Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
TRENČÍN - V utorok pribudla vo Fakultnej nemocnice Trenčín (FN TN) „prístrojová posila.“
„Naša nemocnica plánuje v najbližších týždňoch spustiť vlastné pracovisko magnetickej rezonancie a dnes nám doviezli špičkový 3-teslový MR pristroj GE - 3T Signa Premier XT, ktorý nám umožní vyšetriť viac pacientov v kratšom čase, s kvalitnejším zobrazením,“ uviedla FN TN na svojom facebooku.
Jednou z výhod nového pracoviska bude možnosť vyšetrenia aj detských pacientov.
Česko sa pri hlasovaní o pripojení Európskej únie ako celku k Istanbulskému dohovoru zdrží. V stredu to po rokovaní vlády oznámil český minister spravodlivosti Pavel Blažek.
"Vláda sa nakoniec zhodla na tom, že náš zástupca, ktorým bude pán minister dopravy (Martin) Kupka, by sa mal pri hlasovaní o tejto záležitosti zdržať," povedal Blažek.
Dôvodom je podľa neho to, že postoj ČR k tomuto dokumentu ešte nie je vyjasnený. "Vláda sa tým bude zaoberať v najbližších týždňoch a potom (Poslanecká) snemovňa rozhodne, aký bude postoj ČR k tomuto dohovoru," dodal.
Europoslanci pred dvomi týždňami hlasovali za pristúpenie EÚ ako celku k Istanbulskému dohovoru. Upozornili, že šesť rokov po jeho podpísaní ho EÚ stále neratifikovala. Dôvodom je odmietavý postoj niekoľkých členských štátov.
Stanovisko Súdneho dvora EÚ z októbra 2021 potvrdilo, že Únia môže dohovor ratifikovať aj bez súhlasu všetkých členských štátov.
EP pripomenul, že pristúpenie EÚ ako celku k Istanbulskému dohovoru členským štátom nebráni, aby dohovor samy ratifikovali. Opakovane preto vyzval šesť členských krajín – Bulharsko, Česko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko, aby dohovor bezodkladne ratifikovali a mohli chrániť ženy v plnom rozsahu zamýšľanej pôsobnosti dohovoru.
(tasr)
Dvoch príslušníkov americkej armády, ktorí boli účastníkmi incidentu vo zvolenských potravinách, odvolali z pôsobenia na Slovensku a čakajú na ďalšie disciplinárne opatrenia zo strany ich veliteľov. Na sociálnej sieti o tom informovalo Veľvyslanectvo USA na Slovensku.
"Výmena názorov, ku ktorej došlo medzi príslušníkmi americkej armády v potravinách vo Zvolene, bola neospravedlniteľným prejavom neúcty k slovenskej polícii a verejnosti," uviedla ambasáda. Ozrejmila, že polícia v tomto prípade obvinenie nevzniesla, ale upozornila, že ich správanie sa nedá ospravedlniť.
"Je škoda, že niektorí sa snažia využiť túto udalosť ako príležitosť na rozdelenie našich krajín a očiernenie množstva amerických vojakov a vojačiek. Tí prišli pomôcť a podporiť Slovensko, nášho spojenca, od momentu brutálnej ruskej invázie na susednú Ukrajinu," skonštatovalo veľvyslanectvo.
(tasr)
Česká vláda schválila nákup 246 švédskych bojových vozidiel pechoty CV90 za 59,7 miliardy korún (približne 2,5 miliardy eur). Kabinet zároveň poveril ministerku obrany Janu Černochovú, aby s Nemeckom začala rokovať o nákupe bojových tankov Leopard 2A8. V stredu to po rokovaní vlády oznámil český premiér Petr Fiala, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Pre modernizáciu armády je to absolútne kľúčové," vyhlásil Fiala a zdôraznil, že na zákazke sa budú minimálne zo 40 percent podieľať české firmy. „V súčasnej bezpečnostnej situácii sú obrana, bezpečnosť a modernizácia armády absolútnymi prioritami a som rád, že sa nám to darí napĺňať konkrétnymi krokmi," dodal premiér.
Cenu sa podarilo udržať aj vďaka koordinovanému postupu so Slovenskom, ktoré tieto stroje pre svoju armádu tiež nakupuje. Uviedol to vrchný riaditeľ Sekcie pre vyzbrojovanie Lubora Koudelku ktorý zmluvu podpísal.
„Je to významný míľnik k výstavbe ťažkej brigády a tiež k modernizácii armády a posilneniu našej obranyschopnosti," komentovala rozhodnutie vlády Černochová. Prvé vozidlá od švédskej spoločnosti BAE by podľa nej mali do Česka doraziť v roku 2026 a do roku 2030 by mali byť dodané všetky.
„Ide o vozidlo zostrojené pre drsné podmienky a náročný terén, ktoré bolo navyše v rámci medzinárodných misií preverené v boji," uviedol švédsky minister obrany Pal Jonson. Dodal, že ich zaradenie do českej armády prispeje aj k posilneniu NATO ako celku.
Vláda zároveň poverila ministerku obrany rokovaním o možnosti pripojiť sa k nákupu tankov Leopard v novej verzii 2A8, ktorý plánuje Nemecko. Spoločný postup by mal podľa šéfky rezortu prispieť k zníženiu ceny a skráteniu dodávok. Rokovať budú približne o 70 tankoch za desiatky miliárd korún.
(tasr)
TRENČÍN – V priestoroch Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka (TnUAD) v Trenčíne otvorili inovované laboratóriá Centra pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá (FunGlass).
FunGlass je jedným z desiatich centier excelentnosti, ktoré vznikli v roku 2017 v rámci programu Horizont 2020. V súčasnosti patrí k stredoeurópskej špičke v oblasti výskumu skla a keramiky a buduje si pozíciu medzinárodne uznávaného excelentného centra výskumu v celoeurópskom meradle. Informovala o tom hovorkyňa univerzity Lucia Petríková.
V prvej fáze sedemročného projektu sa centrum sústredilo na posilnenie svojich personálnych kapacít, v druhej na stavebné úpravy a dodávku špeciálnej technológie a laboratórnych zariadení. Pôvodné pracovisko sa rozrástlo na šesť výskumných a jedno administratívne oddelenie so štyridsiatkou výskumníkov, z ktorých približne polovica pochádza zo zahraničia.
Podľa rektora TnUAD Jozefa Habánika moderná infraštruktúra otvára priestor na zvyšovanie kvality materiálového výskumu a vytvára možnosti k intenzívnejšiemu zapájaniu sa do medzinárodných projektov so zahraničnými partnermi.
„Finančná stránka projektu bola zabezpečená z prostriedkov programu Horizont 2020 určených na pokrytie personálnych nákladov a tréningu pracovníkov vo výške 15 miliónov eur. Pri dobudovaní infraštruktúry boli použité prostriedky rezortu školstva vo výške desiatich miliónov eur z naviazanej výzvy Operačného programu Výskum a inovácie," objasnil rektor.
Druhá etapa projektu bola venovaná rekonštrukcii priestorov a dodávke špeciálnych technológií a laboratórnych zariadení pre výskumný program. Zaobstarali takmer štyri desiatky zariadení, ktoré doplnili existujúce technické vybavenie.
„Novoinštalované zariadenia sú odrazovým mostíkom pre ďalší rozvoj centra. Cieľom je naplno využiť potenciál investícií na zvýšenie konkurencieschopnosti a atraktívnosti centra, aby mohlo rozšíriť portfólio svojich výskumných aktivít. Ambíciou je poskytovať inovatívne služby a prispieť k transformácii základného výskumu na aplikovaný výskum," uviedol riaditeľ Centra FunGlass Dušan Galusek.
(tasr)
Čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu na stretnutí s ruským premiérom Michailom Mišustinom povedal, že obe krajiny by mali naďalej vzájomne podporovať svoje „kľúčové záujmy". TASR informuje podľa správy agentúry DPA.
Obaja politici sa stretli na rozhovoroch v Pekingu, uviedla čínska štátna tlačová agentúra Sinchua. O akých kľúčových záujmoch sa čínsky prezident zmieňoval však bližšie nevysvetlila.
Podľa čínskeho prezidenta by mali oba štáty tiež posilniť spoluprácu na medzinárodných fórach, ako je napríklad Organizácia spojených národov. Počas dvojdňovej návštevy ruského premiéra vyzval aj na väčšiu ekonomickú spoluprácu medzi Moskvou a Pekingom.
Mišustin v utorok v Šanghaji povedal, že Rusko dúfa, že bude predávať Číne viac poľnohospodárskych produktov.
V stredu sa Mišustin stretol aj s čínskym premiérom Li Čchiangom, uviedla ruská tlačová agentúra TASS. Pri tejto príležitosti uviedol, že objem bilaterálneho obchodu Ruska a Číny prekračuje očakávania. Ich úzku spoluprácu charakterizuje to, že 70 percent obchodu prebieha v národných menách, nie v dolároch.
Obchod s Čínou je pre Rusko dôležitý najmä kvôli sankciám, ktoré Západ na Moskvu uvalil po invázii na Ukrajinu.
Čína presadzuje vo vojne Ruska a Ukrajiny mierové rozhovory. Peking však celkovo podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina, čím si vysluhuje medzinárodnú kritiku.
(tasr)
Vagnerova skupina stratila v bitke o východoukrajinské mesto Bachmut vyše 20-tisíc bojovníkov, uviedol šéf tejto žoldnierskej skupiny Jevgenij Prigožin. Portál britského denníka The Guardian sa v utorok v správe odvolal na tlačovú agentúru Reuters.
Prigožin povedal, že v Bachmute zahynulo približne 20 percent z 50-tisíc ruských väzňov naverbovaných počas 15-mesačnej vojny, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine.
Údaj je v ostrom protiklade s tvrdením Moskvy, že vo vojne prišla iba o vyše 6-tisíc vojakov. Tento údaj je tiež vyšší ako oficiálny odhad sovietskych strát vo vojne v Afganistane, kde v rokoch 1979 až 1989 zomrelo 15-tisíc vojakov.
Oficiálny údaj o svojich stratách od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 neoznámila ani Ukrajina.
(tasr)
Ruský premiér Michail Mišustin podpísal v stredu počas návštevy Pekingu sériu dohôd s Čínou. A označil bilaterálne vzťahy oboch krajín za bezprecedentné napriek kritike týchto väzieb zo strany Západu, ktorý zaviedol rozsiahle sankcie proti Moskve po tom, ako vlani vo februári poslala svojich vojakov na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Mišustin, najvyšší ruský predstaviteľ, ktorý navštívil Peking od začiatku vojny na Ukrajine, rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Čchiangom.
Keďže vojna na Ukrajine trvá už druhý rok a Rusko čoraz viac pociťuje váhu západných sankcií, Moskva sa spolieha na podporu Pekingu oveľa viac ako Čína na Rusko. Ázijská krajina má záujem najmä o ruský plyn a ropu.
Tlak na Moskvu zo strany Západu sa pritom stupňuje. Členovia skupiny G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta) na samite minulý víkend diskutovali aj o Rusku a Číne. Skupina súhlasila so sprísnením sankcií voči Moskve a vyzvala Čínu, aby tlačila na Rusko, nech stiahne svojich vojakov z Ukrajiny.
„Vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú dnes na bezprecedentne vysokej úrovni," povedal Mišustin na stretnutí Li Čchiangom.
„Vyznačujú sa vzájomným rešpektovaním záujmov toho druhého, túžbou spoločne reagovať na problémy, ktoré sú spojené so zvýšenými turbulenciami na medzinárodnej scéne a tlakom nelegálnych sankcií zo strany Západu," povedal. „Ako hovoria naši čínski priatelia, jednota umožňuje prenášať hory," dodal.
Čína a Rusko by mali nájsť spôsoby, ako „zvýšiť úroveň hospodárskej, obchodnej a investičnej spolupráce", povedal čínsky prezident Si Ťin-pching ruskému premiérovi, pričom energetika je oblasťou, v ktorej by mohli rozšíriť spoluprácu.
Obe strany podpísali viaceré memorandá o porozumení vrátane dohody o prehĺbení investičnej spolupráce, dohody o vývoze poľnohospodárskych produktov do Číny aj pakt o športovej spolupráci.
Experti odhadujú, že dodávky ruských energií do Číny tento rok vzrastú o 40 percent. Obe krajiny rokujú tiež o dodávkach technologických zariadení Rusku, uviedla tlačová agentúra Interfax.
„Keďže sankcie proti Rusku poskytujú Číne nové príležitosti, nie je prekvapujúce, že by sa rada angažovala v Rusku ekonomicky, pokiaľ akékoľvek vzťahy, ktoré nadviaže, nevyvolajú sekundárne sankcie proti Číne," povedal Steve Tsang, riaditeľ školy orientálnych a afrických štúdií (SOAS) v Londýne.
„Politika Číny v prípade vojny na Ukrajine je politikou vyhlásenia neutrality," dodal.
Peking sa zdržal otvoreného odsúdenia ruskej invázie na Ukrajinu. A trvá na tom, že jeho vzťah s Moskvou neporušuje medzinárodné normy, pričom Čína má právo spolupracovať s ktoroukoľvek krajinou, ktorú si vyberie.
(tasr)
Exotické šelmy z ranča v Žiline-Brodne by mohli byť premiestnené do iných chovných zariadení na Slovensku či v zahraničí. Po rokovaní vlády to uviedol minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš s tým, že aktuálne s nejakými inštitúciami komunikujú. Zo Slovenska zatiaľ prejavili záujem dve zariadenia.
„Myslím si, že treba vyčerpať všetky možnosti náhradnej opatery. Aj medzinárodné organizácie na záchranu zvierat na to pomôžu. Nebude to zajtra, bude to dlhodobejší proces," skonštatoval Bíreš.
Zvieratá sú podľa neho na ranči a sú normálne chované. Je tam zvýšená bezpečnosť a dozor. Regionálna veterinárna a potravinová správa v Žiline vydala pre ranč opatrenia. „Je tam zvýšený monitoring zo strany štátu," podotkol Bíreš.
Priblížil, že majiteľka požiadala o utratenie troch šeliem, keďže boli v skupine so zvieraťom, ktoré zabilo chovateľa. Je tam podľa ministra riziko, že by sa situácia mohla zopakovať.
Polícia i zdravotní záchranári boli minulý týždeň privolaní na ranč v Žiline po tom, ako sa muž - ošetrovateľ nevrátil z výbehu exotických šeliem. Záchranári ho našli na mieste mŕtveho. Presnú príčinu smrti určí podľa polície až pitva. Jedno zviera tam zastrelila polícia a druhé uspal veterinárny lekár. V objekte zostalo ďalších 16 tigrov a levov. RVPS nevydala žiadne príkazy na usmrtenie ďalších exotických šeliem.
(tasr)
Vláda nechce automaticky vyplácať „zlaté padáky" nominantom v štátnych podnikoch. Vyplýva to z vyjadrenia premiéra Ľudovíta Ódora. „Ak sa bude dať niečo v tomto smere urobiť, urobíme," vyhlásil v súvislosti s výzvou mimoparlamentného Hlasu-SD.
„Sú odôvodnené prípady odmien a sú neodôvodnené. Ak niekto pracuje pár mesiacov a dostane nejaký veľký balík peňazí, tak to nedáva žiaden, ani ekonomický zmysel, ani v tej morálnej rovine. Určite vláda nebude chcieť vyplácať tieto odmeny. Môžeme naraziť už na dohodnuté zmluvy. Ak sa bude dať niečo v tomto smere urobiť, urobíme," povedal premiér.
Predseda vlády reagoval aj na výzvu, aby si súčasní ministri po odchode z vlády nedali vyplatiť odstupné, alebo ho venovali na charitu. „Ak som povedal, že za pár mesiacov by, pochopiteľne, nemala prislúchať taká istá odmena ako za odvedené štyri roky práce, tak to platí aj pre ministrov, aj pre predsedu vlády," skonštatoval Ódor s tým, že zatiaľ sa touto témou nezaoberali.
Minister dopravy Pavol Lančarič odmietol, že by malo prísť k vyplateniu tzv. zlatých padákov v štátnom podniku Letové prevádzkové služby SR. „Nebudú žiadne zlaté padáky, lebo ani nikto neodchádza," uviedol. Vyplácanie odmien chce prísne kontrolovať aj v ďalších štátnych podnikoch.
Hlas-SD vyzval vládu, aby zabránila prípadnému vyplácaniu mimoriadne vysokých odmien, tzv. zlatých padákov v štátnych podnikoch. Poukázal na údajný pokus vyplatiť si takmer 1,5-miliónové odmeny v štátnom podniku Letové prevádzkové služby SR napriek žalobe zamestnancov pre nevyplatené peniaze. Od členov vlády odborníkov by tiež uvítal, keby sa dopredu vzdali odstupného alebo ho venovali na charitatívne účely. Výzvu zdôvodnil ich krátkym pôsobením vo funkciách.
(tasr)
Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v stredu vyhlásil, že Poľsko plánuje v roku 2023 spustiť svoj ponorkový program. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a portálu TVN24.
Poľsko od vlaňajšej ruskej invázie na Ukrajinu navýšilo svoje obranné výdavky. Vláda sa tiež zaviazala k tomu, že sa zdvojnásobí počet príslušníkov armády a v roku 2023 pôjdu až štyri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu.
„Začíname so spúšťaním programu Orka (Kosatka). Tento rok plánujeme odštartovať proces nákupu nových ponoriek a transferu všetkých potrebných technológií," spresnil Blaszczak.
Dodal, že by malo ísť o také ponorky, ktoré budú schopné nepozorovane a veľmi rýchlo sa presúvať a tiež zostávať dlhší čas po vodou, aby mohli absolvovať dlhšie misie. Mali by byť vybavené torpédami a riadenými podmorskými strelami.
Bližšie informácie o počte ponoriek a ich vybavení zverejní poľské ministerstvo obrany v najbližších dňoch.
(tasr)
Moskva bude „mimoriadne tvrdo“ reagovať na útoky na ruské územie, upozornilo v stredu ruské ministerstvo obrany. TASR informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá pripomenula, že ruské delostrelectvo a stíhačky museli začiatkom týždňa zasahovať proti ozbrojenej skupine, ktorá do pohraničnej Belgorodskej oblasti prenikla z Ukrajiny.
„Budeme pokračovať v promptných a mimoriadne tvrdých reakciách na takéto akcie ukrajinských militantov," uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu vojenským predstaviteľom krajiny, ako vyplýva z vyjadrení zverejnených rezortom obrany v Moskve v deň, keď uplynulo 15 mesiacov od začiatku ruskej vojenskej agresie voči susednej Ukrajine.
Podľa britskej vojenskej rozviedky zatiaľ nie je možné presne určiť, aké diverzné skupiny prenikli z Ukrajiny na ruské územie.
Infiltráciu svojich ozbrojencov na ruské územie predtým ohlásila takzvaná Légia Sloboda Ruska – dobrovoľnícka jednotka údajne bojujúca na strane Ukrajiny. Podľa bojovníkov légie tento výpad na ruské územie uskutočnili spolu s takzvaným Ruským dobrovoľníckym zborom. Moskva pripisuje vinu za útok Kyjevu, ktorý však akúkoľvek zodpovednosť odmietol.
(tasr)
Príjmy Ruska z predaja ropy sa v marci a apríli v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi mesiacmi zvýšili a dosiahli najvyššiu úroveň od novembra minulého roka. Poukázala na to najnovšia analýza fínskeho Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA), čo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi umožňuje naďalej financovať vojnu na Ukrajine. Informoval o tom portál americkej televízie CNBC.
Moskva tak dokázala zvýšiť svoje príjmy z exportu ropy napriek tomu, že koncom minulého roka Európska únia zaviedla zákaz na dovoz ruskej ropy tankermi a skupina najväčších svetových ekonomík G7 uvalila na ruskú ropu cenový strop. Analýza bola zverejnená necelý týždeň po tom, ako lídri G7 na záver samitu v Hirošime uviedli, že cenový strop na ruskú ropu a ropné produkty funguje, príjmy Ruska z exportu ropy klesli a krajiny po celom svete ťažia z klesajúcich cien ropy a zemného plynu.
„Európska únia nesplnila svoj prísľub, že bude každé dva mesiace cenový strop revidovať, aby sa udržal pod priemernou trhovou cenou," povedal hlavný analytik z CREA a spoluautor správy Lauri Myllyvirta. "To jednoznačne dokazuje, že táto politika (cenového stropu) nefunguje," dodal. Hovorca Európskej únie sa k otázke CNBC k analýze CREA odmietol vyjadriť.
Údaje zo začiatku roka ukázali, že príjmy Ruska z vývozu fosílnych palív v decembri prudko klesli a zdalo sa, že kroky západných krajín voči Rusku v energetickej oblasti fungujú. Avšak podľa najnovších zistení CREA sa daňové príjmy Ruska z exportu ropy zvýšili v apríli medzimesačne o 6 percent, k čomu prispelo zvýšenie príjmov krajiny z exportu suroviny v predchádzajúcom mesiaci.
Rast ruských príjmov z vývozu ropy v marci viedol zároveň v apríli k zvýšeniu dane z produkcie nerastných surovín medzimesačne o 5 percent, dodáva analýza, pričom za máj očakáva ešte výraznejší rast. To znamená, že od prepadu na dno na začiatku tohto roka sa daňové príjmy Ruska z ropnej produkcie v dôsledku zvýšeného objemu predaja postupne zotavujú. Ako uviedol analytik z CREA Isaac Levi, Rusko upravuje daňovú politiku práve preto, aby zmiernilo vplyv cenového stropu.
Analýza ukázala, že od uvalenia zákazu dovozu ruskej ropy tankermi zo strany EÚ a zavedenia cenového stropu štátmi G7 príjmy Moskvy z exportu ropy po mori dosiahli približne 58 miliárd eur. Vývoz väčšiny tejto ropy pritom zabezpečili tankery vlastnené európskymi firmami, prípadne európskymi firmami poistené.
(tasr)
V Európskom parlamente (EP) pripravujú na plenárne zasadnutie 1. júna ďalšie uznesenie o stave právneho štátu v Maďarsku a o zmrazených eurofondoch. V návrhu rezolúcie piatich strán sa vyjadrujú aj pochybnosti nad tým, či Maďarsko dokáže dôveryhodne vykonávať predsedníctvo v Rade Európskej únie v roku 2024, keďže porušuje základné hodnoty EÚ a nedodržiava zásadu takzvanej lojálnej spolupráce.
Píše o tom v stredu denník Népszava na základe dokumentov získaných jeho redakciou, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
EP v pripravovanom uznesení vyzýva Radu, aby hľadala riešenie uvedeného problému, pretože inak bude musieť zasiahnuť parlament. Je to prvýkrát, čo zastupiteľský orgán EÚ upozornil na nespôsobilosť vlády premiéra Viktora Orbána riadiť rozhodovací orgán Únie a avizoval odvetné opatrenia, píše Népszava.
Návrh textu uznesenia, ktorý ešte nie je konečný, sa podrobne zaoberá opatreniami v Maďarsku, ktoré porušujú jednotný trh. Kritizuje rozhodnutia, ktoré ohrozujú obchodné záujmy jednotlivých spoločností, diskrimináciu znevýhodňujúcu konkurentov a spôsoby zastrašovania osôb napojených na premiéra, aby dostali pod svoju kontrolu strategické odvetvia maďarského priemyslu. V návrhu sa uvádza, že všetky spoločnosti musia mať pri svojej podnikateľskej činnosti rovnaké práva a povinnosti bez ohľadu na to, či sú vo vlastníctve maďarských alebo zahraničných osôb alebo organizácií.
Návrh uznesenia tiež odsudzuje vládnu stratégiu kampaní proti EÚ, ktoré slúžia na odvrátenie pozornosti od porušovania hodnôt EÚ a systémovej korupcie v Maďarsku. Autori dokumentu adresovali výzvu Európskej komisii, ktorá spravuje rozpočet EÚ, aby našla spôsob, aby sa eurofondy dostali k maďarským občanom a podnikom, aj keď vláda odmietne naplniť princípy právneho štátu.
Maďarsko sa ujme predsedníctva v Rade EÚ, ktorú tvoria vlády členských krajín, na šesť mesiacov v júli 2024.
(tasr)
Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v stredu varoval, že v Rusku by mohla vypuknúť podobná revolúcia ako v roku 1917, ak ruské elity nezačnú brať vojnu na Ukrajine vážne. Rusko by podľa neho mohlo zároveň túto vojnu prehrať. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Prigožin povedal, že Ukrajina momentálne chystá protiofenzívu zameranú na zatlačenie ruských vojakov k hraniciam spred roku 2014, v ktorom Rusko anektovalo Krym. Dodal, že Kyjev sa pokúsi obkľúčiť mesto Bachmut a zaútočiť na Krym.
„S najväčšou pravdepodobnosťou nebude takýto scenár pre Rusko dobrý, takže sa musíme pripraviť na náročnú vojnu," povedal Prigožin v rozhovore, ktorý zverejnil na platforme Telegram. „Sme v takom stave, že by sme mohli... prísť o Rusko, čo je hlavný problém ... Musíme zaviesť stanné právo," dodal.
Ruská elita podľa Prigožina chráni svoje deti pred nasadením do bojov na Ukrajine, zatiaľ čo deti obyčajných Rusov zomierajú na fronte. Táto skutočnosť by podľa šéfa vagnerovcov mohla v Rusku vyvolať nepokoje.
Ak budú obyčajným ľuďom v Rusku naďalej z frontu posielať ich potomkov v zinkových truhlách, zatiaľ čo deti elity sa budú „opaľovať" niekde v zahraničí, tak by Rusko mohlo podľa Prigožina čeliť podobným nepokojom, ako bola v roku 1917 boľševická revolúcia, v dôsledku ktorej vypukla krvavá občianska vojna.
Šéf vagnerovcov tiež povedal, že v jeho politickom svetonázore dominuje láska k vlasti a k službe ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Prezývku „Putinov kuchár", akú si vyslúžil vďaka rozsiahlemu podnikaniu v oblasti cateringu a zmluvám s Kremľom, označil za hlúpu. Ako povedal, nevie totiž variť. Zavtipkoval, že výstižnejšou by pre neho mohla byť prezývka „Putinov mäsiar".
(tasr)
Voľby by v apríli a začiatkom mája vyhral Smer-SD s podporou 16,2 percenta. Nasledovala by strana Hlas-SD s podporou 13,9 percenta a Progresívne Slovensko (PS) s 11,6 percenta hlasov. Vyplýva to z volebného modelu agentúry Median SK.
Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Sme rodina s podporou 9,2 percenta voličov. Strana SaS by získala 8,2 percenta, hnutie OĽANO 7,9 percenta, Republika sedem percent a KDH 6,8 percenta hlasov.
Pred bránami parlamentu by skončila strana Demokrati (štyri percentá), SNS (3,5 percenta), ĽSNS a Aliancia (rovnako po 2,5 percenta), Za ľudí (1,8 percenta) a iné strany (4,9 percenta).
Ochotu zúčastniť sa na hypotetických parlamentných voľbách deklarovalo 63 percent opýtaných, sedem percent respondentov zase uviedlo, že sa skôr neplánuje zúčastniť. Tretina dospelej populácie celkom odmietla účasť na voľbách.
V prepočte na kreslá v Národnej rade SR by ich Smer-SD získal 30, Hlas-SD 26, Progresívne Slovensko 21 a Sme rodina 17. Zhodne po 15 kresiel by pripadlo SaS a hnutiu OĽaNO. Do parlamentu by zasadlo aj rovnako po 13 poslancov za Republiku a KDH.
Prieskum realizovali na vzorke 1943 respondentov od 1. apríla do 6. mája.
(tasr)
Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka neuspel so sťažnosťou podanou proti obvineniu, ktoré mu bolo vznesené pre podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zamietol aj sťažnosti ďalších spoluobvinených. Vyplýva to z informácií, ktoré uviedol Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na sociálnej sieti.
„Špeciálny prokurátor v odôvodnení svojho uznesenia okrem iného poukázal na skutočnosť, že dôvodnosť trestného stíhania obvinených vyplýva aj z uznesení Najvyššieho súdu SR," priblížila prokuratúra.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) v rámci akcie s krycím názvom Valentín obvinila päť fyzických osôb. Kauza sa týka obstarávania bezdotykových teplomerov a nákladných vozidiel na údržbu komunikácií. Spôsobená škoda mala byť vyše 300-tisíc eur. Predseda KSK Rastislav Trnka vinu odmieta. Vo februári ho obvinili len v prípade podozrení z ovplyvňovania špecifikácie pri obstaraní štyroch vozidiel značky Tatra. Obvinený je aj generálny riaditeľ Správy ciest KSK Anton T., podnikateľ Richard R. a ďalšie dve osoby.
KSK obstaral v rokoch 202-tisíc0 a 2021 v rámci protiepidemických opatrení spolu 205 prechodových teplomerov za viac ako 17 eur a Správa ciest KSK obstarala v roku 2020 štyri nákladné vozidlá značky Tatra s nadstavbami na zimnú a letnú údržbu za 1,3 milióna eur. Kritici namietali, že išlo o predražené nákupy, čo kraj odmietal.
(tasr)
Ruskom dosadený gubernátor nelegálne anektovaného ukrajinského polostrova Krym Sergej Axionov vo štvrtok uviedol, že v dôsledku vojenských cvičení je uzatvorený Kerčský most, ktorý predstavuje kľúčovú logistickú spojnicu pre ruské jednotky operujúce na juhu Ukrajiny.
TASR informuje na základe správy denníka The Guardian, ktorý sa odvolal na agentúru Reuters.
Kerčský most spája ruský Krasnodarský kraj s Krymom, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.
Na Kryme a v Sevastopole, kde sa nachádza veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily, dochádza k opakovaným explóziám od vlaňajšieho augusta. V októbri minulého roka otriasol výbuch aj Kerčským mostom, ktorý bol následne niekoľko týždňov uzatvorený.
Začiatkom mája zachvátil požiar nádrže s palivom v obci Volna ležiacej neďaleko Kerčského mosta. Útoky na sklady paliva boli v posledných týždňoch hlásené z rôznych oblastí Ruska nachádzajúcich sa v blízkosti Ukrajiny.
Most po niekoľkých hodinách znovu otvorili
Ruskom dosadené úrady na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym v stredu uviedli, že Kerčský most, ktorý predstavuje kľúčovú logistickú spojnicu pre ruské jednotky operujúce na juhu Ukrajiny, bol po niekoľkých hodinách „vojenských cvičení" opätovne otvorený. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.
O uzatvorení Kerčského mosta spájajúceho Krymský polostrov s ruskou Krasnodarskou oblasťou predtým bez ďalších podrobností informoval Ruskom dosadený krymský gubernátor Sergej Axionov.
Znárodňovanie
Ten zároveň oznámil, že tamojšia proruská správa znárodní ďalšie ukrajinské aktíva na Kryme vrátane bytu patriaceho ukrajinskej prvej dáme Olene Zelenskej a oficiálneho sídla krymskotatárskej menšiny.
„Krym pokračuje v znárodňovaní majetku nepriateľov Ruska," uviedol Axionov na sociálnych sieťach, podrobnosti o ďalšom znárodnenom majetku však neuviedol.
Predchádzajúcu vlnu znárodňovania ohlásili ruské úrady na Kryme ešte vo februári tohto roka, píše AFP.
Rusko anektovalo Krymský polostrov v roku 2014; medzinárodné spoločenstvo ho však ako súčasť Ruskej federácie neuznáva. Ukrajina sa už 15 mesiacov bráni voči ruskej vojenskej invázii a v rámci pripravovanej protiofenzívy opakovane uviedla, že v budúcnosti počíta aj oslobodením Krymu.
(tasr)
Obrovský šok. Je to neskutočné, nemôžem uveriť, bol skvelý a talentovaný, bude veľmi chýbať. Aj týmito slovami reagujú umelci na správu o úmrtí ich kolegu, herca a hudobníka Daniela Heribana. „Minulý týždeň sme sa bavili, že dáme kávu, že podebatujme o hudbe, živote a ty tu zrazu nie si. Kamarát môj, nech ti je zem ľahká," píše v statuse na sociálnej sieti basgitarista skupiny Hex Tomáš "Yxo" Dohňanský. „Dano Heriban, jeden z najlepších hlasov, textárov a hudobníkov. Odpočívaj v pokoji, kamarát," reaguje hudobník, skladateľ a producent Tomáš Sloboda, spevák a gitarista skupiny Le Payaco.
Na predčasné úmrtie obľúbeného predstaviteľa Ďura Brmbalíka zo seriálu Horná Dolná reaguje aj vedec Pavol Čekan. „Daniel Heriban, odpočívaj v pokoji! Mal som tú česť si s tebou zahrať v Pumpe. Bol si nesmierne talentovaný herec, muzikant a skvelý človek, ktorý miloval svoju rodinu, kamarátov, svoju prácu a život. Dano, budeš nám všetkým nesmierne chýbať," odkazuje zosnulému umelcovi Čekan.
Svoju spomienku na Heribana pridal na sociálnu sieť aj humorista Samo Trnka. „Zavolali sme si ho do silvestrovskej Skúšky sirén, keď sme ešte boli v začiatkoch, a on si priniesol akordeón a na nič nefrflal. Naopak, úprimne sa zabával," spomína na spoločné nahrávanie humoristickej relácie pre Rádio Slovensko. „Dano bol stále usmiaty, príjemný a ľudský, a my traja, obvykle v strese, že čo sa zase poondí, sme sa v jeho prítomnosti uvoľnili, lebo z neho šiel pokoj a nákazlivá ľahkosť žitia. Zrazu tu nie je a vôbec sa mi tomu nechce veriť. Je mi to veľmi, veľmi ľúto. Úprimnú sústrasť všetkým blízkym a najmä jeho rodine," dodal humorista.
Za "zázrak" a "zjav" označila zosnulého herca a hudobníka Daniela Heribana slovenská režisérka a scenáristka Mariana Čengel Solčanská. "Krehký, subtílny, citlivý... premieňal si filmové postavy na komplexné živé bytosti, s kostýmom si si obliekal ich prapodstatu," píše na sociálnej sieti filmárka, ktorú s Heribanom spájajú politické trilery Únos a Sviňa. "Chápal si aj priestor medzi riadkami, magický časopriestor ohraničený spustením kamery a mojim 'stop'... pre tú chvíľu si sa premieňal a tá premena nás všetkých fascinovala... cítili sme sa pri tebe požehnane... a neviem, či vieš, že mi kameraman šepkal, že nikto nie je ako ty. Nikto nebol ako ty," odkazuje hercovi Čengel Solčanská.
Pripomína, že Heriban bol krstným otcom jej románu Generál, ktorý napísala o Štefánikovi. "Pretože si ho obdivoval a s maznavou melanchóliou si nám potom hral na akordeóne 'slovenské mamičky' a raz si nám hral na krídle v zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v kostýme ministra vnútra... hral si a hral, tóny pod tvojimi štíhlymi prstami... a potom si povedal, že hudba hádam trochu definuje boha a ešte si povedal, že keby tie svine niekedy hrali Beethovena, azda by toľko nevraždili," uzatvára svoje vyznanie všestrannému umelcovi režisérka.
Slovenské komorné divadlo (SKD) Martin v spomienke na Dana Heribana uvádza, že v martinskom divadle strávil osem rokov a vytvoril takmer dvadsať postáv. "Mnohé výrazne zarezonovali u divákov aj u kritiky. Na niektorých inscenáciách sa spolupodieľal aj ako autor hudby. V rokoch 2007 - 2015 jeho originálna herecká osobnosť výrazne dopĺňala mozaiku hereckého súboru martinského divadla," podčiarkuje SKD. Jeho predstaviteľov a umelcov rovnako zastihla správa o náhlom odchode Heribana. "Všetci kolegovia a priatelia, blízki spolupracovníci sme zarazení a myslíme na jeho blízkych," povedal pre TASR riaditeľ SKD Martin Tibor Kubička. Potvrdil, že martinské divadlo si jedného z najlepších hercov mladšej generácie, trojnásobného držiteľa ocenenia Dosky za najvýraznejší divadelný výkon, uctí samostatným programom. Kubička tiež pripomenul, že Heriban si divákov získal aj postavou Janka Kráľa v autorskom projekte režiséra Doda Gombára a dramaturga Róberta Mankoveckého www.narodnycintorin.sk, ktorý obohatil tiež svojou hudbou.
Slovenský herec a hudobník Daniel Heriban zomrel vo veku 43 rokov. Úmrtie umelca pre TASR potvrdil Tibor Kubička, riaditeľ Slovenského komorného divadla (SKD) Martin. Dano Heriban spolupracoval s viacerými divadlami. Niekoľko rokov bol aj členom Činohry Slovenského národného divadla (SND). Účinkoval vo filmoch a seriáloch. Je tvorcom filmovej, divadelnej aj detskej hudby.
(tasr)
Spojené štáty v stredu oznámili, že s Mikronéziou dosiahli novú bezpečnostnú dohodu, ktorou sa posilnia dlhoročné väzby medzi oboma krajinami. Jedným z cieľov dohody je zabrániť Číne v snahách o zvyšovanie vplyvu v tichomorskom regióne, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Predstavitelia ministerstva zahraničných vecí USA informovali, že na mikronézskom ostrove Pohnpei boli podpísané tri dokumenty, ktoré signalizujú predĺženie 20-ročnej dohody poskytujúcej tomuto
štátu bezpečnostné aj rozpočtové záruky. Washington si tým zároveň zaistí vplyv v Mikronézii aj právomoc umiestniť tam vojenské zariadenia.
Nová dohoda je podľa AFP ranou pre Čínu, ktorá sa usiluje o zvýšenie svojho vplyvu na tomto tichomorskom štáte, čím vyvoláva znepokojenie niektorých miestnych politikov. V marci obvinil vtedajší mikronézsky prezident David Panuelo Čínu z podplácania, podkopávania suverenity Mikronézie aj zo špionáže.
Rokovania USA o dohodách s Mikronéziou a susednými susedným Palau a Marshallovými ostrovmi prebiehajú, resp. prebiehali celé roky. Platnosť doterajších dohôd s týmito krajinami mala vypršať koncom tohto roka.
S Mikronéziou a Palau sa už podarilo dosiahnuť predĺženie týchto dohôd, rozhovory s Marshallovými ostrovmi však stále sprevádzajú nezhody týkajúce sa odškodnenia za testy jadrových zbraní spred vyše 70 rokov.
Marshallove ostrovy, vrátane atolov Bikini a Enewetak, totiž boli miestom 67 nukleárnych testov, ktoré tam v rokoch 1946-1958 uskutočnila armáda Spojených štátov. Ostrovy boli vtedy závislým územím USA. V roku 1954 tam prebehla atmosférická explózia bomby Castle Bravo, tisíckrát silnejšej ako bomba zhodená na japonskú Hirošimu.
Vyjednávači z Marshallových ostrovov na rokovaniach žiadajú, aby Spojené štáty najprv zaplatili väčšiu časť odškodného, ktoré im v súvislosti s týmito testami priznal medzinárodný tribunál pre jadrové škody. Odškodné predstavuje vyše tri miliardy dolárov, pričom USA z nich dosiaľ vyplatili len okolo 270 miliónov.
(tasr)
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) bude v nasledujúcich štyroch rokoch viesť primátor Partizánskeho Jozef Božik. Za predsedu strešnej organizácie miest a obcí ho v druhom kole zvolili účastníci snemu, ktorý sa koná v Bratislave 23. a 24. mája. TASR to potvrdila poverená ústredná riaditeľka kancelárie združenia Zuzana Špačeková.
O funkciu predsedu sa uchádzalo osem kandidátov spomedzi primátorov a starostov. Do druhého kola postúpil spolu s Božikom aj starosta obce Zborov nad Bystricou Juraj Hlavatý. Božik nahradí vo funkcii šéfa ZMOS-u primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera.
Súčasťou snemu sú aj voľby členov kontrolnej komisie. O päť voľných miest sa uchádza 21 primátorov a starostov. V závere budú delegáti schvaľovať uznesenia 34. snemu vrátane priorít na najbližšie obdobie.
Nový šéf ZMOS-u Božik je od roku 2010 primátorom mesta Partizánske. Je tiež dlhoročným poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja. V kraji zastáva od roku 2017 aj funkciu podpredsedu. Od augusta 1994 do augusta 2012 bol členom politickej strany HZDS. Od septembra 2012 je nestraník. Kandidoval ako doterajší podpredseda združenia.
(tasr)
Vláda stiahla z Národnej rady návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení, ktorý mal riešiť životné situácie nezosobášených párov. Dôvodom je, že nie je adekvátnym a plnohodnotným riešením pre LGBTI+ komunitu. Vládny kabinet o tom rozhodol na stredajšom zasadnutí.
"Z pohľadu občianskej spoločnosti a jej reakcií v rámci legislatívneho procesu nesie problematika fiduciárneho vyhlásenia náboj kontroverzie, pretože na jednej strane zaznievajú hlasy, že ide o nedostatočnú právnu reguláciu, a na strane druhej je fiduciárne vyhlásenie spochybňované z dôvodu relativizácie rodinnoprávnych vzťahov," skonštatovalo ministerstvo spravodlivosti s tým, že to nepovedie k akceptovaniu právnej úpravy.
Poukazuje aj na "nie úplne vhodnú komunikačnú stratégiu predchádzajúcej vlády a vedenia rezortu spravodlivosti", ktoré fiduciárne vyhlásenie prezentovali práve ako vhodné riešenie aj pre páry rovnakého pohlavia. Rezort podľa vlastných slov nespochybňuje dobrý úmysel a ideové východiská vyhlásenia. Nazdáva sa však, že téma si vyžaduje komplexnejší prístup.
Ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová poznamenala, že fiduciárne vyhlásenie je v skutočnosti doplnením už existujúcich inštitútov v Občianskom zákonníku a nejde o riešenie životných situácií sexuálnych menšín. Problém podľa nej patrí do rodinného práva. Dubovcová by navrhovala, aby bola právna úprava obsiahnutá v zákone o rodine, pretože by sa mali riešiť rodinnoprávne vzťahy a ich legalizácia pre LGBTI+ komunitu. Pripustila, že životné situácie nezosobášených párov sa už nepodarí vyriešiť do parlamentných volieb v septembri.
Vláda podľa premiéra Ľudovíta Ódora nemá záujem rozdúchavať kultúrne vášne pred voľbami. "Tým, že je návrh kritizovaný, tak sa pani ministerka rozhodla, že je rozumnejšie ho stiahnuť a pripraviť pre budúcu vládu viac možností, ako to komplexnejšie riešiť, v prípade, že bude o to záujem," uviedol.
Tento návrh by podľa poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) pomohol komukoľvek, kto sa cíti osamelý a chce si s niekým blízkym niektorú časť práv vzájomne zveriť. Ako príklad uviedol dve babičky, ktoré ostali samy a chcú si pomáhať, napríklad ak je jedna z nich v nemocnici a niektoré úkony nemôže vykonávať. Vidí za tým nátlak LGBTI+ komunity, ktorá chce silou-mocou pretlačiť viac.
Bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas považuje za škodu, že poslanci Národnej rady nebudú mať možnosť o tomto návrhu zákona rozhodnúť. "Snaha pomôcť ľuďom lepšie riešiť ich rozmanité životné situácie bola zmarená. Zákon mohol zjednodušiť život aj nezosobášeným párom, ale takisto aj mnohým iným osobám v rozličných životných situáciách. Príkladom je aj starostlivosť o starších a osamelých ľudí, ktorá by vďaka novej úprave mohla byť podporená aj cez ošetrovné," komentoval.
Zákon o fiduciárnom vyhlásení posunuli poslanci NR SR do druhého čítania, podľa ktorého by navzájom blízke osoby vrátane nezosobášených párov rovnakého pohlavia mohli jednoduchšie riešiť spoločné životné situácie. Inštitút mal priniesť viac istoty do riešenia situácií v oblasti vzájomného zastupovania, správy dedičstva, zdravotnej starostlivosti i ochrany maloletých.
(tasr)
Ruská Belgorodská oblasť hraničiaca s Ukrajinou sa v noci na stredu stala terčom početných útokov dronmi, uviedol v stredu jej gubernátor Viačeslav Gladkov. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
„Noc nebola úplne pokojná. Došlo k veľkému počtu útokov dronmi. Väčšinu z nich eliminoval systém protivzdušnej obrany," uviedol Gladkov v príspevku na sociálnych sieťach s tým, že počas útokov nedošlo k civilným obetiam.
V Belgorodskej oblasti od pondelka prebiehali boje po tom, čo tam z územia Ukrajiny prenikli ozbrojenci.
Britská vojenská rozviedka vo svojej zvodke z utorka píše, že zatiaľ nie je možné presne určiť, aké diverzné skupiny prenikli z Ukrajiny na ruské územie.
Infiltráciu svojich ozbrojencov na ruské územie predtým ohlásila takzvaná Légia Sloboda Ruska – dobrovoľnícka jednotka údajne bojujúca na strane Ukrajiny. Podľa bojovníkov légie tento výpad na ruské územie uskutočnili spolu s takzvaným Ruským dobrovoľníckym zborom. Moskva pripisuje vinu za útok Kyjevu, ktorý však akúkoľvek zodpovednosť odmietol.
(tasr)
Švajčiarske banky Credit Suisse a UBS musia zrušiť alebo znížiť bonusy pre svojich vrcholových manažérov. Ministerstvo financií zverejnilo príslušné rozhodnutie v stredu (23. 5.) večer. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Začiatkom apríla švajčiarska vláda nariadila zrušiť všetky nevyplatené variabilné odmeny členov Výkonnej rady Credit Suisse a znížiť odmeny vrcholových manažérov až o 50 percent. UBS dostala za úlohu stanoviť vo svojom systéme odmeňovania ako hlavné kritérium čo najziskovejšie zhodnotenie aktív Credit Suisse, za ktoré prebral garancie štát.
Credit Suisse zasiahla v uplynulých rokoch séria škandálov vrátane krachu britskej finančnej spoločnosti Greensill, do ktorej investovala 10 miliárd USD (9,28 miliardy eur), aj kolapsu amerického hedžového fondu Archegos Capital Management, ktorý jej priniesol stratu 5,5 miliardy USD. Akcie Credit Suisse sa 15. marca strmo prepadli po tom, ako jej hlavný akcionár Saudská národná banka odmietol poskytnúť ďalšiu finančnú injekciu.
UBS sa v marci dohodla, že kúpi Credit Suisse za 3 miliardy švajčiarskych frankov (3,09 miliardy eur) a prevezme straty až do výšky 5 miliárd CHF, ktoré by pramenili z likvidácie časti podnikania.
(tasr)
Počet ruských dezertérov z vojny proti Ukrajine v poslednom období výrazne stúpol, vyplýva zo zistení britských tajných služieb. Ruské vojenské súdy zaznamenali v období od januára do mája dovedna 1053 prípadov dezercie, uviedlo v stredu ministerstvo zahraničných vecí v Londýne. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
Počet dezertérov je od začiatku tohto roka vyšší, než bol zaznamenaný v priebehu celého vlaňajška, uviedlo britské ministerstvo, ktoré sa odvolalo aj na zistenia nezávislých ruských novinárov.
Z dokumentov ruských vojenských súdov vyplýva, že väčšinu dezertérov odsudzujú len na podmienečné tresty, aby bolo možné ich opätovné nasadenie do bojov na Ukrajine.
„Ruská armáda od začiatku operácií na Ukrajine vynakladá úsilie na zlepšenie disciplíny v svojich radoch, tieto problémy sa však s najväčšou pravdepodobnosťou zhoršili po nútenej mobilizácii záložníkov v októbri 2022," uvádza britský rezort obrany.
„Ruské úsilie na zlepšenie disciplíny sa sústreďuje na to, aby sa dezertérom dával dobrý príklad a aby sa podporovala ich vlastenecká horlivosť, a nie na to, aby sa riešili základné príčiny nespokojnosti vojakov," dodalo ministerstvo, ktoré od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu denne zverejňuje informácie o priebehu vojny s odvolaním sa na zistenia britských tajných služieb.
(tasr)
Nemecká polícia v stredu v rámci vyšetrovania financovania environmentálnej skupiny Posledná generácia (Last Generation) prehľadala 15 nehnuteľností v siedmich spolkových krajinách. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Mníchovská generálna prokuratúra a bavorská kriminálna polícia začali nehnuteľnosti v štátoch Hesensko, Sasko-Anhaltsko, Sasko, Bavorsko, Šlezvicko-Holštajnsko a mestách Berlín a Hamburg prehľadávať v skorých ranných hodinách. Razie súviseli s viacerými obvineniami z trestných činov proti členom tejto organizácie. Siedmi z nich vo veku 22 – 38 rokov boli obvinení aj z vytvárania či podporovania zločineckých skupín.
Razie sa však uskutočnili najmä v súvislosti s benefičnou kampaňou zameranou na vyzbieranie peňazí na podporu Last Generation, ktorú zorganizovali jej členovia. Podarilo sa im vyzbierať najmenej 1,4 milióna eur.
Prokuratúra zároveň oznámila, že nariadila zablokovanie hlavnej webovej stránky organizácie.
Aktivisti z Last Generation v uplynulých mesiacoch niekoľkokrát ochromili dopravu počas špičky v nemeckých mestách v snahe vyvinúť tlak na vládu, aby prijala ráznejšie opatrenia proti zmene klímy. Pri protestoch sa zvykli aj prilepiť k vozovke. Niektorí aktivisti sa tiež prilepili k rôznym umeleckým dielam v nemeckých múzeách a galériách.
Zoskupenie žiada, aby Nemecko do roku 2030 prestalo úplne používať fosílne palivá, a aby vláda prijala viacero krátkodobých opatrení vrátane zníženia maximálnej rýchlosti na diaľniciach na 100 kilometrov za hodinu, aby sa znížili emisie z dopravy.
(tasr)
V stredu ráno zasiahla Slovensko správa o smrti 43-ročného slovenského herca Daniela Heribana. Podľa informácií portálu noviny.sk skonal vo svojom dome vo Svätom Juri na zástavu srdca.
Herec mal údajne zdravotné komplikácie, ktoré údajne súviseli s chrbtom. Deň pred smrťou vraj bol podľa medializovaných tvrdení s bolesťami aj v nemocnici. V stredu v ranných hodinách k nemu bola privolaná záchranka. Zdravotníci mu už nedokázali pomôcť. U herca údajne došlo k zástave srdca.
„V ranných hodinách sme k pacientovi vyslali posádku záchrannej zdravotnej služby, ktorá ho na mieste zásahu oživovala. Resuscitácia však bola neúspešná, preto bol následne na miesto vyslaný obhliadajúci lekár," uviedol pre noviny.sk hovorca záchranárov Martin Balko.
Daniel Heriban) sa narodil 25. marca 1980 v Trnave. Po absolvovaní štúdia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave nastúpil 1. júla 2007 do Slovenského komorného divadla (SKD) v Martine. Od roku 2014 bol členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Spolupracoval aj s divadlami Aréna, s Radošinským naivným divadlom, Divadlom GUnaGu, s Novou scénou, Mestským divadlom Žilina či s Bábkovým divadlom na Rázcestí (BDNR) v Banskej Bystrici.
Na divadelných doskách sa predstavil napríklad v inscenáciách Závisláci, Macbeth, Kubo, Sedem dní do pohrebu, www.narodnycintorin.sk a Nevesta hôľ.
Účinkoval aj v mnohých filmoch, ako napríklad Únos (2017), Sviňa (2020) a naposledy v dráme Muž, ktorý stál v ceste (2023). Zo seriálov možno spomenúť Hniezdo, Druhá šanca, Pumpa, ale televíznym divákom vari najviac utkvel v pamäti ako Ďuro Brmbalík zo seriálu Horná Dolná.
Heriban bol tiež úspešným skladateľom a hudobníkom. Venoval sa tvorbe filmovej, divadelnej a detskej hudby. V roku 2018 sa rozhodol vstúpiť aj do sveta detských pesničiek, vydal svoj tretí sólový album Čosi úsmevné. Prvý album pod názvom Leporelo vydal v roku 2008 a druhý, nazvaný Na Jeden Dych, v roku 2012.
Autorsky sa podieľal tiež na hudbe k projektom Príbeh ulice, Závisláci, Ginsberg v Bratislave, k filmu Čerešňový chlapec i ďalším.
Heriban získal za svoju tvorbu viacero ocenení - trikrát si prevzal divadelné ocenenie Dosky a v roku 2015 ocenenie OTO (Osobnosť televíznej obrazovky).
(sak, tasr)
V záujme podpory mieru a stability v našom regióne a vo svete je pokračovanie podpory Ukrajiny prioritou číslo jeden. Uviedol to minister obrany SR Martin Sklenár po utorkovej schôdzke šéfov rezortov obrany krajín EÚ v Bruseli. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kakaščíková.
Ministri počas stretnutia v Bruseli rokovali najmä o vojenskej pomoci pre Ukrajinu, napredovaní v iniciatíve dodávky munície pre ukrajinskú armádu, ako aj o dôsledkoch vojny pre budúce obranné spôsobilosti EÚ.
Šéf slovenského rezortu obrany na zasadnutí zdôraznil potrebu čo najrýchlejšieho schválenia súboru opatrení na zvýšenie výrobných kapacít obranného priemyslu na splnenie ambície poslať milión delostreleckých nábojov na Ukrajinu.
"Ako EÚ chceme zostať kredibilným partnerom, preto je potrebné pretaviť spoločné ambície našej podpory do konkrétnych krokov. V utorok sme sa preto stretli s cieľom prediskutovať viacero otázok, a to vrátane zaistenia udržateľnosti poskytovanej pomoci pre našich východných susedov," uviedol Sklenár. Zároveň potvrdil odhodlanie SR ďalej vytrvať v podpore Ukrajiny.
Sklenár absolvoval v Bruseli aj bilaterálne stretnutie so svojím nemeckým kolegom Borisom Pistoriusom, ktorého informoval o prioritách nového vedenia MO SR v obrannej politike. Potvrdil tiež zachovanie kontinuity transatlantického smerovania Slovenska, pokračovanie v modernizácii Ozbrojených síl (OS) SR a zachovanie obranných výdavkov na úrovni minimálne dvoch percent HDP.
Nemecko je podľa Sklenára naším blízkym a dôveryhodným partnerom, ktorý mimo iného chráni vzdušný priestor SR systémom Patriot. Pripomenul, že Berlín nám za bojové vozidlá pechoty (BVP) darované na Ukrajinu poskytol tanky Leopard 2A4.
Slovenský minister absolvoval aj rokovanie za účasti generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga, kde s ostatnými ministrami zhodnotili spoluprácu medzi EÚ a NATO.
(tasr)
Ministri kultúry Poľska, Ukrajiny a Litvy v utorok podpísali vyhlásenie o spolupráci pri ochrane ukrajinskej kultúry. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry PAP.
Dokument podpísali v juhopoľskom meste Krakov Piotr Glinski (Poľsko), Oleksandr Tkačenko (Ukrajina) a Simonas Kairys (Litva).
"Účelom dohody je podporiť záchranu a zachovanie kultúrneho dedičstva Ukrajiny, ktorému hrozí zničenie alebo poškodenie, s osobitným dôrazom na pamiatky svetového dedičstva UNESCO a pamiatky zapísané do predbežného zoznamu svetového dedičstva UNESCO," uvádza sa v dokumente.
Tieto tri krajiny sa tiež zaviazali spolupracovať na zdokumentovaní rozsahu kultúrnych strát v oblastiach postihnutých vojnou a podporiť prácu ukrajinských umelcov tým, že im umožnia pracovať v Poľsku a Litve.
V Poľsku sa medzitým začal výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16, oznámil v utorok šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell.
K tomuto kroku dochádza po tom, ako dal minulý týždeň prezident USA Joe Biden západným spojencom súhlas na začatie výcviku ukrajinských pilotov na obsluhu lietadiel F-16 americkej výroby. Tým sa položil základ pre ich prípadné poskytnutie Ukrajine.
(tasr)
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sa v utorok ukázal na verejnosti a poprel špekulácie, že trpí vážnou chorobou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Ak si niekto myslí, že sa chystám zomrieť, tak nech sa ukľudní," povedal Lukašenko na videu, ktoré zverejnil bieloruský štátny kanál Pul Pervogo.
Dohady o zdravotnom stave bieloruského prezidenta sa začali šíriť po tom, ako na oslavách Dňa víťazstva v Moskve nedokázal prejsť 300 metrov cez Červené námestie a namiesto chôdze použil elektrické auto. Vynechal aj neformálny slávnostný obed, ktorý usporiadal jeho blízky spojenec prezident Vladimir Putin.
Niektorí ruskí i bieloruskí novinári vo svojich spravodajských materiáloch komentovali, že Lukašenko počas vojenskej prehliadky na Červenom námestí "vyzeral zle". Nepredniesol ani tradičný prejav k vojnovým veteránom - poveril tým ministra obrany.
Lukašenko v utorok povedal, že trpel adenovírusovou infekciou, čo je bežné respiračné ochorenie podobné nachladnutiu.
Dodal, že zotavenie z takejto infekcie zaberie zvyčajne len tri dni, no bol príliš zaneprázdnený a nemohol si ihneď zobrať voľno. "Nechystám sa zomrieť, ľudia. Budete sa so mnou musieť potrápiť ešte veľmi dlho," uviedol.
Líderka exilovej bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská nedávno v súvislosti s dohadmi o zhoršujúcom sa zdravotnom stave Lukašenka vyzvala prívržencov opozície, aby boli "pripravení" na možné politické zmeny v Bielorusku.
(tasr)
Rodný dom nacistického vodcu Adolfa Hitlera v rakúskom meste Braunau am Inn bude slúžiť na školenia policajtov o ľudských právach. TASR informáciu prevzala z utorkovej správy stanice BBC News.
Ide o najnovší zvrat v dlhoročnom spore o to, ako naložiť s touto kontroverznou nehnuteľnosťou. Vláda získala budovu na základe núteného odkúpenia v roku 2016. Stavebné práce zamerané na prerobenie domu by sa mali začať na jeseň.
Tieto plány však rozdeľujú spoločnosť. Niektorí Rakúšania chcú dom zbúrať; výbor odborníkov rozhodol o jeho demolácii, aby sa z neho nestal stredobod záujmu neonacistov.
Kritici tvrdia, že by to bolo popretie rakúskej minulosti, zatiaľ čo podľa iných by sa budova mala využiť ako dom zmierenia alebo ako sídlo charitatívneho spolku.
Podľa najnovšieho plánu by mali byť stavebné práce ukončené do roku 2025 a polícia by sa tam mala nasťahovať do nasledujúceho roka, uvádza rakúska verejnoprávna stanica ORF.
Hitler sa narodil v roku 1889 v prenajatej izbe na najvyššom poschodí budovy.
Rakúska vláda si dom desaťročia prenajímala od jeho bývalej majiteľky Gerlindy Pommerovej v snahe zastaviť krajne pravicový turizmus. Využívala ho charitatívna organizácia ako denný stacionár pre ľudí so špeciálnymi potrebami, kým Pommerová nezablokovala jeho budúcu rekonštrukciu.
Vláda v roku 2016 prijala zákon, ktorý jej umožnil dom zhabať výmenou za odškodné vo výške viac ako 800-tisíc eur. Rakúske ministerstvo vnútra o tri roky neskôr oznámilo plány na premenu domu na policajnú stanicu.
Rakúsko bolo anektované nacistickým Nemeckom v roku 1938 a celé desaťročia sa prezentovalo ako jedna z prvých obetí tohto režimu. Mnohí však v tom čase tento krok - známy ako anšlus alebo pripojenie - vítali. Rakúsko postupne začalo hovoriť o vlastnej spoluúčasti na nacistických zločinoch.
(tasr)
Od stredy sa dočasne obnovujú kontroly na hraniciach SR s Rakúskom, Maďarskom, Poľskom, Českom a na medzinárodných letiskách. Potrvajú do 8. júna. Polícia ku kontrolám pristúpi, ak si to bude situácia vyžadovať na základe operatívnych informácií. Kontrola bude obmedzená na nevyhnutný čas. Vláda opatrenie prijala v súvislosti s viacerými podujatiami s účasťou zahraničných návštevníkov.
"Pre zrýchlenie procesu hraničnej kontroly odporúčame všetkým osobám vstupujúcim na naše územie, aby mali svoje cestovné doklady (občianske preukazy, prípadne cestovné pasy) pripravené na kontrolu (vrátane dokladov svojich detí) a najmä v časoch vyššej hustoty premávky vyrazili na svoju cestu s malým predstihom," uviedlo Ministerstvo vnútra (MV) SR.
Pozemné hranice SR s Poľskom, Českom, Rakúskom a Maďarskom možno počas trvania kontrol prekračovať iba na vybraných hraničných priechodoch s výnimkou zložiek integrovaného záchranného systému, osôb vykonávajúcich práce na poľnohospodárskych alebo lesných pozemkoch, poľovníkov a rybárov pri výkone svojej činnosti do piatich kilometrov od vnútornej hranice. Vlaková a letecká medzinárodná doprava nie je v tejto súvislosti žiadnym spôsobom obmedzovaná alebo zmenená.
Dôvodom opatrenia sú viaceré podujatia, na ktorých sa podľa predbežných informácií očakáva masívna účasť nielen slovenských, ale aj zahraničných návštevníkov. "Ide napríklad o stretnutie motocyklového klubu Hells Angels, koncert svetoznámej hudobnej skupiny, športové podujatia, konferencia Globsec a ďalšie," skonštatoval rezort vnútra.
Zavedením dočasných kontrol sa má na hraniciach vytvoriť tzv. prvý filter na zabránenie príchodu osôb, ktoré by mohli ohroziť verejný poriadok.
(tasr)
TRENČÍN – Fakultná nemocnica Trenčín (FN TN) požiadala návštevníkov i pacientov o strpenie a dodržiavanie pokynov.
Areál FN TN v posledných mesiacoch prechádza viacerými rekonštrukciami, čo znamená zhoršenú dopravnú situáciu, ako aj nedostatok parkovacích miest. Informovala o tom FN TN na svojom facebooku.
„Aby ste sa u nás čo najpríjemnejšie cítili a aby sme Vám zabezpečili kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť, prebiehajú v areáli našej nemocnice a na našich oddeleniach viaceré rekonštrukčné a stavebné práce,“ uviedla nemocnica na sociálnej sieti.
Zmienené stavebné práce so sebou prinášajú úskalia ako naplnený areál, problematickú premávku a nedostatok parkovacích miest. Preto nemocnica žiada návštevníkov, aby boli pri parkovaní motorových vozidiel ohľaduplní a rešpektovali dopravné značenia.
Vodičov poprosila, aby nebránili prejazdu dodávateľských vozidiel, resp. RZP a sanitných vozidiel. V opačnom prípade bude nemocnica nútená riešiť vzniknuté situácie v spolupráci s políciou.
„Taktiež Vás prosíme, aby ste v tomto období zvážili nevyhnutnosť parkovania v našom areáli, resp. tu so svojím vozidlom parkovali nevyhnutne potrebný čas,“ vyzvala FN TN.
Guvernér amerického štátu Florida Ron DeSantis oficiálne oznámi svoju kandidatúru v amerických prezidentských voľbách v roku 2024 v stredu na sociálnej sieti Twitter. TASR správu prevzala z agentúr DPA a AFP.
DeSantis má podľa amerických televíznych staníc Fox News a NBC oznámiť svoj úmysel uchádzať sa o prezidentskú nomináciu Republikánskej strany a v prípade schválenia súperiť so súčasným prezidentom USA, demokratom Joeom Bidenom.
Živé vysielanie sa má začať o 18.00 h miestneho času (0.00 h vo štvrtok SELČ) a prítomný bude aj šéf Twitteru miliardár Elon Musk.
"Budem robiť rozhovor s Ronom DeSantisom, ktorý má mimoriadny oznam," uviedol v utorok Musk. Dodal, že to bude po prvý raz, keď sa niečo takéto uskutoční prostredníctvom sociálnych sieti a s otázkami a odpoveďami v reálnom čase.
DeSantis má 44 rokov a spolu s exprezidentom Donaldom Trumpom je považovaný za najsľubnejšieho republikánskeho kandidáta. Trump kandidatúru oznámil už vlani v novembri.
DeSantis je guvernérom Floridy od januára 2019 a vlani v novembri bol znovuzvolený s výrazným náskokom.
(tasr)
Pred začiatkom politickej kariéry vyštudoval históriu na Yaleovej univerzite a právo na Harvarde. Neskôr slúžil v americkom vojenskom námorníctve a bol nasadený v Iraku. V rokoch 2013-2018 bol členom Snemovne reprezentantov amerického Kongresu za štát Florida. Od roku 2009 je ženatý a s manželkou má tri deti.
Dovedna 451 katolíckych duchovných v americkom štáte Illinois od roku 1950 sexuálne zneužilo takmer 2-tisíc detí. Vyplýva to zo zistení kancelárie štátneho generálneho prokurátora, ktorá v utorok zverejnila výsledky rozsiahleho vyšetrovania. To je zhruba štyrikrát viac, ako cirkev priznala pred začiatkom vyšetrovania v roku rokom 2018. Uviedla to agentúra AP.
Generálny prokurátor Kwame Raoul na tlačovej konferencii povedal, že vyšetrovatelia zistili, že v rokoch 1950 až 2019 zneužili duchovní v Illinois dovedna 1 997 detí.
"Verím, že táto správa odhalí tých, ktorí využili svoje mocenské postavenie a zneužili dôveru, aby sexuálne zneužívali nevinné deti, ako aj tých vo vedení cirkvi, ktorí toto zneužívanie kryli," povedal Raoul. Dodal, že v mnohých prípadoch už uplynula premlčacia doba.
Vyšetrovanie zneužívania detí kňazmi sa začalo v roku 2018 za Raoulovej predchodkyne Lisy Madiganovej. Raoul sa zaviazal pokračovať vo vyšetrovaní.
Predbežná správa vypracovaná pod vedením Madiganej zistila, že diecézy urobili žalostne málo v rámci vyšetrovania obvinení. Raoul tiež obvinil cirkevných predstaviteľov z prijímania rozhodnutí, ktoré "umožňujú známym pedofilným kňazom skrývať sa, často na očiach".
Arcibiskup v Chicagu kardinál Blase Cupich označil zneužívanie detí kňazmi za "odporné". Povedal, že cirkev v roku 1992 začala meniť prístup i svoje programy a plne spolupracovala so štátnym vyšetrovaním.
(tasr)
Polícia v utorok začala nové pátranie v okolí vodnej nádrže v Portugalsku, ktoré súvisí so zmiznutím britského dievčatka Madeleine McCannovej pred 16 rokmi. Správu publikovala tlačová agentúra AFP.
Portugalská polícia v pondelok večer oznámila, že nové pátranie sa uskutoční "v najbližších dňoch na žiadosť nemeckých úradov" a "za prítomnosti britských policajtov a nemeckých vyšetrovateľov". Cieľom je "úplné objasnenie situácie", dodala polícia.
Reportéri AFP boli v utorok na mieste policajnej akcie v oblasti odľahlej vodnej nádrže Barragem do Arade, zhruba 50 kilometrov od letoviska Praia da Luz v regióne Algarve. Dievčatko odtiaľ zmizlo z apartmánového komplexu v máji 2007 deň pred svojimi štvrtými narodeninami. Jeho rodičia vtedy večerali v blízkej reštaurácii. Napriek rozsiahlemu medzinárodnému pátraniu sa po dieťati nenašli žiadne stopy a v súvislosti s jeho zmiznutím nebol nikto obvinený.
Reportéri boli svedkami, ako policajti prehľadávajú breh okolo priehrady za pomoci cvičeného psa. Dvaja policajti prehľadávali aj nádrž z paluby člna hasičského zboru.
Nemecká prokuratúra potvrdila, že pátranie už prebieha, ale dodala, že ďalšie podrobnosti neposkytne "z taktických vyšetrovacích dôvodov".
Hlavný podozrivý je Nemec Christian B., ktorý mal túto priehradu pravidelne navštevovať medzi rokmi 2000 do 2017. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že vtedy len trojročné dievčatko uniesol a zavraždil. Nemecká prokuratúra v júni 2020 oznámila, že muža v súvislosti s týmto prípadom vyšetruje a má "konkrétne dôkazy", že zabil Madeleine.
Prokuratúra v nemeckom Braunschweigu obžalovala Christiana B. vlani v októbri v troch bodoch zo znásilnenia a dvoch sexuálnych trestných činov voči deťom. Mal sa ich dopustiť medzi 28. decembrom 2000 a 11. júnom 2017 v Portugalsku. Tieto obvinenia však nesúvisia so zmiznutím McCannovej.
Podozrivý si už odpykáva sedemročný trest za znásilnenie 72-ročnej americkej turistky, ktorého sa dopustil v Portugalsku v roku 2005.
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…