Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko vyčlení 4 miliardy eur na dotáciu cien elektriny v priemysle

Nemecko plánuje vyčleniť na každý rok približne 4 miliardy eur na dotovanie cien elektriny pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, aby podporilo prechod priemyslu od fosílnych palív a odradilo firmy od sťahovania sa do zahraničia. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Vláda v Berlíne minulý rok zaviedla cenové stropy na elektrinu a plyn, aby chránila priemysel a domácnosti pred rastúcimi cenami energií po vypuknutí vojny na Ukrajine. Firmy v Nemecku však tvrdia, že ceny elektriny sú stále príliš vysoké.

„Chceme, aby priemysel zostal doma, v Nemecku, a mal perspektívu transformácie. Na to je určená priemyselná cena elektrickej energie," uviedol v pondelok na tlačovej konferencii minister hospodárstva Robert Habeck.

Vláda rokuje o podrobnostiach dotácií, proti ktorým je ministerstvo financií. Podľa Habecka by dotácie mohli obmedziť ceny elektriny na 6 centov za kilowatthodinu (kWh), čo by pokrylo 80 percent spotreby firiem v priemysle.

„Táto cena bude vypočítaná na základe priemernej burzovej ceny elektriny," ​​povedal Habeck s tým, že to bude motivovať spoločnosti hľadať na trhu lacnejšie energie z obnoviteľných zdrojov.

Dotácie by mali stáť približne 25 až 30 miliárd eur a mali by sa postupne zrušiť do roku 2030. Financovať by sa mali prostredníctvom fondu na stabilizáciu hospodárstva (ESF), ktorý bol pôvodne vytvorený v roku 2020 na záchranu leteckej spoločnosti Lufthansa počas pandémie ochorenia COVID-19.

Začiatkom tohto mesiaca nemecké ministerstvo financií vystúpilo proti dotačným plánom ministerstva hospodárstva, keďže to rozpočet neumožňuje a existujúce prostriedky nie je možné presmerovať.

Z navrhovanej podpory budú podľa Habecka ťažiť malé a stredné firmy v energeticky náročných odvetviach, ako je kovopriemysel a chemický sektor.

„Ak nezaplatíme túto cenu, možno už nebudeme mať priemyselné odvetvia v týchto energeticky náročných oblastiach a to by bola strata," dodal Habeck.

(tasr)

  |  

Neúspešný kandidát na tureckého prezidenta Ogan podporil Erdogana. Môže to byť kľúčové

Neúspešný kandidát na tureckého prezidenta Sinan Ogan v pondelok pred druhým kolom prezidentských volieb oficiálne podporil súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Ogan (55) je bývalý vysokoškolský pedagóg. Vo voľbách ho podporovala protimigrantská nacionalistická Aliancia predkov (ATA) a v prvom kole prezidentských volieb získal hlasy 5,17 percenta voličov.

V prvom kole volieb 14. mája ani jedenu z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo – Erdogana podporilo 49,5 percenta voličov, zatiaľ čo jeho protikandidát Kemal Kiličdaroglu získal 44,9 percenta hlasov.

Ako konštatuje agentúra AP, vzhľadom na rozdiel v počte hlasov medzi Erdoganom a Kiličdarogluom môže byť práve Oganova podpora kľúčom k víťazstvu v druhom kole hlasovania v nedeľu 28. mája.         

Ogan vyjadril podporu súčasnému tureckému prezidentovi po tom, ako sa s ním v piatok neočakávane stretol v Istanbule. Po hodinovom stretnutí ani jeden z nich neposkytol žiadne vyhlásenie.

Ogan bola alternatívou pre voličov, ktorí nesúhlasia s Erdoganovou politikou, ale nechcú podporiť Kiličdarogluho. Podľa analytikov však jeho podpora pre súčasného prezidenta neznamená, že mu jeho podporovatelia dajú vo voľbách hlas – niektorí môžu podporiť Kiličdaroglua a ďalší zas nemusia ísť voliť.

Aliancia ATA, ktorá Ogana vo voľbách podporovala, zatiaľ neoznámila, ktorého z kandidátov v druhom kole volieb podporuje.

(tasr)

  |  

V utorok sa začne dvojdňový snem ZMOS, voliť si budú nového predsedu

V utorok (23. 5.) sa začne 34. snem Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Jeho súčasťou bude voľba predsedu a členov kontrolnej komisie na najbližšie štyri roky, ako aj schválenie ročných priorít združenia. TASR o tom informovala poverená ústredná riaditeľka Kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.

Dvojdňové rokovanie sa uskutoční v Bratislave a zúčastní sa na ňom aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Počas prvého rokovacieho dňa predseda ZMOS predloží správu o činnosti združenia a zhodnotí štvorročné volebné obdobie. Po vystúpení najvyšších ústavných činiteľov bude nasledovať pracovná časť snemu.

V rámci nej sa budú delegáti venovať aktuálnym pracovným otázkam, plneniu priorít od minuloročného snemu, diskusii o prioritách na nadchádzajúce ročné obdobie vrátane voľby predsedu i členov kontrolnej komisie.

V stredu (24. 5.) bude rokovanie snemu pokračovať správou o výsledkoch volieb. Delegáti zároveň schvália uznesenia snemu vrátane priorít na obdobie do ďalšieho snemu.

(tasr)

  |  

Ruskí biznismeni apelujú na šesťdňový pracovný týždeň. Krajina by vraj mohla lepšie zvládať sankcie

Západné sankcie v súvislosti s vojnou na Ukrajine môžu zaťažovať Rusko viac, ako Moskva verejne deklaruje. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že ruské obchodné združenie vyzvalo tamojšie ministerstvo práce na zváženie prechodu na šesťdňový pracovný týždeň, aby mohla krajina lepšie čeliť následkom západných sankcií. Referuje o tom web Politico s odvolaním sa na ruské médiá kontrolované Kremľom.

Podľa denníka Izvestija podnikateľský klub Avanti zaslal ministrovi práce Antonovi Koťakovovi list, v ktorom uvádza, že vzhľadom na sankcie zaťažujúce ruskú ekonomiku potrebuje finančný a ekonomický systém ďalšie investície.

Rusko je pod medzinárodnými sankciami od roku 2014, keď ruské jednotky vtrhli na ukrajinský polostrov Krym. Západné krajiny zintenzívnili sankčné úsilie po vlaňajšom rozpútaní vojny na Ukrajine. Európska únia v súčasnosti rokuje o 11. kole sankcií proti Rusku. To by mohlo zahŕňať opatrenia zamerané na krajiny, ktoré pokračujú v obchodovaní s Moskvou a pomáhajú jej obchádzať sankcie.

Medzi členmi podnikateľskej skupiny Avanti, ktorá vznikla v roku 2014, sú podnikateľské subjekty i niekoľko členov ruského parlamentu, uvádza sa na jej webovej stránke.

(sita)

  |  

Najvyšší správny súd: Disciplinárny senát oslobodil sudcu Moznera spod disciplinárneho návrhu

Disciplinárny senát v pondelok oslobodil predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a prezidenta Združenia sudcov Slovenska (ZSS) Františka Moznera spod disciplinárneho návrhu. TASR o tom informoval hovorca Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR Michal Hajtol s tým, že sudca sa nedopustil disciplinárneho previnenia.

"Disciplinárny senát rozhodol o oslobodení sudcu Františka Moznera na základe aplikácie rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Miroslava Todorova proti Bulharsku, a to s odkazom, že pri disciplinárnom návrhu sa ako dominantný cieľ javilo potrestanie sudcu Najvyššieho súdu SR za jeho kritické vyjadrovanie k reforme súdnictva a novej súdnej mapy," ozrejmil hovorca. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 4 : 1 a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Disciplinárny návrh na Moznera podala v danej veci niekdajšia ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková. Kládla mu za vinu spôsobenie prieťahov v dovolacích konaniach, včasné nevyhotovenie súdnych rozhodnutí a uvedenie nepravdivých informácií o zaslaní súdneho spisu.

(tasr)

  |  

Hlina prináša na kandidátku SaS skúsenosti aj srdce, hovorí Sulík

Strana SaS predstavila prvých 30 miest na kandidátnej listine do septembrových predčasných parlamentných volieb. Zároveň potvrdila, že na 150. mieste je Alojz Hlina, ktorý predtým pôsobil vo viacerých politických stranách. Na pondelkovej tlačovej konferencii o tom informoval predseda strany Richard Sulík.

"Ponúkame našich najlepších ľudí - osvedčených, skúsených odborníkov, hodnotovo ukotvených, čestných a úspešných," povedal. Na predných pozíciách kandidátky sú podľa jeho slov tímlídri či experti.

 SaS do septembrových parlamentných volieb povedie Sulík. Druhým na kandidátnej listine je Branislav Gröhling, treťou Jana Bittó Cigániková a štvrtou Mária Kolíková. Piate miesto obsadila Vladimíra Marcinková a šieste Marián Viskupič. Siedme miesto patrí Jurajovi Krúpovi, ôsme Jurajovi Drobovi a deviate zase Karlovi Galekovi. Prvú desiatku uzatvára Ján Oravec.

V prvej dvadsiatke sú aj Peter Cmorej, Jarmila Halgašová, Anna Zemanová, René Parák, Ondrej Dostál, Vladimír Ledecký, Ladislav Matejka, Ján Rudolf, Roman Foltin a Radovan Kazda. Na 21. až 30. priečke sa predstavia Ivan Bilohuščin, Alojz Baránik, Miroslav Žiak, Ivan Husár, Ľudovít Paulis, Radovan Sloboda, Jozef Kanuščák, Michal Uherčík, Peter Čech a Ladislav Kuna.

Sulík tiež potvrdil, že Hlina je na 150. mieste kandidátnej listiny. "Na našu kandidátku prináša okrem svojich skúseností aj srdce, ktoré vždy patrilo slabším alebo tým, ku ktorým život nebol spravodlivý," skonštatoval Sulík. Ocenil aj Hlinove ekonomické názory.

(tasr)