Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Juhoafrický prezident: Rusko a Ukrajina súhlasili s africkou misiou o mierovom pláne

Rusko a Ukrajina súhlasili s prijatím misie afrických lídrov, aby prediskutovali potenciálny mierový plán. V utorok to povedal juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, ktorý v tejto veci viedol separátne diskusie s ruským vodcom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Obaja prezidenti súhlasili, že skupinu privítajú, informuje spravodajský portál Sky News.

„Moje diskusie s dvoma lídrami ukázali, že sú obaja pripravení prijať afrických lídrov a diskutovať o tom, ako tento konflikt priviesť ku koncu,“ povedal Ramaphosa na tlačovej konferencii. „Či sa to podarí alebo nie, bude závisieť od uskutočnených rokovaní,“ dodal.

Ramaphosovo oznámenie prišlo niekoľko dní po tom, čo americký veľvyslanec v Juhoafrickej republike vyvolal diplomatickú potýčku, keď povedal, že ruská loď od nej v decembri prevzala zbrane. Spojené štáty a Juhoafrická republika problém neskôr vyriešili.

(sita)

Minúta  |  

Manželka nemeckého exkancelára prišla o prácu. V Deň víťazstva bola na recepcii ruskej ambasády

Manželku nemeckého spolkového exkancelára Gerharda Schrödera pre svoju účasť na recepcii ku Dňu víťazstva na ruskom veľvyslanectve v Berlíne prepustili zo zamestnania v nemeckej štátnej agentúre pre rozvoj podnikania.

Informoval o tom britský denník The Guardian, ktorý sa odvolal na vyjadrenie hovorcu ministerstva hospodárstva v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorý potvrdil, že zamestnanecký vzťah medzi Soyeon Schröderovou-Kimovou a agentúrou NRW.Global Business bol s okamžitou platnosťou ukončený.

The Guardian dodal, že pred tým sa do médií dostali fotografie, ktoré zachytávajú Schrödera a jeho manželku, ako boli 9. mája na recepcii na ruskom veľvyslanectve v Berlíne.

Exkancelár touto svojou prítomnosťou na ruskej ambasáde vyvolal ďalšiu vlnu kritiky na svoju adresu – bol jej vystavený aj bezprostredne po vypuknutí vojny na Ukrajine, keď opakovane odmietal výzvy, aby prehodnotil svoje priateľstvo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj svoje obchodné väzby na Rusko.

Schröderová-Kimová (55) bola v agentúre pre rozvoj podnikania NRW.Global Business zamestnaná vyše 11 rokov. Pôsobila tam ako manažérka pre viac ako 80 juhokórejských podnikateľov, ktorí si založili pobočky v Severnom Porýní-Vestfálsku.

(tasr)

Minúta  |  

Červený kríž: Pôda na Ukrajine môže byť pre nevybuchnutú muníciu roky nepoužiteľná

Nevybuchnuté bomby, granáty a míny ohrozujú na Ukrajine nielen ľudské životy, ale vytvárajú aj riziko, že úrodná poľnohospodárska pôda bude roky nepoužiteľná. Upozornil na to v utorok Červený kríž.

Agentúra AFP, ktorá o tom informovala, pripomenula, že Ukrajina patrí momentálne medzi najviac zamínované krajiny na svete, a to v dôsledku prebiehajúcej vojny rozpútanej 24. februára 2022 Ruskom, ako aj konfliktu, ktorý sa začal osem rokov pred inváziou anexiou Krymského polostrova Ruskom.

Andrew Duncan, vedúci kyjevského oddelenia Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) pre znečistenie životného prostredia vojenskou činnosťou, novinárom v Ženeve prostredníctvom videokonferencie ozrejmil, že poľnohospodári na Ukrajine sa „denne musia rozhodovať, či budú riskovať svoje životy, aby mohli obhospodarovať svoju pôdu alebo budú riskovať stratu príjmov na zabezpečenie svojej rodiny".

Okrem okamžitých rizík, ktoré predstavujú nevybuchnuté alebo nastražené bomby a míny, poukázal tento predstaviteľ MVČK aj na rozsiahlu kontamináciu pôdy vojenskou činnosťou, ktorá si vyžaduje značné zdroje na prieskum veľkých pásov zasiahnutých oblastí, označenie polohy mín a následné odmínovanie.

„To by mohlo spôsobiť, že značná časť ornej pôdy bude nepoužiteľná na ďalšie roky," uvádza sa vo vyhlásení MVČK.

Znížená výrobná kapacita by bola ranou nielen na domácej, ale aj na celosvetovej úrovni, keďže Ukrajina je jedným z hlavných svetových vývozcov obilia.

Úrodná černozem Ukrajiny „je kľúčová pre zabezpečenie cenovo dostupných dodávok obilia na výživu ľudí na celosvetovej úrovni," pripomenul Duncan.

Konflikt na Ukrajine vyvolal obavy z globálnej potravinovej krízy, keď hlavné ukrajinské prístavy v Čiernom mori zablokovali vojnové lode ruskej armády.

Vlani v júli však bola podpísaná dohoda umožňujúca obnovenie vývozu ukrajinského obilia, ako aj paralelné memorandum o neobmedzenom vývoze ruských potravín a hnojív – aj napriek hospodárskym sankciám, ktoré Západ uvalil na Rusko za inváziu.

Na základe tejto takzvanej obilnej dohody sa už vyviezlo viac ako 30 miliónov ton ukrajinského obilia, z čoho polovicu tvorila kukurica a viac ako štvrtinu pšenica. Platnosť zmienenej zmluvy, ktorá bola opakovane predĺžená, vyprší vo štvrtok.

(tasr)

Minúta  |  

Ruskí zákonodarcovia schválili odstúpenie od bezpečnostnej dohody z čias studenej vojny

Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, v utorok jednomyseľne schválila zákon o odstúpení Ruska od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE). Rusko plnenie tejto zmluvy pozastavilo už v roku 2015. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Príslušný návrh zákona parlamentu predložil ruský prezident Vladimir Putin 10. mája. Zároveň podpísal výnos, ktorým vymenoval námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova za svojho zástupcu pri posudzovaní tejto iniciatívy v parlamente.

Ten v utorok štátnej Dume povedal, že členské krajiny NATO znemožnili Rusku zostať signatárom zmluvy tým, že umožnili rozšírenie Aliancie do strednej a východnej Európy. Riabkov tiež uviedol, že zmluva je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Ruska. Skompletizovanie procesu odstúpenia podľa jeho slov potrvá približne šesť mesiacov.

CFE bola podpísaná 19. novembra 1990 a platiť začala 9. novembra 1992. Býva označovaná za jednu z kľúčových dohôd v oblasti bezpečnosti v Európe od skončenia studenej vojny: obmedzuje rozmiestnenie tankov a vojsk v krajinách Severoatlantickej zmluvy a bývalej Varšavskej zmluvy vo východnej Európe a stanovuje opatrenia zamerané na "budovanie dôvery, transparentnosti a spolupráce medzi členskými štátmi".

Rusko však v roku 2015 oznámilo, že sa prestáva zúčastňovať na zasadnutiach spoločnej komisie o konvenčných ozbrojených silách v Európe, pričom svoju účasť na zmluve CFE pozastavilo už v roku 2007.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Mimoriadnu schôdzu k predčasným voľbám sa dnes nepodarilo otvoriť ani druhýkrát

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k predčasným voľbám sa dnes nepodarilo otvoriť ani druhýkrát. Prezentovalo sa len 47 poslancov. Pri prvom pokuse sa prezentovalo 51 zákonodarcov. Na to, aby bola Národná rada SR uznášaniaschopná, treba nadpolovičnú väčšinu, čiže 76 poslancov.

Neprerokovaný bod z mimoriadnej schôdze sa tak presunie na riadnu júnovú schôdzu. Mimoriadnu schôdzu zvolal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) na návrh poslancov Smeru-SD, Hlasu-SD a nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu (Život-NS). Opozícia na nej chcela prijať uznesenie „k aktuálnej ústavnej a politickej kríze“ a žiadala, aby sa voľby konali už začiatkom júla.

V navrhovanom uznesení sa konštatuje, že Slovenská republika sa nachádza v hlbokej ústavnej a politickej kríze a nevyhnutne potrebuje urýchlené vymenovanie novej vlády na základe výsledkov predčasných volieb do Národnej rady SR. „Vymenovanie úradníckej vlády bez podpory Národnej rady SR v podobe vyslovenia dôvery takejto vláde bude viesť k prehĺbeniu chaosu a k niekoľkomesačnému odkladu prijatia finančných, ekonomických a sociálnych opatrení nevyhnutých na stabilizáciu situácie v Slovenskej republike,“ píše sa v návrhu. Opoziční poslanci žiadajú prezidentku, aby rozhodnutia o menovaní novej vlády dôsledne konzultovala s parlamentom. Úradnícku vládu žiadajú, aby okamžite po svojom vymenovaní predložila na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona o skrátení súčasného volebného obdobia tak, aby sa predčasné voľby konali najneskôr 1. alebo 8. júla.

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k predčasným voľbám sa poslanci pokúšali dvakrát otvoriť už v uplynulom týždni.

(sita)

Minúta  |  

Matovič: Exministerka spravodlivosti Kolíková dva roky blokovala, aby sa zaviedla hmotná zodpovednosť

Poslanec Národnej rady SR a líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič zdôraznil, že za vydanie zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, uplatnení práva na náhradu škody štátom a treťou osobou v mene štátu a o odmene tretej osobe za uplatnenie tohto práva nehlasovala strana Sloboda a Solidarita (SaS).

Ako ďalej poslanec uviedol na dnešnej tlačovej besede, exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) bola tá, ktorá najviac bojovala proti tomu, aby spoločný sľub z koaličnej zmluvy a programového vyhlásenia vlády splnili. „Bola to práve tá pani, ktorá má po bilbordoch napísané, ako bojuje proti korupcii. Očakávali sme od nej najväčšiu podporu, tak ako my sme podporovali jej reformy. Koliková dva roky blokovala, aby sa hmotná zodpovednosť zaviedla," tvrdí Matovič.

Dodal, že za návrh nehlasovala „komplet mafia zo strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) a Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD)". „Nie je čudné, že voči tomuto návrhu hlasovali aj tí, ktorí chcú ísť so Smerom-SD a Hlasom-SD do budúcej koalície, to sú fašisti z hnutia Republika. Mrzí ma, že proti tomuto návrhu hlasovali aj poslanci strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko," tvrdí Matovič. Taktiež ho mrzí, že návrh nepodporilo hnutie Progresívne Slovensko, ktoré má v parlamente jedného poslanca – Tomáša Valáška. „Na bilbordoch sľubujú svetlé zajtrajšky, dôstojnú budúcnosť s tým, že naďalej tu politici budú môcť beztrestne rozkrádať verejné zdroje," povedal.

Poslanci dnes posunuli do druhého čítania návrh poslancov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti na vydanie zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, uplatnení práva na náhradu škody štátom a treťou osobou v mene štátu a o odmene tretej osobe za uplatnenie tohto práva. Cieľom je implementovať základné princípy efektívneho amerického konceptu „qui tam“ do slovenského právneho systému v oblasti zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu. Keďže podľa predkladateľov patrí slovenský právny systém do inej právnej roviny ako ten americký, je potrebné americký model výrazne modifikovať a prispôsobiť ho slovenským podmienkam.

Predkladaný návrh je podľa poslancov „šitý" na mieru Slovenskej republike. Systém by mal byť spojený aj s uplatnením hmotnej zodpovednosti voči verejným funkcionárom. „Základná idea návrhu vychádza z anglo-amerického konceptu žaloby ‚qui tam‘, ktorej podstata tkvie v možnosti súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac ‚zametená pod koberec‘," vysvetlili poslanci.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.