Teória je dôležitá, no prax je iná šálka kávy. Na praktický život kresťanov totiž do značnej miery vplýva kultúrno-spoločenská klíma, v ktorej sa pohybujú. A tá sa v našich zemepisných šírkach v poslednej dobe radikálne zmenila a neustále mení. Ešte dodnes na nás dolieha tieň „osvieteného rozumu“, ktorý sa prestal klaňať všadeprítomnému Bohu a vypoklonkoval ho na (ne)zaslúžený odpočinok kamsi do vzdialeného nebíčka. Starček s dlhou bradou sa predsa nehodí do našej (post)modernej doby. A nech celý proces získa punc vysokej vzdelanosti, nazvime ho fundovane: deizmus.
Táto veľkolepá rozlúčka zbožšteného rozumu s Bohom Biblie každopádne mala a má svoje následky. Vzniknuté vákuum sa predsa musí niečím nahradiť, a tak sa na uprázdnený piedestál s chuťou vybral jeden z tých, kto to celé spískal. Celé to vzal to do rúk človek rozumný. Že jeho misia nedopadla až tak úžasne, o tom hovorí história revolúcií a vojen. A tak sa na trón vydriapal nový adept na úlohu boha: človek zamilovaný. Storočie vynálezov sa pokúsilo dať odpoveď na základnú potrebu človeka a patent si pripísal romantizmus. Inovatívnym a centrálnym prvkom nového „vynálezu lásky“ boli a sú emócie. Možno si niekto spokojne povie, že celý problém šíriaceho sa sekularizmu a ateizmu nabral ten správny smer; veď aj kresťanstvo predsa hovorí o láske. Spokojnosť kresťana však nie je na mieste.
Vymyslená
Na hodinách dejepisu som mal veľmi rád otázky, ktoré sa začínali slovami: „Mohli sa stretnúť...?“ Mali sme zistiť a určiť, či sa životné príbehy dotyčných osôb časovo prelínali. Pri téme vynálezu lásky sa môžeme spýtať na dve veľké osobnosti kresťanstva: „Mohli sa stretnúť významný nemecký teológ Romano Guardini a slávny írsky spisovateľ C. S. Lewis? Mohli. A aj sa stretli. Možno nie fyzicky, ale v jednej zaujímavej diagnostike ideovo určite. Keď podľa nich dnešní kresťania počujú vetu: „Boh je láska!“, v skutočnosti ju chápu presne naopak: „Moja láska je bohom.“ A takto otočená láska na nás útočí z každej strany, pričom sa stáva doslova niečím mýtickým, zbožšteným. C. S. Lewis dokonca túto vymyslenú lásku nazýva „démonom, ktorý ovláda a zotročuje človeka“.
