Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Protivládni demonštranti zbili prasynovca Macronovej manželky

Francúzska polícia vyšetruje fyzický útok na prasynovca manželky francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Jean-Baptiste Trogneux, ktorý v meste Amiens na severe Francúzska vedie rodinnú čokoládovňu, sa stal terčom útoku v pondelok večer. S odvolaním sa na vyjadrenie jeho otca o tom v utorok informovala agentúra AFP.

Páchateľmi útoku boli protivládni demonštranti, ktorí Trogneuxa udierali do hlavy a bili po rukách i nohách, pričom urážali "prezidenta, jeho manželku i našu rodinu," uviedol Jean-Alexandre Trogneux.

Útok sa odohral v rámci protestov proti dôchodkovej reforme spojených s búchaním do hrncov a panvíc, ktoré sa konali v čase, keď sa v hlavnom spravodajskom programe televízie TF1 vysielal rozhovor s prezidentom Macronom.

Páchatelia síce z miesta činu ušli, ale polícia ich neskôr zadržala. Vo vyšetrovacej väzbe je momentálne osem ľudí.

Rodina Brigitte Macronovej prevádzkuje už šesť generácií v centre jej rodného mesta Amiens obchod s čokoládou a cukrovinkami, ktorý sa špecializuje na miestnu špecialitu na báze mandlí.

Rodinný podnik Trogneuxovcov sa počas šiestich rokov Macronovej vlády stal terčom útokov už viackrát - najmä v súvislosti s fámami - ktoré boli opakovane popreté -, že prezident s manželkou majú v podniku finančný podiel.

Prezident Macron vyvolal vo Francúzsku najväčšie demonštrácie za poslednú generáciu svojimi reformami dôchodkového systému, ktoré zahŕňajú zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 rokov na 64 rokov.

Násilnosti a rabovanie, ktoré tieto protesty často sprevádza, ako aj útoky na kancelárie komunálnych poslancov či poslancov celoštátneho parlamentu podnietili vo Francúzsku diskusiu o tom, či sa zvyšuje miera netolerancie a náchylnosť k násiliu.

Zo štatistiky ministerstva vnútra vyplýva, že v roku 2022, keď sa v krajine konali parlamentné a prezidentské voľby, sa počet nahlásených prípadov fyzického alebo verbálneho násilia voči zákonodarcom medziročne zvýšil o 32 percent.

Jednou z posledných obetí politicky motivovaného násilia sa stal primátor mesta Saint-Brevin-les-Pins v západnom Francúzsku, ktorý minulý týždeň oznámil svoju demisiu.

Primátor Yannick Morez sa predtým viackrát stal terčom útokov krajne pravicových aktivistov pre svoju podporu miestneho centra pre utečencov. Pre demisiu sa rozhodol po tom, ako mu neznámi páchatelia podpálili rodinný dom.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Naď je legitímne najlepší minister obrany v histórii Slovenskej republiky

Predsedom branno-bezpečnostného výboru parlamentu by mal byť Jaroslav Naď, lebo je najlepší. Uviedol to dnes pred médiami šéf strany Demokrati a expremiér Eduard Heger. Potešilo ho, že sa podarilo zastaviť novelu Trestného zákona, čo je podľa neho "veľká vec, lebo to bola veľká hrozba. Na miesto predsedu branno-bezpečnostného výboru chce Heger navrhnúť Jaroslava Naďa, pretože podľa jeho názoru je to "legitímne najlepší minister obrany v histórii Slovenskej republiky".

Branno-bezpečnostný výbor je v súčasnosti po odvolaní jeho predsedu Juraja Krúpu nefunkčný, takže preto je podľa Hegera dôležité, aby na tento post zasadol nový predseda. Hegerov spolustranník Juraj Šeliga dodal, že Demokrati nebudú súhlasiť, aby sa predsedníčkou výboru stala Denisa Saková zo strany Hlas-SD. A to najmä z toho dôvodu, že nechcú tento dôležitý post dávať do rúk opozície, ktorá je navyše podozrivá zo závažných káuz. „Však tam sa vyšetruje, baví sa tam často o vojne v polícii a o podobných veciach,“ vysvetlil Šeliga, ktorý si myslí, že Jaroslava Naďa by mali podporiť aj Boris Kollár (Sme rodina) a Igor Matovič (OĽaNO) so svojimi poslancami.

Eduard Heger upriamil pozornosť aj na chaos v parlamente a dodal, že "to tam bude až do konania predčasných volieb ešte ťažké". Členovia strany Demokrati sú podľa Šeligu za to, aby parlament rokoval aj budúci týždeň. V parlamente je podľa veľa zákonov, ktoré sú populistické, ale aj veľa takých, ktoré sú správne. „Je to pomoc s hypotékami, ochrana Úradu špeciálnej prokuratúry v ústave, pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím a mnoho ďalších vecí, ktoré sú naozaj dobré,“ skonštatoval Šeliga.

(sita)

Minúta  |  

Most-Híd opúšťa Alianciu, prekáža mu Gyimesi aj postoj SMK

Platforma Most-Híd v utorok opúšťa mimoparlamentnú maďarskú stranu Aliancia. Pre TASR to uviedli predstavitelia platformy po pondelkovom (15. 5.) grémiu Aliancie, na ktorom sa nedohodli na obsadení kandidátnej listiny. Most-Híd tvrdí, že platforma SMK trvá na tom, aby bol bývalý poslanec parlamentu za OĽaNO György Gyimesi na kandidátke Aliancie. Gyimesi podľa Mosta-Híd ohrozuje hodnotové ukotvenie Aliancie, preto v nej nemôže zotrvať.

"Vulgarizácia politiky a politický štýl, ktorý bývalý poslanec OĽANO predstavuje, ohrozuje pôvodné hodnotové ukotvenie Aliancie, preto v nej nemôžeme zotrvať," vyhlásil pre TASR predseda platformy Most-Híd Konrád Rigó. Dodal, že na základe utorkového uznesenia prijatého najvyšším rozhodovacím orgánom platformy odchádzajú z Aliancie.

Most-Híd skonštatoval, že zástupcovia SMK nekompromisne trvajú na kandidatúre Gyimesiho za Alianciu v predčasných parlamentných voľbách aj za cenu toho, že tým Most-Híd definitívne vytesnia z Aliancie. "Odchádzame z Aliancie, ale neodchádzame z politiky. Príbeh strany Mosta-Híd pokračuje vo štvrtok ustanovujúcim snemom strany," dodal predstaviteľ Mosta-Híd László Sólymos.

Predseda Aliancie Krisztián Forró zároveň TASR informoval, že všetky tri platformy predložili svoje kandidátne listiny. "K dohode zatiaľ nedošlo. Súčasťou kandidátnej listiny, ktorú predložila platforma SMK, je aj György Gyimesi na 150. mieste," priblížil.

Podpredseda Aliancie Szabolcs Mózes už skôr vyhlásil, že odchod jednej z platforiem by znamenal zánik Aliancie. Zdôraznil, že je kľúčové, aby strana zostala jednotná.

Aliancia vznikla zo strán Most-Híd, Spolupatričnosť a SMK, ktoré sa stali jej platformami. SMK cez víkend uviedla, že sa dohodla s Gyimesim na spolupráci a má byť na 150. mieste kandidátky Aliancie. Ešte predtým Most-Híd deklaroval, že nebude súčasťou Aliancie, za ktorú bude kandidovať Gyimesi. Aliancia mala o návrhu kandidátky rozhodnúť v pondelok (15. 5.), čo sa nestalo. Do konca mája mala návrh kandidátky odobriť republiková rada Aliancie.

Forró v reakcii na rozhodnutie Mosta-Híd reagoval, že platforma nemôže odísť zo strany. "Môžu ju opustiť jedine jednotlivci. Zatiaľ sme však žiadne žiadosti nedostali. V platforme Most-Híd sú naďalej aktívni členovia. O konečnej podobe kandidátnej listiny rozhoduje republiková rada strany," uviedol pre TASR.

Šéf Aliancie považuje tvrdenie o odchode platformy zo strany za nepravdivé. "Predsedníctvo platformy Most-Híd okresu Trebišov uviedlo, že v súlade s rozhodnutím svojho predsedníctva zostáva v platforme v rámci Aliancie. Okrem toho desať okresných zástupcov platformy Most-Híd sa taktiež zaviazalo, že chcú pokračovať v práci v Aliancii," deklaroval v stanovisku Forró s tým, že tí, ktorí jednotu opúšťajú, ju oslabujú a musia niesť dôsledky.

(tasr)

Minúta  |  

Juhoafrický prezident: Rusko a Ukrajina súhlasili s africkou misiou o mierovom pláne

Rusko a Ukrajina súhlasili s prijatím misie afrických lídrov, aby prediskutovali potenciálny mierový plán. V utorok to povedal juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, ktorý v tejto veci viedol separátne diskusie s ruským vodcom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Obaja prezidenti súhlasili, že skupinu privítajú, informuje spravodajský portál Sky News.

„Moje diskusie s dvoma lídrami ukázali, že sú obaja pripravení prijať afrických lídrov a diskutovať o tom, ako tento konflikt priviesť ku koncu,“ povedal Ramaphosa na tlačovej konferencii. „Či sa to podarí alebo nie, bude závisieť od uskutočnených rokovaní,“ dodal.

Ramaphosovo oznámenie prišlo niekoľko dní po tom, čo americký veľvyslanec v Juhoafrickej republike vyvolal diplomatickú potýčku, keď povedal, že ruská loď od nej v decembri prevzala zbrane. Spojené štáty a Juhoafrická republika problém neskôr vyriešili.

(sita)

Minúta  |  

Manželka nemeckého exkancelára prišla o prácu. V Deň víťazstva bola na recepcii ruskej ambasády

Manželku nemeckého spolkového exkancelára Gerharda Schrödera pre svoju účasť na recepcii ku Dňu víťazstva na ruskom veľvyslanectve v Berlíne prepustili zo zamestnania v nemeckej štátnej agentúre pre rozvoj podnikania.

Informoval o tom britský denník The Guardian, ktorý sa odvolal na vyjadrenie hovorcu ministerstva hospodárstva v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorý potvrdil, že zamestnanecký vzťah medzi Soyeon Schröderovou-Kimovou a agentúrou NRW.Global Business bol s okamžitou platnosťou ukončený.

The Guardian dodal, že pred tým sa do médií dostali fotografie, ktoré zachytávajú Schrödera a jeho manželku, ako boli 9. mája na recepcii na ruskom veľvyslanectve v Berlíne.

Exkancelár touto svojou prítomnosťou na ruskej ambasáde vyvolal ďalšiu vlnu kritiky na svoju adresu – bol jej vystavený aj bezprostredne po vypuknutí vojny na Ukrajine, keď opakovane odmietal výzvy, aby prehodnotil svoje priateľstvo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj svoje obchodné väzby na Rusko.

Schröderová-Kimová (55) bola v agentúre pre rozvoj podnikania NRW.Global Business zamestnaná vyše 11 rokov. Pôsobila tam ako manažérka pre viac ako 80 juhokórejských podnikateľov, ktorí si založili pobočky v Severnom Porýní-Vestfálsku.

(tasr)

Minúta  |  

Červený kríž: Pôda na Ukrajine môže byť pre nevybuchnutú muníciu roky nepoužiteľná

Nevybuchnuté bomby, granáty a míny ohrozujú na Ukrajine nielen ľudské životy, ale vytvárajú aj riziko, že úrodná poľnohospodárska pôda bude roky nepoužiteľná. Upozornil na to v utorok Červený kríž.

Agentúra AFP, ktorá o tom informovala, pripomenula, že Ukrajina patrí momentálne medzi najviac zamínované krajiny na svete, a to v dôsledku prebiehajúcej vojny rozpútanej 24. februára 2022 Ruskom, ako aj konfliktu, ktorý sa začal osem rokov pred inváziou anexiou Krymského polostrova Ruskom.

Andrew Duncan, vedúci kyjevského oddelenia Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) pre znečistenie životného prostredia vojenskou činnosťou, novinárom v Ženeve prostredníctvom videokonferencie ozrejmil, že poľnohospodári na Ukrajine sa „denne musia rozhodovať, či budú riskovať svoje životy, aby mohli obhospodarovať svoju pôdu alebo budú riskovať stratu príjmov na zabezpečenie svojej rodiny".

Okrem okamžitých rizík, ktoré predstavujú nevybuchnuté alebo nastražené bomby a míny, poukázal tento predstaviteľ MVČK aj na rozsiahlu kontamináciu pôdy vojenskou činnosťou, ktorá si vyžaduje značné zdroje na prieskum veľkých pásov zasiahnutých oblastí, označenie polohy mín a následné odmínovanie.

„To by mohlo spôsobiť, že značná časť ornej pôdy bude nepoužiteľná na ďalšie roky," uvádza sa vo vyhlásení MVČK.

Znížená výrobná kapacita by bola ranou nielen na domácej, ale aj na celosvetovej úrovni, keďže Ukrajina je jedným z hlavných svetových vývozcov obilia.

Úrodná černozem Ukrajiny „je kľúčová pre zabezpečenie cenovo dostupných dodávok obilia na výživu ľudí na celosvetovej úrovni," pripomenul Duncan.

Konflikt na Ukrajine vyvolal obavy z globálnej potravinovej krízy, keď hlavné ukrajinské prístavy v Čiernom mori zablokovali vojnové lode ruskej armády.

Vlani v júli však bola podpísaná dohoda umožňujúca obnovenie vývozu ukrajinského obilia, ako aj paralelné memorandum o neobmedzenom vývoze ruských potravín a hnojív – aj napriek hospodárskym sankciám, ktoré Západ uvalil na Rusko za inváziu.

Na základe tejto takzvanej obilnej dohody sa už vyviezlo viac ako 30 miliónov ton ukrajinského obilia, z čoho polovicu tvorila kukurica a viac ako štvrtinu pšenica. Platnosť zmienenej zmluvy, ktorá bola opakovane predĺžená, vyprší vo štvrtok.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.