Preskočiť na obsah
  |  

Berlusconi chce naďalej viesť svoju stranu Forza Italia. Má pritom 86 rokov

Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi v pondelok vyhlásil, že napriek chorobe a pokročilému veku chce naďalej viesť svoju konzervatívnu stranu Forza Italia. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Berlusconi (86) pre denník Corriere della Sera povedal, že vedenie strany počas jeho 45-dňového pobytu v nemocnici "nebolo samo". "A nebudú v tom sami ani teraz, pretože ja budem samozrejme naďalej plne vykonávať svoje povinnosti zakladateľa a predsedu Forzy Italie, ako som to vždy robil," uviedol trojnásobný expremiér.

Hlavným sľubom strany je podľa neho obnoviť taliansku politiku od základov. "Aby však obnova bola dôveryhodná, musíme najprv obnoviť sami seba," tvrdí Berlusconi. Stále nie je jasné, kto by mal prevziať po ňom vedenie strany. On sám sa doteraz vytváraniu svojich potenciálnych nástupcov vyhýbal.

Berlusconiho prepustili z nemocnice minulý týždeň v piatok. Začiatkom apríla ho hospitalizovali so zápalom pľúc a liečil sa aj z chronickej leukémie. Na jednotke intenzívnej starostlivosti bol približne dva týždne. Teraz sa mu podľa jeho vlastných slov darí lepšie. "Bolo to ťažké, ale nestrácal som nádej," povedal.

Taliansku od októbra vládne koalícia tvorená stranou Bratia Talianska (FdI) premiérky Giorgie Meloniovej, stranou Liga severu (LN) Mattea Salviniho a Berlusconiho stranou Forza Italia, čo je v taliančine povzbudivý výraz znamenajúci "Do toho, Taliansko!" alebo "Taliansko, vpred!".

Mediálny magnát Berlusconi formoval taliansku politiku celé desaťročia. Dnes je poslancom Senátu, hornej komory talianskeho parlamentu. Už niekoľko rokov ho sužuje zlý zdravotný stav a niekoľkokrát sa liečil v nemocnici.

(tasr/tod)

  |  

Portugalská polícia bude pokračovať v pátraní po Madeleine McCannovej

Portugalská polícia oznámila, že bude pokračovať v pátraní po britskom dievčatku Madeleine McCannovej, ktoré v roku 2007 zmizlo v portugalskom regióne Algarve. TASR správu prezvala z agentúry AP.

Portugalská justičná polícia potvrdila správy miestnych médií, že bude ďalej pátrať na žiadosť nemeckých úradov a za prítomnosti britských policajtov a nemeckých vyšetrovateľov.

Prehľadávať budú oblasť neďaleko vodnej nádrže Barragem do Arade zhruba 50 kilometrov od letoviska Praia da Luz, kde dievčatko v máji 2007 zmizlo z apartmánového komplexu, uviedla agentúra DPA s odvolaním na portugalskú spravodajskú stanicu SIC. Polícia oblasť uzavrela.

Hlavný podozrivý Christian B. mal túto priehradu pravidelne navštevovať medzi rokmi 2000 do 2017. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že vtedy len trojročné dievčatko uniesol a následne zavraždil.

Prokuratúra v Braunschweigu obžalovala Christiana B. vlani v októbri v troch bodoch zo znásilnenia a dvoch sexuálnych trestných činov voči deťom. Mal sa ich dopustiť medzi 28. decembrom 2000 a 11. júnom 2017 v Portugalsku. Tieto obvinenia však nesúvisia so zmiznutím McCannovej.

Krajinský súd v nemeckom Braunschweigu tvrdí, že nie je v jeho právomoci súdiť hlavného podozrivého v prípade zmiznutia McCannovej, pretože posledná známa adresa Christiana B. v Nemecku bola v inej spolkovej krajine — Sasku-Anhaltsku.

Podozrivý si už odpykáva sedemročný trest za znásilnenie 72-ročnej americkej turistky, ktorého sa dopustil v Portugalsku v roku 2005.

Madeleine McCannová zmizla deň pred svojimi štvrtými narodeninami, keď jej rodičia večerali s priateľmi v neďalekej reštaurácii. Napriek rozsiahlemu medzinárodnému pátraniu sa nenašli žiadne stopy a v súvislosti s jej zmiznutím nebol doposiaľ nikto obvinený.

(tasr)

  |  

Boje v ruskom pohraničí. K útoku sa prihlásili proukrajinskí ozbrojenci vedení neonacistom

AKTUALIZOVANÉ V ruskej Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou vyhlásili v pondelok "režim protiteroristickej operácie". Stalo sa tak po tom, ako v oblasti vypukli boje. K útoku sa prihlásili protikremeľské skupiny.

Oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov informoval, že z okolia hranice evakuujú civilistov. Cieľom je podľa Gladkova zaistiť bezpečnosť občanov, pretože cez hranicu z Ukrajiny prenikla "sabotážna" skupina, proti ktorej zasahovali vojaci a tajné služby. Gubernátor vyjadril nádej, že sa ju skoro podarí poraziť.

Gladkov predtým uviedol, že zranenia utrpelo najmenej šesť ľudí. Hovoril aj o poškodení materskej školy, troch domov a správnej budovy. Podľa dostupných informácií ozbrojenci použili aj ťažkú vojenskú techniku, vrátane amerických obrnených vozidiel MRAP, ktoré má vo výzbroji Ukrajina.

https://twitter.com/UAWeapons/status/1660728756829388800

Ukrajina však účasť na tejto akcii poprela. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Michajla Podoľaka s tým nemá nič spoločné, pričom by mohlo ísť o aktivitu ruských "partizánskych skupín". Podoľak zároveň konštatoval, že tanky sa v Rusku dajú bežne kúpiť v obchode s vojenskou technikou.

https://twitter.com/Podolyak_M/status/1660630391068164096

Protikremeľská jednotka Légia Sloboda Ruska v ukrajinskej televízii oznámila, že chce spoločne s Ruským dobrovoľníckym zborom vytvoriť "demilitarizovanú zónu pozdĺž hranice". Mala by zabrániť, aby ruská armáda ostreľovala Ukrajinu. Obe skupiny vo vojne rozpútanej Moskvou bojujú na strane Ukrajiny. Ruský dobrovoľnícky zbor vedie Denis Kapustnin (známy aj ako Denis Nikitin), ktorý sa hlási k neonacizmu.

Režim protiteroristickej operácie dáva bezpečnostným službám osobitné právomoci od kontrol totožnosti a sledovania komunikácie až po zastavenie činnosti podnikov, ktoré používajú výbušné, rádioaktívne alebo chemicky a biologicky nebezpečné látky. Úrady môžu tiež evakuovať obyvateľstvo.

(ste, tasr)

  |  

Osem krajín EÚ vrátane Slovenska nalieha na Brusel, aby zrušil emisnú normu Euro 7

Osem členských štátov Európskej únie (EÚ) vrátane Francúzska, Talianska, Poľska aj Slovenska, nalieha na Brusel, aby zrušil plánované nové emisné limity pre vozidlá. Upozornili pritom, že ohrozujú investície. Uvádza sa v dokumente, do ktorého sa podarilo v pondelok agentúre AFP, z ktorej správu prevzala TASR,nahliadnuť.

EÚ koncom minulého roka navrhla zmeny známe ako emisná norma Euro 7, na zníženie emisií z nových vozidiel predávaných v Európe s prísnejšími limitmi na oxidy dusíka a oxid uhoľnatý. Limity by mali vstúpiť do platnosti v júli 2025.

„Sme proti akýmkoľvek novým pravidlám o emisiách výfukových plynov (vrátane nových testovacích požiadaviek alebo nových emisných limitov) pre osobné automobily a dodávky," napísali Bulharsko, Česká republika, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko, podľa ktorých nové pravidlá odklonia investície v priemysle.

Obmedzenia sú zásadné

EÚ sa začiatkom tohto roka dohodla na plánovanom postupnom ukončení predaja nových áut na fosílne palivá do roku 2035. Zákaz spaľovacích motorov je kľúčom k ambicióznym plánom bloku stať sa do roku 2050 „klimaticky neutrálnym" s nulovými čistými emisiami skleníkových plynov. Znečistenie ovzdušia spojené s cestnou dopravou je podľa Únie zodpovedné za 70-tisíc úmrtí ročne.

Návrh požaduje zníženie emisií oxidu dusnatého a oxidu dusičitého, ktoré spôsobujú smog a kyslé dažde, o 35 percent v prípade osobných áut a 56 percent pri nákladných autách a autobusoch v porovnaní s predchádzajúcimi pravidlami.

Podľa environmentalistov treba, naopak, pritvrdiť

Automobilový priemysel je proti prísnejším normám pre benzínové a naftové vozidlá a trvá na tom, že budú mať veľmi malý pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže priemysel smeruje k elektromobilom. Upozornil pritom, že do roku 2025 nebude pripravený aplikovať túto normu, ktorá navyše povedie k zdraženiu vozidiel. Tento sektor pritom v Európe zamestnáva 13 miliónov ľudí.

Environmentálni aktivisti, naopak, tvrdia, že limity EÚ nestačia na riešenie znečistenia ovzdušia, a obviňujú Brusel, že sa podvolil tlaku automobilovej loby.

Všetkých 27 členských štátov musí nájsť spoločnú pozíciu napriek rozdielom predtým, ako začnú pravdepodobne napäté rokovania s Európskym parlamentom.

Nemci ešte nenašli spoločnú reč

Francúzsko a Taliansko majú veľký automobilový priemysel, ale nie taký veľký ako Nemecko. Taliansky minister obchodu Adolfo Urso vyzval v pondelok Európsku komisiu, aby bola „rozumná a pragmatická".

Nemecko, najväčší výrobca automobilov v EÚ, text nepodpísalo, ale už predtým vyjadrilo obavy z prísnejších noriem pre svoje podniky. Nemecká koaličná vláda zelených, sociálnych demokratov a liberálov, sa snaží nájsť v tejto otázke spoločnú reč.

(tasr)

  |  

Arménsko je pripravené uznať Náhorný Karabach za súčasť Azerbajdžanu

Arménsko je pripravené za určitých okolností uznať sporný región Náhorný Karabach za súčasť susedného Azerbajdžanu. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Náhorný Karabach patrí medzi 86-tisíc štvorcových kilometrov, ktoré Arménsko uznalo za azerbajdžanské územie, povedal v pondelok predseda arménskej vlády Nikol Pašinjan. O otázke práv a bezpečnosti arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu sa však podľa neho musí stále rokovať.

Arménsko a Azerbajdžan vedú konflikt o Náhorný Karabach už desaťročia. V 90. rokoch 20. storočia sa tomuto regiónu s arménskou etnickou väčšinou podarilo odtrhnúť od Azerbajdžanu v krvavej občianskej vojne.

Po nových bojoch v roku 2020 Baku získalo kontrolu nad časťou územia na základe dohody o prímerí. Na jej dodržiavanie dohliadajú ruské mierové sily. Prímerie je však krehké a často ho narušujú potýčky medzi oboma krajinami.

Pašinjan v tejto súvislosti kritizoval vojenskú alianciu Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), v ktorej dominuje Rusko. Naznačil, že CSTO neplní svoju ochrannú funkciu voči Arménsku. Namiesto pozorovateľov CSTO preto do oblasti konfliktu pozval pozorovateľskú misiu EÚ.

Pašinjan v pondelok tiež pohrozil vystúpením z CSTO, "ak tento blok nebude dodržiavať svoje zmluvné záväzky", dopĺňa tlačová agentúra AP.

Pašinjan tieto vyjadrenia zverejnil pred rozhovormi s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom, ktoré sa majú vo štvrtok začať v Moskve pod vedením ruského prezidenta Vladimira Putina.

Arménsko a Azerbajdžan sa snažia dohodnúť na mierovej dohode s pomocou EÚ a USA. Diplomatická angažovanosť Západu na Kaukaze však podráždila Rusko - tradičného sprostredkovateľa moci v regióne.

"Začali sme diskutovať o bezpečnostných otázkach s našimi západnými partnermi, pretože vidíme, že bezpečnostný systém v tomto regióne nefunguje," povedal Pašinjan.

(tasr)

  |  

Len deväť percent Britov považuje brexit za úspešný

Len deväť percent ľudí v Británii sa domnieva, že vystúpenie ich krajiny z Európskej únie bolo doposiaľ úspešné. Vyplýva to z pondelkových výsledkov prieskumu inštitútu YouGov, podľa ktorého brexit považuje za neúspech 62 percent Britov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Respondentov sa minulý týždeň pýtali okrem iného na to, či brexit bol podľa nich doteraz skôr úspechom alebo neúspechom.

Prieskum ukázal rozdiely v názoroch na to, čo je dôvodom neúspechu. Viac ako polovica oslovených (56 percent) sa nazdáva, že brexit bol odsúdený na neúspech už od začiatku. Tretina (33 percent) však uviedla, že mal potenciál. Vlády, ktoré sa odvtedy v Londýne vystriedali, ho však premrhali.

Rozhodnutie o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ v referende z roku 2016 považuje v súčasnosti za správne len 31 percent Britov. Podľa 56 percent sa krajina rozhodla nesprávne. Z ľudí, ktorí hlasovali za brexit, to medzičasom 22 percent oľutovalo, ukázal tiež prieskum.

(tasr)