Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Most-Híd opúšťa Alianciu, prekáža mu Gyimesi aj postoj SMK

Platforma Most-Híd v utorok opúšťa mimoparlamentnú maďarskú stranu Aliancia. Pre TASR to uviedli predstavitelia platformy po pondelkovom (15. 5.) grémiu Aliancie, na ktorom sa nedohodli na obsadení kandidátnej listiny. Most-Híd tvrdí, že platforma SMK trvá na tom, aby bol bývalý poslanec parlamentu za OĽaNO György Gyimesi na kandidátke Aliancie. Gyimesi podľa Mosta-Híd ohrozuje hodnotové ukotvenie Aliancie, preto v nej nemôže zotrvať.

"Vulgarizácia politiky a politický štýl, ktorý bývalý poslanec OĽANO predstavuje, ohrozuje pôvodné hodnotové ukotvenie Aliancie, preto v nej nemôžeme zotrvať," vyhlásil pre TASR predseda platformy Most-Híd Konrád Rigó. Dodal, že na základe utorkového uznesenia prijatého najvyšším rozhodovacím orgánom platformy odchádzajú z Aliancie.

Most-Híd skonštatoval, že zástupcovia SMK nekompromisne trvajú na kandidatúre Gyimesiho za Alianciu v predčasných parlamentných voľbách aj za cenu toho, že tým Most-Híd definitívne vytesnia z Aliancie. "Odchádzame z Aliancie, ale neodchádzame z politiky. Príbeh strany Mosta-Híd pokračuje vo štvrtok ustanovujúcim snemom strany," dodal predstaviteľ Mosta-Híd László Sólymos.

Predseda Aliancie Krisztián Forró zároveň TASR informoval, že všetky tri platformy predložili svoje kandidátne listiny. "K dohode zatiaľ nedošlo. Súčasťou kandidátnej listiny, ktorú predložila platforma SMK, je aj György Gyimesi na 150. mieste," priblížil.

Podpredseda Aliancie Szabolcs Mózes už skôr vyhlásil, že odchod jednej z platforiem by znamenal zánik Aliancie. Zdôraznil, že je kľúčové, aby strana zostala jednotná.

Aliancia vznikla zo strán Most-Híd, Spolupatričnosť a SMK, ktoré sa stali jej platformami. SMK cez víkend uviedla, že sa dohodla s Gyimesim na spolupráci a má byť na 150. mieste kandidátky Aliancie. Ešte predtým Most-Híd deklaroval, že nebude súčasťou Aliancie, za ktorú bude kandidovať Gyimesi. Aliancia mala o návrhu kandidátky rozhodnúť v pondelok (15. 5.), čo sa nestalo. Do konca mája mala návrh kandidátky odobriť republiková rada Aliancie.

Forró v reakcii na rozhodnutie Mosta-Híd reagoval, že platforma nemôže odísť zo strany. "Môžu ju opustiť jedine jednotlivci. Zatiaľ sme však žiadne žiadosti nedostali. V platforme Most-Híd sú naďalej aktívni členovia. O konečnej podobe kandidátnej listiny rozhoduje republiková rada strany," uviedol pre TASR.

Šéf Aliancie považuje tvrdenie o odchode platformy zo strany za nepravdivé. "Predsedníctvo platformy Most-Híd okresu Trebišov uviedlo, že v súlade s rozhodnutím svojho predsedníctva zostáva v platforme v rámci Aliancie. Okrem toho desať okresných zástupcov platformy Most-Híd sa taktiež zaviazalo, že chcú pokračovať v práci v Aliancii," deklaroval v stanovisku Forró s tým, že tí, ktorí jednotu opúšťajú, ju oslabujú a musia niesť dôsledky.

(tasr)

Minúta  |  

Juhoafrický prezident: Rusko a Ukrajina súhlasili s africkou misiou o mierovom pláne

Rusko a Ukrajina súhlasili s prijatím misie afrických lídrov, aby prediskutovali potenciálny mierový plán. V utorok to povedal juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, ktorý v tejto veci viedol separátne diskusie s ruským vodcom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Obaja prezidenti súhlasili, že skupinu privítajú, informuje spravodajský portál Sky News.

„Moje diskusie s dvoma lídrami ukázali, že sú obaja pripravení prijať afrických lídrov a diskutovať o tom, ako tento konflikt priviesť ku koncu,“ povedal Ramaphosa na tlačovej konferencii. „Či sa to podarí alebo nie, bude závisieť od uskutočnených rokovaní,“ dodal.

Ramaphosovo oznámenie prišlo niekoľko dní po tom, čo americký veľvyslanec v Juhoafrickej republike vyvolal diplomatickú potýčku, keď povedal, že ruská loď od nej v decembri prevzala zbrane. Spojené štáty a Juhoafrická republika problém neskôr vyriešili.

(sita)

Minúta  |  

Manželka nemeckého exkancelára prišla o prácu. V Deň víťazstva bola na recepcii ruskej ambasády

Manželku nemeckého spolkového exkancelára Gerharda Schrödera pre svoju účasť na recepcii ku Dňu víťazstva na ruskom veľvyslanectve v Berlíne prepustili zo zamestnania v nemeckej štátnej agentúre pre rozvoj podnikania.

Informoval o tom britský denník The Guardian, ktorý sa odvolal na vyjadrenie hovorcu ministerstva hospodárstva v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorý potvrdil, že zamestnanecký vzťah medzi Soyeon Schröderovou-Kimovou a agentúrou NRW.Global Business bol s okamžitou platnosťou ukončený.

The Guardian dodal, že pred tým sa do médií dostali fotografie, ktoré zachytávajú Schrödera a jeho manželku, ako boli 9. mája na recepcii na ruskom veľvyslanectve v Berlíne.

Exkancelár touto svojou prítomnosťou na ruskej ambasáde vyvolal ďalšiu vlnu kritiky na svoju adresu – bol jej vystavený aj bezprostredne po vypuknutí vojny na Ukrajine, keď opakovane odmietal výzvy, aby prehodnotil svoje priateľstvo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj svoje obchodné väzby na Rusko.

Schröderová-Kimová (55) bola v agentúre pre rozvoj podnikania NRW.Global Business zamestnaná vyše 11 rokov. Pôsobila tam ako manažérka pre viac ako 80 juhokórejských podnikateľov, ktorí si založili pobočky v Severnom Porýní-Vestfálsku.

(tasr)

Minúta  |  

Červený kríž: Pôda na Ukrajine môže byť pre nevybuchnutú muníciu roky nepoužiteľná

Nevybuchnuté bomby, granáty a míny ohrozujú na Ukrajine nielen ľudské životy, ale vytvárajú aj riziko, že úrodná poľnohospodárska pôda bude roky nepoužiteľná. Upozornil na to v utorok Červený kríž.

Agentúra AFP, ktorá o tom informovala, pripomenula, že Ukrajina patrí momentálne medzi najviac zamínované krajiny na svete, a to v dôsledku prebiehajúcej vojny rozpútanej 24. februára 2022 Ruskom, ako aj konfliktu, ktorý sa začal osem rokov pred inváziou anexiou Krymského polostrova Ruskom.

Andrew Duncan, vedúci kyjevského oddelenia Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) pre znečistenie životného prostredia vojenskou činnosťou, novinárom v Ženeve prostredníctvom videokonferencie ozrejmil, že poľnohospodári na Ukrajine sa „denne musia rozhodovať, či budú riskovať svoje životy, aby mohli obhospodarovať svoju pôdu alebo budú riskovať stratu príjmov na zabezpečenie svojej rodiny".

Okrem okamžitých rizík, ktoré predstavujú nevybuchnuté alebo nastražené bomby a míny, poukázal tento predstaviteľ MVČK aj na rozsiahlu kontamináciu pôdy vojenskou činnosťou, ktorá si vyžaduje značné zdroje na prieskum veľkých pásov zasiahnutých oblastí, označenie polohy mín a následné odmínovanie.

„To by mohlo spôsobiť, že značná časť ornej pôdy bude nepoužiteľná na ďalšie roky," uvádza sa vo vyhlásení MVČK.

Znížená výrobná kapacita by bola ranou nielen na domácej, ale aj na celosvetovej úrovni, keďže Ukrajina je jedným z hlavných svetových vývozcov obilia.

Úrodná černozem Ukrajiny „je kľúčová pre zabezpečenie cenovo dostupných dodávok obilia na výživu ľudí na celosvetovej úrovni," pripomenul Duncan.

Konflikt na Ukrajine vyvolal obavy z globálnej potravinovej krízy, keď hlavné ukrajinské prístavy v Čiernom mori zablokovali vojnové lode ruskej armády.

Vlani v júli však bola podpísaná dohoda umožňujúca obnovenie vývozu ukrajinského obilia, ako aj paralelné memorandum o neobmedzenom vývoze ruských potravín a hnojív – aj napriek hospodárskym sankciám, ktoré Západ uvalil na Rusko za inváziu.

Na základe tejto takzvanej obilnej dohody sa už vyviezlo viac ako 30 miliónov ton ukrajinského obilia, z čoho polovicu tvorila kukurica a viac ako štvrtinu pšenica. Platnosť zmienenej zmluvy, ktorá bola opakovane predĺžená, vyprší vo štvrtok.

(tasr)

Minúta  |  

Ruskí zákonodarcovia schválili odstúpenie od bezpečnostnej dohody z čias studenej vojny

Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, v utorok jednomyseľne schválila zákon o odstúpení Ruska od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE). Rusko plnenie tejto zmluvy pozastavilo už v roku 2015. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Príslušný návrh zákona parlamentu predložil ruský prezident Vladimir Putin 10. mája. Zároveň podpísal výnos, ktorým vymenoval námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova za svojho zástupcu pri posudzovaní tejto iniciatívy v parlamente.

Ten v utorok štátnej Dume povedal, že členské krajiny NATO znemožnili Rusku zostať signatárom zmluvy tým, že umožnili rozšírenie Aliancie do strednej a východnej Európy. Riabkov tiež uviedol, že zmluva je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Ruska. Skompletizovanie procesu odstúpenia podľa jeho slov potrvá približne šesť mesiacov.

CFE bola podpísaná 19. novembra 1990 a platiť začala 9. novembra 1992. Býva označovaná za jednu z kľúčových dohôd v oblasti bezpečnosti v Európe od skončenia studenej vojny: obmedzuje rozmiestnenie tankov a vojsk v krajinách Severoatlantickej zmluvy a bývalej Varšavskej zmluvy vo východnej Európe a stanovuje opatrenia zamerané na "budovanie dôvery, transparentnosti a spolupráce medzi členskými štátmi".

Rusko však v roku 2015 oznámilo, že sa prestáva zúčastňovať na zasadnutiach spoločnej komisie o konvenčných ozbrojených silách v Európe, pričom svoju účasť na zmluve CFE pozastavilo už v roku 2007.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Mimoriadnu schôdzu k predčasným voľbám sa dnes nepodarilo otvoriť ani druhýkrát

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k predčasným voľbám sa dnes nepodarilo otvoriť ani druhýkrát. Prezentovalo sa len 47 poslancov. Pri prvom pokuse sa prezentovalo 51 zákonodarcov. Na to, aby bola Národná rada SR uznášaniaschopná, treba nadpolovičnú väčšinu, čiže 76 poslancov.

Neprerokovaný bod z mimoriadnej schôdze sa tak presunie na riadnu júnovú schôdzu. Mimoriadnu schôdzu zvolal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) na návrh poslancov Smeru-SD, Hlasu-SD a nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu (Život-NS). Opozícia na nej chcela prijať uznesenie „k aktuálnej ústavnej a politickej kríze“ a žiadala, aby sa voľby konali už začiatkom júla.

V navrhovanom uznesení sa konštatuje, že Slovenská republika sa nachádza v hlbokej ústavnej a politickej kríze a nevyhnutne potrebuje urýchlené vymenovanie novej vlády na základe výsledkov predčasných volieb do Národnej rady SR. „Vymenovanie úradníckej vlády bez podpory Národnej rady SR v podobe vyslovenia dôvery takejto vláde bude viesť k prehĺbeniu chaosu a k niekoľkomesačnému odkladu prijatia finančných, ekonomických a sociálnych opatrení nevyhnutých na stabilizáciu situácie v Slovenskej republike,“ píše sa v návrhu. Opoziční poslanci žiadajú prezidentku, aby rozhodnutia o menovaní novej vlády dôsledne konzultovala s parlamentom. Úradnícku vládu žiadajú, aby okamžite po svojom vymenovaní predložila na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona o skrátení súčasného volebného obdobia tak, aby sa predčasné voľby konali najneskôr 1. alebo 8. júla.

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k predčasným voľbám sa poslanci pokúšali dvakrát otvoriť už v uplynulom týždni.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.