Preskočiť na obsah
  |  

ÚRSO zistil nedostatky v cenníkoch dodávateľov energií. Nedostatočne reflektujú vývoj trhových cien

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zistil nedostatky v cenníkoch za neregulovanú dodávku elektriny a plynu pre slovenských odberateľov. Niektoré cenníky podľa úradu nedostatočne reflektujú vývoj trhových cien energií a spôsobujú vysoké ceny v porovnaní s Českom, Rakúskom či Nemeckom. „Výsledky prieskumu indikujú nedostatočnú konkurenciu na trhu neregulovanej dodávky s negatívnymi dopadmi na koncových odberateľov elektriny a plynu, čo zároveň vytvára aj riziká pri štátnych kompenzačných schémach na zvýšené náklady na energie,“ informoval hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

Regulačný úrad eviduje pomerne malú “pružnosť“ cien za neregulovanú dodávku elektriny a plynu pre odberateľov v SR, čo otvára otázky o nastavení cenových politík dodávateľov energií v kontexte klesajúcich trhových cien elektriny a plynu. „V súčasnosti evidujeme klesajúce trhové ceny energií, čo vytvára predpoklady na obnovenie fungujúceho a efektívneho trhu s energiami a zníženie rozsahu mimoriadnych opatrení štátu,“ uviedol predseda ÚRSO Andrej Juris.

Cenníky dodávateľov energií za neregulovanú dodávku elektriny a plynu podľa úradu nedostatočne reflektujú vývoj trhových cien energií a obsahujú pomerne vysoké cenové hladiny neregulovanej dodávky elektriny a plynu v porovnaní s cenovými ponukami v okolitých krajinách. „Mnohí dodávatelia nezverejňujú svoje cenníky a vyžadujú od odberateľov, aby ich kontaktovali ohľadne ponuky,“ konštatoval Igaz.

Súčasný prieskum neregulovanej dodávky elektriny a plynu zdôrazňuje podľa Jurisa urgentnosť príslušných úprav primárnej legislatívy, ktoré posilnia dohľad úradu nad trhom dodávky elektriny a plynu pre koncových odberateľov, vytvoria povinnosti pre dodávateľov pravidelne zverejňovať a aktualizovať ceny a cenníky aj za neregulovanú dodávku elektriny a plynu pre koncových odberateľov a posilnia práva odberateľov pri zmene dodávateľa a rozhodovaní medzi regulovanou a neregulovanou dodávkou elektriny a plynu. „To vytvorí kľúčové predpoklady na zvýšenie transparentnosti cien za neregulovanú dodávku elektriny a plynu a posilnenie konkurencie medzi dodávateľmi elektriny a plynu. S týmto cieľom úrad už navrhol viacero legislatívnych zmien,“ uzavrel Juris.

Úrad začiatkom mája vykonal prieskum zverejnených cien za dodávku elektriny a plynu nepodliehajúcu regulácii cien, teda neregulovanej dodávky pre koncových odberateľov v SR. Úrad sa v prieskume zameral na segment malých a stredných odberateľov s ročnou spotrebou elektriny od 30 do 100 MWh a plynu od 100 do 300 MWh.

(sita)

  |  

Nebudú Rázsochy, Martin ani záchranky. Pellegrini tvrdí, že môžeme prísť o 877 miliónov eur z plánu obnovy

Plán obnovy je jedinečný balík peňazí a Slovensko by malo urobiť maximum preto, aby tieto európske prostriedky využilo. Vláda Eduarda Hegera však v tejto oblasti od začiatku robila jednu chybu za druhou a reálne tak hrozí, že SR nevyužije 877 miliónov eur určených z plánu na projekty v oblasti zdravotníctva, vyhlásil v pondelok na tlačovej konferencii predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.

Ohrozených je podľa strany 281 miliónov eur na novú nemocnicu Rázsochy, 330 miliónov eur na novú nemocnicu v Martine, 212 miliónov eur na rekonštrukcie regionálnych nemocníc či 54 miliónov eur na stanice a vozidlá záchrannej zdravotnej služby. Tieto projekty sa pri súčasnom stave nestíhajú zrealizovať do roku 2026, kedy plán obnovy končí.

"K dnešnému dňu treba povedať, že nebudú z plánu obnovy Rázsochy, nebude Martin, nebudú záchranky. Všetko smeruje k tomu, že nebudú ani rekonštrukcie, či už veľké alebo malé, regionálnych nemocníc. Tie stále neboli vyhodnotené. A nebudú ani desiatky nových ambulancií v regiónoch, ktoré sa do tohto projektu zatiaľ neprihlásili," priblížila podpredsedníčka Hlasu Zuzana Dolinková.

V tejto súvislosti vyzvali nového premiéra Ľudovíta Ódora aj ministra zdravotníctva Michala Palkoviča, aby zverejnili údajne existujúci náhradný plán, ako využiť európske peniaze určené pre slovenské zdravotníctvo. "Ak to nebude, tie peniaze budeme musieť vracať späť do Bruselu. Trestuhodne prídeme či už o miliardu v zdravotníctve, alebo šesť miliárd eur z celého plánu obnovy. Každý jeden deň meškania, zbytočného čakania a naťahovania času je naozaj vzácny, preto je potrebné, aby ste konali," dodala Dolinková.

(tasr)

  |  

Dánsko by chcelo v júli usporiadať mierový samit pre Ukrajinu

Dánsko by chcelo v júli usporiadať samit, ktorého účastníci by mali hľadať možné cesty k uzavretiu mieru na Ukrajine. Povedal to v pondelok dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

"Ak Ukrajina dospeje k záveru, že nadišiel čas na takéto stretnutie, bolo by to fantastické," povedal Rasmussen. Dánsko by v takom prípade podľa jeho slov, samozrejme, chcelo byť hostiteľom takejto schôdzky.

Vzhľadom na pretrvávajúcu vojnu navrhuje Ukrajine aj Rusku čoraz viac krajín obdobné stretnutia zamerané na ukončenie konfliktu, prípadne predkladá aj mierové iniciatívy.

Sky News pripomína, že Čína vyzvala na prímerie vo svojom 12-bodovom dokumente, zatiaľ čo pápež František by chcel do Ruska a na Ukrajinu vyslať mierových vyslancov s cieľom pokúsiť sa dosiahnuť prímerie. Do Ruska a na Ukrajinu by zároveň mala čoskoro vycestovať aj skupina šiestich afrických lídrov, aby sa pokúsili nájsť riešenie konfliktu.

(tasr)

  |  

Poľsko stratilo historickú pamäť. Za povojnovú obnovu by nám malo vrátiť 750 miliárd dolárov, vyhlásil šéf ruskej dumy

Poľsko stratilo historickú pamäť a zabudlo, že ako štát existuje len vďaka niekdajšiemu Sovietskemu zväzu, napísal na sociálnej sieti Telegram predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin. Varšava by podľa neho mala Moskve vrátiť okolo 750 miliárd dolárov, ktoré niekdajšie ZSSR investovalo po druhej svetovej vojne na obnovu a rozvoj Poľska.

Volodin dodal, že išlo o vybudovanie viac ako 800 priemyselných, energetických a dopravných zariadení. Poľsko podľa jeho mienky existuje ako štát „len vďaka našej krajine“.

Tretina súčasných území Poľska vďaka Rusku

Volodin sa nazdáva, že sa zabudlo na to, že za oslobodenie Poľska od fašistov zaplatil sovietsky ľud veľmi vysokú cenu. „Tretina súčasných poľských území – oblastí s rozvinutou infraštruktúrou, priemyselnými podnikmi, ako aj územiami bohatými na prírodné zdroje – sa stali jeho súčasťou po druhej svetovej vojne len vďaka našej krajine.“

Poliaci sa podľa slov Volodina dnes správajú voči Rusom nevhodne a neslušne, keď búrajú pomníky sovietskych osloboditeľov, zatvárajú ruské školy a kradnú ruský majetok.

Volodin si myslí, že by bolo správne, aby Poliaci prestali zarábať na Rusku. Navrhuje zákaz prejazdu poľských kamiónov cez územie Ruska. „Tovar sa naloží na ruské kamióny a zarábať na doprave budú naši občania. Náklady Poľska by v tomto prípade predstavovali približne 8,5 miliardy eur.“

Morawiecki: Je to typická propagandistická hra

Poľský premiér Morawiecki na margo slov Volodina povedal, že ruská propaganda „je už stovky rokov dokonalá v prekrúcaní skutočností“. Pripomenul, že Sovietsky zväz, predchodca dnešného Ruska, napáchal v Poľsku ohromné materiálne škody a Rusko ich teraz vo veľkom spôsobuje Ukrajine.

Poľsko a Rusko sa dlhodobo rozchádzajú v hodnotení mnohých historických udalostí. Zatiaľ čo podľa Varšavy napríklad príchod Červenej armády na konci druhej svetovej vojny síce znamenal koniec nacistickej nadvlády, priniesol ale začiatok komunistickej diktatúry riadenej z Moskvy.

Poľsko tiež pripomína, že druhú svetovú vojnu rozpútal pakt o neútočení uzavretý v auguste medzi nacistickým Nemeckom a komunistickým Sovietskym zväzom. V jeho dôsledku sovietska armáda okupovala východné Poľsko.

Agentúra PAP tiež citovala slová námestníka ministra zahraničia pre reparácie Arkadiusza Mularczyka. Ten uviedol, že Poľsko pripravuje správu o stratách spôsobených Sovietskym zväzom. „Musí byť rovnako solídne podložená ako správa týkajúca sa škôd, ktoré v Poľsku vznikli v dôsledku útoku zo strany nacistického Nemecka,“ zdôraznil.

(red., im)

  |  

Ruský dobrovoľnícky zbor tvrdí, že opäť prenikol z Ukrajiny na územie Ruska

Takzvaný Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK), ktorý vo vojne rozpútanej Ruskom bojuje na strane Ukrajiny, tvrdí, že jeho komandá opäť prenikli na územie Ruskej federácie. Doteraz tak urobili údajne dvakrát.

Ako informovala agentúra AFP, gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov medzičasom potvrdil prienik "ukrajinskej sabotážnej skupiny" na ruské územie. Uviedol, že ruské jednotky a agenti ruských tajných služieb a ďalších zložiek sa ich snažia "zlikvidovať".

Komandá RDK na dôkaz svojich tvrdí o prieniku na ruské územie zverejnili aj krátke, asi päť sekúnd trvajúce videá. Z videozáznamu sa dá usúdiť, že výpady na ruské územie sa uskutočnili v noci.

Na prvom z nich stojí niekoľko mužov vo vojenských uniformách pred smerovníkom do obce Bezľudovka v Belgorodskej oblasti na západe Ruska. Na druhom videu sú ozbrojení muži pri smerovníku v obci Čuroviči v Brianskej oblasti. Na tretej snímke sú ozbrojení muži pri tabuli obce Ľubimova v Kurskej oblasti.

Prvý výpad RDK do Ruska sa uskutočnil 2. marca, a to na územie Brianskej oblasti. Ruské úrady vtedy uviedli, že diverzanti zabili miestneho obyvateľa. Ruský prezident Vladimir Putin incident označil za teroristický útok.

Ukrajinské úrady sa vtedy od udalostí v Brianskej oblasti dištancovali: tvrdili, že s incidentom nemajú nič spoločné a žiadne "diverzné a prieskumné skupiny" do Ruska nevyslali. Celý "príbeh" o ukrajinskom RDK v Rusku označili za zámernú provokáciu.

(tasr)

  |  

Organizácie znovu vyzývajú poslancov na odmietnutie zákazu nedeľného predaja

Organizácie a firmy znovu vyzývajú poslancov Národnej rady (NR) SR na odmietnutie zákazu nedeľného predaja. Zákaz nedeľného predaja podľa signatárov výzvy #ZaOtvoreneNedele ubližuje spotrebiteľom, zamestnancom, podnikateľom a štátu. Informoval o tom riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa Filip Kužma.

Pripomenul, že schôdza NR SR sa mala podľa pôvodnej dohody poslancov skončiť už v piatok (19. 5.) a všetky neprerokované body sa mali presunúť na poslednú riadnu schôdzu v tomto volebnom období, ktorá sa uskutoční v júni. "Neprerokované body v tomto momente zahŕňajú prevažne populistické a nepremyslené opatrenia. Keďže väčšina z nich je v prvom čítaní, presunutím na jún by prakticky stratili šancu na včasné prerokovanie a úspech," vysvetlil Kužma. Poslanci sa však nakoniec dohodli, že rokovať budú aj tento týždeň, čím vniesli druhý dych rôznym návrhom zákonov vrátane návrhu na obmedzenie nedeľného predaja.

"Ako signatári výzvy #ZaOtvoreneNedele jednoznačne upozorňujeme, že zákaz neprospeje nikomu – ani spotrebiteľom, ani zamestnancom, ani podnikateľom a v konečnom dôsledku ani štátu," zdôraznil Kužma. Do výzvy sa podľa neho zapojili Inštitút moderného spotrebiteľa, Iniciatíva slovenských maloobchodníkov, INESS, INEKO, Podnikateľská aliancia Slovenska, Bratislava Policy Institute, GANT, EXIsport, Super zoo, NAY, Panta Rhei, Manufaktura a Tesco.

Podčiarkol, že podľa signatárov by zákaz nedeľného nakupovania pre spotrebiteľov znamenal zhoršenie dostupnosti tovarov a služieb, ktoré by zároveň mohli zdražieť. Pre zamestnancov by zákaz znamenal buď stratu pracovných miest, alebo by sa im dôsledkom straty príplatkov za prácu v nedeľu znížil príjem a zákaz by mal osobitný dopad na brigádujúcich študentov, ktorí okrem víkendu veľa iných možností na privyrobenie nemajú. Obchodníkom by sa zas znížili tržby, čo by pre štát znamenalo menší výber dane z pridanej hodnoty a cez pokles platov aj výber dane z príjmu a sociálnych či zdravotných odvodov.

"Aj štáty, ktoré zákaz nedeľného nakupovania majú, si vlastne uvedomujú, aké nepotrebné a škodlivé opatrenie to je. V Chorvátsku práve podobné obmedzenia zavádzajú do praxe a rovno povedali, že obchodníci si môžu vybrať 16 nedieľ, keď zostanú otvorení. Poľsko má tiež sedem nedieľ v roku, počas ktorých je nedeľné nakupovanie dovolené. Ak teda hneď pri zavádzaní opatrenia zákonodarca rozmýšľa nad tým, ako ho obísť, asi nie je tak prínosné," uzatvoril Kužma. Iniciatíva #ZaOtvoreneNedele preto opätovne vyzýva poslancov, aby tento návrh odmietli.

(tasr)