Preskočiť na obsah
  |  

Arménsko je pripravené uznať Náhorný Karabach za súčasť Azerbajdžanu

Arménsko je pripravené za určitých okolností uznať sporný región Náhorný Karabach za súčasť susedného Azerbajdžanu. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Náhorný Karabach patrí medzi 86-tisíc štvorcových kilometrov, ktoré Arménsko uznalo za azerbajdžanské územie, povedal v pondelok predseda arménskej vlády Nikol Pašinjan. O otázke práv a bezpečnosti arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu sa však podľa neho musí stále rokovať.

Arménsko a Azerbajdžan vedú konflikt o Náhorný Karabach už desaťročia. V 90. rokoch 20. storočia sa tomuto regiónu s arménskou etnickou väčšinou podarilo odtrhnúť od Azerbajdžanu v krvavej občianskej vojne.

Po nových bojoch v roku 2020 Baku získalo kontrolu nad časťou územia na základe dohody o prímerí. Na jej dodržiavanie dohliadajú ruské mierové sily. Prímerie je však krehké a často ho narušujú potýčky medzi oboma krajinami.

Pašinjan v tejto súvislosti kritizoval vojenskú alianciu Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), v ktorej dominuje Rusko. Naznačil, že CSTO neplní svoju ochrannú funkciu voči Arménsku. Namiesto pozorovateľov CSTO preto do oblasti konfliktu pozval pozorovateľskú misiu EÚ.

Pašinjan v pondelok tiež pohrozil vystúpením z CSTO, "ak tento blok nebude dodržiavať svoje zmluvné záväzky", dopĺňa tlačová agentúra AP.

Pašinjan tieto vyjadrenia zverejnil pred rozhovormi s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom, ktoré sa majú vo štvrtok začať v Moskve pod vedením ruského prezidenta Vladimira Putina.

Arménsko a Azerbajdžan sa snažia dohodnúť na mierovej dohode s pomocou EÚ a USA. Diplomatická angažovanosť Západu na Kaukaze však podráždila Rusko - tradičného sprostredkovateľa moci v regióne.

"Začali sme diskutovať o bezpečnostných otázkach s našimi západnými partnermi, pretože vidíme, že bezpečnostný systém v tomto regióne nefunguje," povedal Pašinjan.

(tasr)

  |  

Len deväť percent Britov považuje brexit za úspešný

Len deväť percent ľudí v Británii sa domnieva, že vystúpenie ich krajiny z Európskej únie bolo doposiaľ úspešné. Vyplýva to z pondelkových výsledkov prieskumu inštitútu YouGov, podľa ktorého brexit považuje za neúspech 62 percent Britov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Respondentov sa minulý týždeň pýtali okrem iného na to, či brexit bol podľa nich doteraz skôr úspechom alebo neúspechom.

Prieskum ukázal rozdiely v názoroch na to, čo je dôvodom neúspechu. Viac ako polovica oslovených (56 percent) sa nazdáva, že brexit bol odsúdený na neúspech už od začiatku. Tretina (33 percent) však uviedla, že mal potenciál. Vlády, ktoré sa odvtedy v Londýne vystriedali, ho však premrhali.

Rozhodnutie o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ v referende z roku 2016 považuje v súčasnosti za správne len 31 percent Britov. Podľa 56 percent sa krajina rozhodla nesprávne. Z ľudí, ktorí hlasovali za brexit, to medzičasom 22 percent oľutovalo, ukázal tiež prieskum.

(tasr)

  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Smer. OĽaNO má dvojnásobnú podporu ako Demokrati

Voľby by vyhral Smer-SD so ziskom 16,9 percenta hlasov. Nasledovali by Hlas-SD (15,6 percenta) a Progresívne Slovensko (13,3 percenta). Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.

Štvrtá v poradí by skončila Republika (9,1 percenta), za ňou by nasledovalo hnutie Sme rodina (7,5 percenta). Do parlamentu by sa dostali aj hnutie OĽaNO (7 percent), SaS (6,1 percenta) a KDH (5,2 percenta).

Pred bránami parlamentu by ostala Aliancia-Szövetség a SNS (zhodne po 3,8 percenta), Demokrati (3,4 percenta), Za ľudí (2,2 percenta), ĽSNS (1,8 percenta) i Modrí (1,5 percenta). Potrebných päť percent by nezískalo ani Maďarské fórum (0,7 percenta) a iné strany (2,1 percenta).

Prieskum sa konal od 16. do 19. apríla na reprezentatívnej vzorke 1 004 respondentov.

(tasr)

  |  

Nemecko vyčlení 4 miliardy eur na dotáciu cien elektriny v priemysle

Nemecko plánuje vyčleniť na každý rok približne 4 miliardy eur na dotovanie cien elektriny pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, aby podporilo prechod priemyslu od fosílnych palív a odradilo firmy od sťahovania sa do zahraničia. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Vláda v Berlíne minulý rok zaviedla cenové stropy na elektrinu a plyn, aby chránila priemysel a domácnosti pred rastúcimi cenami energií po vypuknutí vojny na Ukrajine. Firmy v Nemecku však tvrdia, že ceny elektriny sú stále príliš vysoké.

„Chceme, aby priemysel zostal doma, v Nemecku, a mal perspektívu transformácie. Na to je určená priemyselná cena elektrickej energie," uviedol v pondelok na tlačovej konferencii minister hospodárstva Robert Habeck.

Vláda rokuje o podrobnostiach dotácií, proti ktorým je ministerstvo financií. Podľa Habecka by dotácie mohli obmedziť ceny elektriny na 6 centov za kilowatthodinu (kWh), čo by pokrylo 80 percent spotreby firiem v priemysle.

„Táto cena bude vypočítaná na základe priemernej burzovej ceny elektriny," ​​povedal Habeck s tým, že to bude motivovať spoločnosti hľadať na trhu lacnejšie energie z obnoviteľných zdrojov.

Dotácie by mali stáť približne 25 až 30 miliárd eur a mali by sa postupne zrušiť do roku 2030. Financovať by sa mali prostredníctvom fondu na stabilizáciu hospodárstva (ESF), ktorý bol pôvodne vytvorený v roku 2020 na záchranu leteckej spoločnosti Lufthansa počas pandémie ochorenia COVID-19.

Začiatkom tohto mesiaca nemecké ministerstvo financií vystúpilo proti dotačným plánom ministerstva hospodárstva, keďže to rozpočet neumožňuje a existujúce prostriedky nie je možné presmerovať.

Z navrhovanej podpory budú podľa Habecka ťažiť malé a stredné firmy v energeticky náročných odvetviach, ako je kovopriemysel a chemický sektor.

„Ak nezaplatíme túto cenu, možno už nebudeme mať priemyselné odvetvia v týchto energeticky náročných oblastiach a to by bola strata," dodal Habeck.

(tasr)

  |  

Neúspešný kandidát na tureckého prezidenta Ogan podporil Erdogana. Môže to byť kľúčové

Neúspešný kandidát na tureckého prezidenta Sinan Ogan v pondelok pred druhým kolom prezidentských volieb oficiálne podporil súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Ogan (55) je bývalý vysokoškolský pedagóg. Vo voľbách ho podporovala protimigrantská nacionalistická Aliancia predkov (ATA) a v prvom kole prezidentských volieb získal hlasy 5,17 percenta voličov.

V prvom kole volieb 14. mája ani jedenu z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo – Erdogana podporilo 49,5 percenta voličov, zatiaľ čo jeho protikandidát Kemal Kiličdaroglu získal 44,9 percenta hlasov.

Ako konštatuje agentúra AP, vzhľadom na rozdiel v počte hlasov medzi Erdoganom a Kiličdarogluom môže byť práve Oganova podpora kľúčom k víťazstvu v druhom kole hlasovania v nedeľu 28. mája.         

Ogan vyjadril podporu súčasnému tureckému prezidentovi po tom, ako sa s ním v piatok neočakávane stretol v Istanbule. Po hodinovom stretnutí ani jeden z nich neposkytol žiadne vyhlásenie.

Ogan bola alternatívou pre voličov, ktorí nesúhlasia s Erdoganovou politikou, ale nechcú podporiť Kiličdarogluho. Podľa analytikov však jeho podpora pre súčasného prezidenta neznamená, že mu jeho podporovatelia dajú vo voľbách hlas – niektorí môžu podporiť Kiličdaroglua a ďalší zas nemusia ísť voliť.

Aliancia ATA, ktorá Ogana vo voľbách podporovala, zatiaľ neoznámila, ktorého z kandidátov v druhom kole volieb podporuje.

(tasr)

  |  

V utorok sa začne dvojdňový snem ZMOS, voliť si budú nového predsedu

V utorok (23. 5.) sa začne 34. snem Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Jeho súčasťou bude voľba predsedu a členov kontrolnej komisie na najbližšie štyri roky, ako aj schválenie ročných priorít združenia. TASR o tom informovala poverená ústredná riaditeľka Kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.

Dvojdňové rokovanie sa uskutoční v Bratislave a zúčastní sa na ňom aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Počas prvého rokovacieho dňa predseda ZMOS predloží správu o činnosti združenia a zhodnotí štvorročné volebné obdobie. Po vystúpení najvyšších ústavných činiteľov bude nasledovať pracovná časť snemu.

V rámci nej sa budú delegáti venovať aktuálnym pracovným otázkam, plneniu priorít od minuloročného snemu, diskusii o prioritách na nadchádzajúce ročné obdobie vrátane voľby predsedu i členov kontrolnej komisie.

V stredu (24. 5.) bude rokovanie snemu pokračovať správou o výsledkoch volieb. Delegáti zároveň schvália uznesenia snemu vrátane priorít na obdobie do ďalšieho snemu.

(tasr)