyvy mierne vzrástla o 0,1 percenta oproti predchádzajúcemu kvartálu, keď stagnovala. TASR o tom informuje na základe údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.

V celej Európskej únii (EÚ) sa sezónne upravený hrubý domáci produkt (HDP) v 1. štvrťroku 2023 zvýšil o 0,2 percenta po tom, ako v predchádzajúcom 4. štvrťroku 2022 klesol o 0,1 percenta.

V medziročnom porovnaní sa HDP eurozóny po úprave o sezónne vplyvy v 1. štvrťroku 2023 zvýšil o 1,3 percenta po náraste o 1,8 percenta vo 4. kvartáli a v celej EÚ sa jeho rast spomalil na 1,2 percenta z 1,7 percenta.

Na ilustráciu, HDP najväčšej svetovej ekonomiky Spojených štátov vzrástol v 1. štvrťroku 2023 medzikvartálne o 0,3 percenta a medziročne o 1,6 percenta.

Eurostat ďalej informoval, že počet zamestnaných osôb sa v 1. štvrťroku 2023 zvýšil medzikvartálne o 0,6 percenta v eurozóne aj v EÚ a medziročne stúpol v eurozóne o 1,7 percenta a v EÚ o 1,6 percenta.

Spomedzi členských štátov EÚ, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najstrmší medzikvartálny rast HDP zaznamenalo Poľsko (3,9 percenta) nasledované Portugalskom (1,6 percenta). Pokles ekonomiky nahlásili Lotyšsko (-3 percentá), Írsko (-2,7 percenta), Holandsko (-0,7 percenta), Rakúsko (-0,3 percenta) a Maďarsko (-0,2 percenta).

V medziročnom porovnaní vzrástli ekonomiky takmer všetkých členských štátov okrem Litvy (-3,6 percenta), Maďarska (-1,1 percenta), Česka (-0,2 percenta) a Nemecka (-0,1 percenta).

Ekonomiku eurozóny v uplynulom 1. štvrťroku výrazne ovplyvnili viaceré faktory, vrátane vysokého tempa rastu spotrebiteľských cien v dôsledku vyšších nákladov na energie a potraviny. Okrem toho agresívne sprísnenie menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB), najrýchlejšie za viac ako dve desaťročia, prispelo k napätiu v ekonomike, ako aj k poklesu dôvery medzi podnikmi a spotrebiteľmi.

(tasr)

Minúta  |  

IEA: Ruský export ropy dosiahol v apríli najvyššiu úroveň od začiatku invázie. Medzimesačne sa zvýšili aj príjmy z jej predaja

Vývoz ropy z Ruska vzrástol v apríli na najvyššiu úroveň od začiatku jeho invázie na Ukrajinu vo februári 2022. To zvýšilo príjmy Moskvy o 1,7 miliardy amerických dolárov (1,56 miliardy eur), napriek západným sankciám. Uviedla to v utorok Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) so sídlom v Paríži. TASR správu prevzala z AFP.

Ruský export ropy sa minulý mesiac zvýšil o 50-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov) denne na 8,3 milióna barelov/deň. Podľa IEA Moskva tak úplne nesplnila svoju hrozbu, že prudko zníži produkciu.

"Rusko v skutočnosti môže zvyšovať objemy, aby nahradilo stratené príjmy," uviedla IEA vo svojej mesačnej správe o trhu s ropou.

Príjmy Moskvy z vývozu ropy v apríli 2023 vzrástli medzimesačne o 1,7 miliardy dolárov na 15 miliárd dolárov, ale boli o 27 percent nižšie ako v rovnakom mesiaci 2022. Daňové príjmy Ruska z jeho ropného a plynárenského sektora sa medziročne znížili o 64 percent, dodala agentúra.

Skupina G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta) a Austrália stanovili cenové stropy pre ruskú ropu a ropné produkty v koordinácii s Európskou úniou (EÚ) v snahe obmedziť kľúčový zdroj financovania ruskej vojny na Ukrajine.

Moskva následne pohrozila, že zastaví export do krajín a spoločností, ktoré dodržiavajú cenové stropy. A oznámila zníženie ťažby o 500-tisíc barelov ropy denne. Aj jej spojenci v skupine najväčších svetových producentov ropy OPEC+, vrátane Saudskej Arábie, sa dohodli na znížení ťažby.

IEA uviedla, že ťažba ruskej ropy sa v apríli udržala "v podstate stabilná".

"Zdá sa, že Rusko nemá problém nájsť ochotných kupcov pre svoju ropu a ropné produkty, často na úkor ostatných členov OPEC+ na dvojúrovňovom trhu, ktorý sa objavil po nadobudnutí platnosti sankcií," uviedla IEA.

Podľa agentúry takmer 80 percent ruského exportu ropy smeruje do Číny a Indie. Očakáva sa tiež, že ukončenie takmer trojročných obmedzení spojených s pandémiou ochorenia COVID-19 v Číne, dvihne svetový dopyt po rope v tejto krajine. IEA už zvýšila svoju predpoveď dopytu o 2,2 milióna barelov denne na priemerných 102 miliónov barelov/deň.

"Zotavovanie čínskeho dopytu naďalej prekračuje očakávania, pričom krajina v marci vytvorila historický rekord na úrovni 16 miliónov barelov/deň," dodala IEA.

(tasr)

Minúta  |  

Island: V Reykjavíku sa začína prvý samit Rady Európy po dvoch desaťročiach. Zúčastní sa aj Zelenskyj

Približne 30 lídrov európskych krajín pricestuje v utorok na Island na prvý samit Rady Európy po takmer 20 rokoch. TASR informuje na základe správy tlačovej agentúry DPA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na samite takisto zúčastní. Potvrdila to prezidentka SR Zuzana Čaputová. Informuje o tom osobitný spravodajca TASR.

Okrem iných sa očakáva účasť nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či talianskej premiérky Giorgie Meloniovej.

Cieľom Rady Európy, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne, je podporovať ľudské práva, demokraciu a právny štát. Medzi jej 46 členov patria aj krajiny ako Británia, Turecko a Ukrajina. Rusko bolo vylúčené po tom, ako minulý rok podniklo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.

Na samite sa zúčastnia aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a pozorovatelia z Organizácie Spojených národov (OSN) a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Stretnutie v islandskom hlavnom meste Reykjavík bude prvým samitom Rady Európy od roku 2005 a len štvrtým stretnutím tohto druhu. Členovia Rady Európy majú podľa DPA diskutovať o tom, ako by sa Rusko mohlo zodpovedať za vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine.

Na samit pocestuje aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. S lídrami európskych krajín bude diskutovať o bilaterálnych vzťahoch aj o aktuálnom dianí.

"Prezidentka sa svojím podpisom pripojí pod záverečnú deklaráciu, ktorej súčasťou je tiež posilnenie ochrany demokracie, ale aj výzva na ochranu ukrajinských detí zavlečených do Ruska a ich okamžitý návrat na Ukrajinu," povedal jej hovorca Martin Strižinec.

(tasr)

Minúta  |  

Heger si vie predstaviť koalíciu s Progresívnym Slovenskom a KDH

Bývalý predseda vlády a poslanec Národnej rady SR Eduard Heger si vie predstaviť koalíciu s hnutím Progresívnym Slovenskom a Kresťanskodemokratickým hnutím. Uviedol to na tlačovej besede svojej strany Demokrati. Túto kombináciu si predstavuje ako koalíciu pokoja.

"Stojíme pred hrozbou, že demokracia bude pošliapaná. Toto musí byť spoločný menovateľ, na ktorom to potrebujeme postaviť a povedať si, ktorí ľudia chcú budovať demokratické Slovensko, posilňovať hodnoty demokracie na Slovensku," povedal.

Cieľom má byť podľa neho fungujúci štát, fungovanie spravodlivosti a rovnosti si pred zákonom. V tomto vidí prienik s KDH a PS. "Ak sa budeme rozdeľovať na kultúrno-etických otázkach, bude víťaziť Robert Fico (Smer-SD) a extrémisti, a my sa budeme pozerať cez prsty," podotkol. Dodal, že hádky a chaos vytvárali vo vláde líder OĽANO Igor Matovič a predseda SaS Richard Sulík. Napriek tomu si myslí, že demokratické strany vedia spolu fungovať.

Na otázku o prípadnej predvolebnej spolupráci s KDH a inými stranami odpovedal, že sú tomu otvorení. "Loptička je dnes v rukách iných strán, ktoré sa potrebujú vyjadriť, či k takémuto niečomu sú ochotné pristúpiť," uviedol. Apeluje pritom na zodpovednosť a upozornil na možnosť prepadávania hlasov voličov.

Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR zo strany Demokrati Jaroslav Naď pripomenul v tejto súvislosti výsledky KDH v predchádzajúcich parlamentných voľbách. Pýta sa, čo dosiahlo tým, že chcelo ísť vždy do volieb samostatne, a čo by dokázalo, ak by malo napokon piatich poslancov v obkolesení Smeru-SD a extrémistov. "Alternatíva je postaviť dobrú, demokratickú, prozápadnú, slušnú, nekorupčnú vládu. Tú vieme urobiť vtedy, keď sa vieme spojiť. Strana Demokrati je pripravená na telefonát od kohokoľvek, kto to myslí vážne," uviedol. Dodal, že rokovania prebiehajú.

Čo sa týka ďalšieho postupu Demokratov a ich nezaradených poslancov, neplánujú žiadať o vznik klubu. Heger ozrejmil, že do volieb ostáva už len aktuálna schôdza a ešte jedna schôdza v júni. Preto už podľa jeho slov nie je priestor predkladať ďalšie návrhy. Deklaroval, že nebudú podporovať "atómovky" a "bilbordové nápady". Nezahlasujú napríklad za návrhy z dielne Matoviča, ako je odmena 500 eur za voľby či oslobodenie žien od daní, ale ani za "klamlivé" sľuby Smeru-SD o znížení cien potravín. Odmietajú podporiť aj novelu Trestného poriadku a úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku z dielne Tomáša Tarabu (nezaradený). Podľa Hegera a ďalších predstaviteľov jeho strany by novela pomáhala viacerým obvineným a obžalovaným.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Mjanmarsko: Cyklón Mocha si vyžiadal najmenej 41 mŕtvych

Na 41 mŕtvych stúpol v utorok počet obetí cyklónu Mocha v Mjanmarsku. Cyklón zasiahol v nedeľu územie neďaleko mesta Sittwe, metropoly mjanmarského Rakhinského štátu. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na miestnych predstaviteľov.

Z dediny Bu Ma hlásili dovedna 17 obetí. Očakáva sa, že počet obetí tam ešte stúpne, keďže nezvestných je viac ako sto ľudí. Ďalších 24 ľudí prišlo o život v dedine Khaung Doke Kar.

Mjanmarská vojenská junta v pondelok uviedla, že cyklón si vyžiadal životy piatich ľudí, pričom presne nešpecifikovala, kde zomreli.

Búrku sprevádzal vietor s rýchlosťou dosahujúcou približne 195 kilometrov za hodinu. Cyklón Mocha zasiahol aj juhovýchod susedného Bangladéša.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.