Preskočiť na obsah
  |  

Británia: Počet ruských dezertérov z vojny na Ukrajine výrazne stúpol

Počet ruských dezertérov z vojny proti Ukrajine v poslednom období výrazne stúpol, vyplýva zo zistení britských tajných služieb. Ruské vojenské súdy zaznamenali v období od januára do mája dovedna 1053 prípadov dezercie, uviedlo v stredu ministerstvo zahraničných vecí v Londýne. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Počet dezertérov je od začiatku tohto roka vyšší, než bol zaznamenaný v priebehu celého vlaňajška, uviedlo britské ministerstvo, ktoré sa odvolalo aj na zistenia nezávislých ruských novinárov.

Z dokumentov ruských vojenských súdov vyplýva, že väčšinu dezertérov odsudzujú len na podmienečné tresty, aby bolo možné ich opätovné nasadenie do bojov na Ukrajine.

„Ruská armáda od začiatku operácií na Ukrajine vynakladá úsilie na zlepšenie disciplíny v svojich radoch, tieto problémy sa však s najväčšou pravdepodobnosťou zhoršili po nútenej mobilizácii záložníkov v októbri 2022," uvádza britský rezort obrany.

„Ruské úsilie na zlepšenie disciplíny sa sústreďuje na to, aby sa dezertérom dával dobrý príklad a aby sa podporovala ich vlastenecká horlivosť, a nie na to, aby sa riešili základné príčiny nespokojnosti vojakov," dodalo ministerstvo, ktoré od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu denne zverejňuje informácie o priebehu vojny s odvolaním sa na zistenia britských tajných služieb.

(tasr)

  |  

Nemecko: Polícia vykonala raziu v rámci vyšetrovania klimatických aktivistov

Nemecká polícia v stredu v rámci vyšetrovania financovania environmentálnej skupiny Posledná generácia (Last Generation) prehľadala 15 nehnuteľností v siedmich spolkových krajinách. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Mníchovská generálna prokuratúra a bavorská kriminálna polícia začali nehnuteľnosti v štátoch Hesensko, Sasko-Anhaltsko, Sasko, Bavorsko, Šlezvicko-Holštajnsko a mestách Berlín a Hamburg prehľadávať v skorých ranných hodinách. Razie súviseli s viacerými obvineniami z trestných činov proti členom tejto organizácie. Siedmi z nich vo veku 22 – 38 rokov boli obvinení aj z vytvárania či podporovania zločineckých skupín.

Razie sa však uskutočnili najmä v súvislosti s benefičnou kampaňou zameranou na vyzbieranie peňazí na podporu Last Generation, ktorú zorganizovali jej členovia. Podarilo sa im vyzbierať najmenej 1,4 milióna eur.

Prokuratúra zároveň oznámila, že nariadila zablokovanie hlavnej webovej stránky organizácie.

Aktivisti z Last Generation v uplynulých mesiacoch niekoľkokrát ochromili dopravu počas špičky v nemeckých mestách v snahe vyvinúť tlak na vládu, aby prijala ráznejšie opatrenia proti zmene klímy. Pri protestoch sa zvykli aj prilepiť k vozovke. Niektorí aktivisti sa tiež prilepili k rôznym umeleckým dielam v nemeckých múzeách a galériách.

Zoskupenie žiada, aby Nemecko do roku 2030 prestalo úplne používať fosílne palivá, a aby vláda prijala viacero krátkodobých opatrení vrátane zníženia maximálnej rýchlosti na diaľniciach na 100 kilometrov za hodinu, aby sa znížili emisie z dopravy.

(tasr)

  |  

Vo veku 43 rokov zomrel známy slovenský herec Daniel Heriban

V stredu ráno zasiahla Slovensko správa o smrti 43-ročného slovenského herca Daniela Heribana. Podľa informácií portálu noviny.sk skonal vo svojom dome vo Svätom Juri na zástavu srdca.

Herec mal údajne zdravotné komplikácie, ktoré údajne súviseli s chrbtom. Deň pred smrťou vraj bol podľa medializovaných tvrdení s bolesťami aj v nemocnici. V stredu v ranných hodinách k nemu bola privolaná záchranka. Zdravotníci mu už nedokázali pomôcť. U herca údajne došlo k zástave srdca.

„V ranných hodinách sme k pacientovi vyslali posádku záchrannej zdravotnej služby, ktorá ho na mieste zásahu oživovala. Resuscitácia však bola neúspešná, preto bol následne na miesto vyslaný obhliadajúci lekár," uviedol pre noviny.sk hovorca záchranárov Martin Balko.

https://standard.sk/359439/na-umrtie-daniela-heribana-reaguju-hudobnici-vedec-aj-humorista/

Daniel Heriban) sa narodil 25. marca 1980 v Trnave. Po absolvovaní štúdia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave nastúpil 1. júla 2007 do Slovenského komorného divadla (SKD) v Martine. Od roku 2014 bol členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Spolupracoval aj s divadlami Aréna, s Radošinským naivným divadlom, Divadlom GUnaGu, s Novou scénou, Mestským divadlom Žilina či s Bábkovým divadlom na Rázcestí (BDNR) v Banskej Bystrici.

Na divadelných doskách sa predstavil napríklad v inscenáciách Závisláci, Macbeth, Kubo, Sedem dní do pohrebu, www.narodnycintorin.sk a Nevesta hôľ.

Účinkoval aj v mnohých filmoch, ako napríklad Únos (2017), Sviňa (2020) a naposledy v dráme Muž, ktorý stál v ceste (2023). Zo seriálov možno spomenúť Hniezdo, Druhá šanca, Pumpa, ale televíznym divákom vari najviac utkvel v pamäti ako Ďuro Brmbalík zo seriálu Horná Dolná.

Heriban bol tiež úspešným skladateľom a hudobníkom. Venoval sa tvorbe filmovej, divadelnej a detskej hudby. V roku 2018 sa rozhodol vstúpiť aj do sveta detských pesničiek, vydal svoj tretí sólový album Čosi úsmevné. Prvý album pod názvom Leporelo vydal v roku 2008 a druhý, nazvaný Na Jeden Dych, v roku 2012.

Autorsky sa podieľal tiež na hudbe k projektom Príbeh ulice, Závisláci, Ginsberg v Bratislave, k filmu Čerešňový chlapec i ďalším.

Heriban získal za svoju tvorbu viacero ocenení - trikrát si prevzal divadelné ocenenie Dosky a v roku 2015 ocenenie OTO (Osobnosť televíznej obrazovky).

(sak, tasr)

  |  

Pokračovanie podpory Ukrajiny je stále prioritou číslo jeden, vyhlásil minister obrany

V záujme podpory mieru a stability v našom regióne a vo svete je pokračovanie podpory Ukrajiny prioritou číslo jeden. Uviedol to minister obrany SR Martin Sklenár po utorkovej schôdzke šéfov rezortov obrany krajín EÚ v Bruseli. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kakaščíková.

Ministri počas stretnutia v Bruseli rokovali najmä o vojenskej pomoci pre Ukrajinu, napredovaní v iniciatíve dodávky munície pre ukrajinskú armádu, ako aj o dôsledkoch vojny pre budúce obranné spôsobilosti EÚ.

Šéf slovenského rezortu obrany na zasadnutí zdôraznil potrebu čo najrýchlejšieho schválenia súboru opatrení na zvýšenie výrobných kapacít obranného priemyslu na splnenie ambície poslať milión delostreleckých nábojov na Ukrajinu.

"Ako EÚ chceme zostať kredibilným partnerom, preto je potrebné pretaviť spoločné ambície našej podpory do konkrétnych krokov. V utorok sme sa preto stretli s cieľom prediskutovať viacero otázok, a to vrátane zaistenia udržateľnosti poskytovanej pomoci pre našich východných susedov," uviedol Sklenár. Zároveň potvrdil odhodlanie SR ďalej vytrvať v podpore Ukrajiny.

Sklenár absolvoval v Bruseli aj bilaterálne stretnutie so svojím nemeckým kolegom Borisom Pistoriusom, ktorého informoval o prioritách nového vedenia MO SR v obrannej politike. Potvrdil tiež zachovanie kontinuity transatlantického smerovania Slovenska, pokračovanie v modernizácii Ozbrojených síl (OS) SR a zachovanie obranných výdavkov na úrovni minimálne dvoch percent HDP.

Nemecko je podľa Sklenára naším blízkym a dôveryhodným partnerom, ktorý mimo iného chráni vzdušný priestor SR systémom Patriot. Pripomenul, že Berlín nám za bojové vozidlá pechoty (BVP) darované na Ukrajinu poskytol tanky Leopard 2A4.

Slovenský minister absolvoval aj rokovanie za účasti generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga, kde s ostatnými ministrami zhodnotili spoluprácu medzi EÚ a NATO.

(tasr)

  |  

Poľsko, Ukrajina a Litva podpísali dohodu o ochrane ukrajinskej kultúry

Ministri kultúry Poľska, Ukrajiny a Litvy v utorok podpísali vyhlásenie o spolupráci pri ochrane ukrajinskej kultúry. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry PAP.

Dokument podpísali v juhopoľskom meste Krakov Piotr Glinski (Poľsko), Oleksandr Tkačenko (Ukrajina) a Simonas Kairys (Litva).

"Účelom dohody je podporiť záchranu a zachovanie kultúrneho dedičstva Ukrajiny, ktorému hrozí zničenie alebo poškodenie, s osobitným dôrazom na pamiatky svetového dedičstva UNESCO a pamiatky zapísané do predbežného zoznamu svetového dedičstva UNESCO," uvádza sa v dokumente.

Tieto tri krajiny sa tiež zaviazali spolupracovať na zdokumentovaní rozsahu kultúrnych strát v oblastiach postihnutých vojnou a podporiť prácu ukrajinských umelcov tým, že im umožnia pracovať v Poľsku a Litve.

V Poľsku sa medzitým začal výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16, oznámil v utorok šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell.

K tomuto kroku dochádza po tom, ako dal minulý týždeň prezident USA Joe Biden západným spojencom súhlas na začatie výcviku ukrajinských pilotov na obsluhu lietadiel F-16 americkej výroby. Tým sa položil základ pre ich prípadné poskytnutie Ukrajine.

(tasr)

  |  

Lukašenko odmietol špekulácie, že trpí vážnou chorobou

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sa v utorok ukázal na verejnosti a poprel špekulácie, že trpí vážnou chorobou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

"Ak si niekto myslí, že sa chystám zomrieť, tak nech sa ukľudní," povedal Lukašenko na videu, ktoré zverejnil bieloruský štátny kanál Pul Pervogo.

Dohady o zdravotnom stave bieloruského prezidenta sa začali šíriť po tom, ako na oslavách Dňa víťazstva v Moskve nedokázal prejsť 300 metrov cez Červené námestie a namiesto chôdze použil elektrické auto. Vynechal aj neformálny slávnostný obed, ktorý usporiadal jeho blízky spojenec prezident Vladimir Putin.

Niektorí ruskí i bieloruskí novinári vo svojich spravodajských materiáloch komentovali, že Lukašenko počas vojenskej prehliadky na Červenom námestí "vyzeral zle". Nepredniesol ani tradičný prejav k vojnovým veteránom - poveril tým ministra obrany.

Lukašenko v utorok povedal, že trpel adenovírusovou infekciou, čo je bežné respiračné ochorenie podobné nachladnutiu.

Dodal, že zotavenie z takejto infekcie zaberie zvyčajne len tri dni, no bol príliš zaneprázdnený a nemohol si ihneď zobrať voľno. "Nechystám sa zomrieť, ľudia. Budete sa so mnou musieť potrápiť ešte veľmi dlho," uviedol.

Líderka exilovej bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská nedávno v súvislosti s dohadmi o zhoršujúcom sa zdravotnom stave Lukašenka vyzvala prívržencov opozície, aby boli "pripravení" na možné politické zmeny v Bielorusku.

(tasr)