Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šojgu: Rusko „mimoriadne tvrdo“ zasiahne voči akýmkoľvek útokom na svoje územie

Moskva bude „mimoriadne tvrdo“ reagovať na útoky na ruské územie, upozornilo v stredu ruské ministerstvo obrany. TASR informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá pripomenula, že ruské delostrelectvo a stíhačky museli začiatkom týždňa zasahovať proti ozbrojenej skupine, ktorá do pohraničnej Belgorodskej oblasti prenikla z Ukrajiny.

„Budeme pokračovať v promptných a mimoriadne tvrdých reakciách na takéto akcie ukrajinských militantov," uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu vojenským predstaviteľom krajiny, ako vyplýva z vyjadrení zverejnených rezortom obrany v Moskve v deň, keď uplynulo 15 mesiacov od začiatku ruskej vojenskej agresie voči susednej Ukrajine.

Podľa britskej vojenskej rozviedky zatiaľ nie je možné presne určiť, aké diverzné skupiny prenikli z Ukrajiny na ruské územie.

Infiltráciu svojich ozbrojencov na ruské územie predtým ohlásila takzvaná Légia Sloboda Ruska – dobrovoľnícka jednotka údajne bojujúca na strane Ukrajiny. Podľa bojovníkov légie tento výpad na ruské územie uskutočnili spolu s takzvaným Ruským dobrovoľníckym zborom. Moskva pripisuje vinu za útok Kyjevu, ktorý však akúkoľvek zodpovednosť odmietol.

(tasr)

Minúta  |  

Príjmy Ruska z ropy za marec – apríl vzrástli na najvyššiu úroveň od novembra

Príjmy Ruska z predaja ropy sa v marci a apríli v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi mesiacmi zvýšili a dosiahli najvyššiu úroveň od novembra minulého roka. Poukázala na to najnovšia analýza fínskeho Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA), čo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi umožňuje naďalej financovať vojnu na Ukrajine. Informoval o tom portál americkej televízie CNBC.

Moskva tak dokázala zvýšiť svoje príjmy z exportu ropy napriek tomu, že koncom minulého roka Európska únia zaviedla zákaz na dovoz ruskej ropy tankermi a skupina najväčších svetových ekonomík G7 uvalila na ruskú ropu cenový strop. Analýza bola zverejnená necelý týždeň po tom, ako lídri G7 na záver samitu v Hirošime uviedli, že cenový strop na ruskú ropu a ropné produkty funguje, príjmy Ruska z exportu ropy klesli a krajiny po celom svete ťažia z klesajúcich cien ropy a zemného plynu.

„Európska únia nesplnila svoj prísľub, že bude každé dva mesiace cenový strop revidovať, aby sa udržal pod priemernou trhovou cenou," povedal hlavný analytik z CREA a spoluautor správy Lauri Myllyvirta. "To jednoznačne dokazuje, že táto politika (cenového stropu) nefunguje," dodal. Hovorca Európskej únie sa k otázke CNBC k analýze CREA odmietol vyjadriť.

Údaje zo začiatku roka ukázali, že príjmy Ruska z vývozu fosílnych palív v decembri prudko klesli a zdalo sa, že kroky západných krajín voči Rusku v energetickej oblasti fungujú. Avšak podľa najnovších zistení CREA sa daňové príjmy Ruska z exportu ropy zvýšili v apríli medzimesačne o 6 percent, k čomu prispelo zvýšenie príjmov krajiny z exportu suroviny v predchádzajúcom mesiaci.

Rast ruských príjmov z vývozu ropy v marci viedol zároveň v apríli k zvýšeniu dane z produkcie nerastných surovín medzimesačne o 5 percent, dodáva analýza, pričom za máj očakáva ešte výraznejší rast. To znamená, že od prepadu na dno na začiatku tohto roka sa daňové príjmy Ruska z ropnej produkcie v dôsledku zvýšeného objemu predaja postupne zotavujú. Ako uviedol analytik z CREA Isaac Levi, Rusko upravuje daňovú politiku práve preto, aby zmiernilo vplyv cenového stropu.

Analýza ukázala, že od uvalenia zákazu dovozu ruskej ropy tankermi zo strany EÚ a zavedenia cenového stropu štátmi G7 príjmy Moskvy z exportu ropy po mori dosiahli približne 58 miliárd eur. Vývoz väčšiny tejto ropy pritom zabezpečili tankery vlastnené európskymi firmami, prípadne európskymi firmami poistené.

(tasr)

Minúta  |  

Népszava: EP pripravuje uznesenie o nespôsobilosti maďarského predsedníctva EÚ

V Európskom parlamente (EP) pripravujú na plenárne zasadnutie 1. júna ďalšie uznesenie o stave právneho štátu v Maďarsku a o zmrazených eurofondoch. V návrhu rezolúcie piatich strán sa vyjadrujú aj pochybnosti nad tým, či Maďarsko dokáže dôveryhodne vykonávať predsedníctvo v Rade Európskej únie v roku 2024, keďže porušuje základné hodnoty EÚ a nedodržiava zásadu takzvanej lojálnej spolupráce.

Píše o tom v stredu denník Népszava na základe dokumentov získaných jeho redakciou, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

EP v pripravovanom uznesení vyzýva Radu, aby hľadala riešenie uvedeného problému, pretože inak bude musieť zasiahnuť parlament. Je to prvýkrát, čo zastupiteľský orgán EÚ upozornil na nespôsobilosť vlády premiéra Viktora Orbána riadiť rozhodovací orgán Únie a avizoval odvetné opatrenia, píše Népszava.

Návrh textu uznesenia, ktorý ešte nie je konečný, sa podrobne zaoberá opatreniami v Maďarsku, ktoré porušujú jednotný trh. Kritizuje rozhodnutia, ktoré ohrozujú obchodné záujmy jednotlivých spoločností, diskrimináciu znevýhodňujúcu konkurentov a spôsoby zastrašovania osôb napojených na premiéra, aby dostali pod svoju kontrolu strategické odvetvia maďarského priemyslu. V návrhu sa uvádza, že všetky spoločnosti musia mať pri svojej podnikateľskej činnosti rovnaké práva a povinnosti bez ohľadu na to, či sú vo vlastníctve maďarských alebo zahraničných osôb alebo organizácií.

Návrh uznesenia tiež odsudzuje vládnu stratégiu kampaní proti EÚ, ktoré slúžia na odvrátenie pozornosti od porušovania hodnôt EÚ a systémovej korupcie v Maďarsku. Autori dokumentu adresovali výzvu Európskej komisii, ktorá spravuje rozpočet EÚ, aby našla spôsob, aby sa eurofondy dostali k maďarským občanom a podnikom, aj keď vláda odmietne naplniť princípy právneho štátu.

Maďarsko sa ujme predsedníctva v Rade EÚ, ktorú tvoria vlády členských krajín, na šesť mesiacov v júli 2024.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin: Ak ruské elity nezačnú brať vojnu vážne, Rusku hrozí revolúcia

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v stredu varoval, že v Rusku by mohla vypuknúť podobná revolúcia ako v roku 1917, ak ruské elity nezačnú brať vojnu na Ukrajine vážne. Rusko by podľa neho mohlo zároveň túto vojnu prehrať. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Prigožin povedal, že Ukrajina momentálne chystá protiofenzívu zameranú na zatlačenie ruských vojakov k hraniciam spred roku 2014, v ktorom Rusko anektovalo Krym. Dodal, že Kyjev sa pokúsi obkľúčiť mesto Bachmut a zaútočiť na Krym.

„S najväčšou pravdepodobnosťou nebude takýto scenár pre Rusko dobrý, takže sa musíme pripraviť na náročnú vojnu," povedal Prigožin v rozhovore, ktorý zverejnil na platforme Telegram. „Sme v takom stave, že by sme mohli... prísť o Rusko, čo je hlavný problém ... Musíme zaviesť stanné právo," dodal.

Ruská elita podľa Prigožina chráni svoje deti pred nasadením do bojov na Ukrajine, zatiaľ čo deti obyčajných Rusov zomierajú na fronte. Táto skutočnosť by podľa šéfa vagnerovcov mohla v Rusku vyvolať nepokoje.

Ak budú obyčajným ľuďom v Rusku naďalej z frontu posielať ich potomkov v zinkových truhlách, zatiaľ čo deti elity sa budú „opaľovať" niekde v zahraničí, tak by Rusko mohlo podľa Prigožina čeliť podobným nepokojom, ako bola v roku 1917 boľševická revolúcia, v dôsledku ktorej vypukla krvavá občianska vojna.

Šéf vagnerovcov tiež povedal, že v jeho politickom svetonázore dominuje láska k vlasti a k službe ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Prezývku „Putinov kuchár", akú si vyslúžil vďaka rozsiahlemu podnikaniu v oblasti cateringu a zmluvám s Kremľom, označil za hlúpu. Ako povedal, nevie totiž variť. Zavtipkoval, že výstižnejšou by pre neho mohla byť prezývka „Putinov mäsiar".

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Vo voľbách by triumfoval Smer. Sme rodina má vyše deväť percent

Voľby by v apríli a začiatkom mája vyhral Smer-SD s podporou 16,2 percenta. Nasledovala by strana Hlas-SD s podporou 13,9 percenta a Progresívne Slovensko (PS) s 11,6 percenta hlasov. Vyplýva to z volebného modelu agentúry Median SK.

Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Sme rodina s podporou 9,2 percenta voličov. Strana SaS by získala 8,2 percenta, hnutie OĽANO 7,9 percenta, Republika sedem percent a KDH 6,8 percenta hlasov.

Pred bránami parlamentu by skončila strana Demokrati (štyri percentá), SNS (3,5 percenta), ĽSNS a Aliancia (rovnako po 2,5 percenta), Za ľudí (1,8 percenta) a iné strany (4,9 percenta).

Ochotu zúčastniť sa na hypotetických parlamentných voľbách deklarovalo 63 percent opýtaných, sedem percent respondentov zase uviedlo, že sa skôr neplánuje zúčastniť. Tretina dospelej populácie celkom odmietla účasť na voľbách.

V prepočte na kreslá v Národnej rade SR by ich Smer-SD získal 30, Hlas-SD 26, Progresívne Slovensko 21 a Sme rodina 17. Zhodne po 15 kresiel by pripadlo SaS a hnutiu OĽaNO. Do parlamentu by zasadlo aj rovnako po 13 poslancov za Republiku a KDH.

Prieskum realizovali na vzorke 1943 respondentov od 1. apríla do 6. mája.

(tasr)

Minúta  |  

ÚŠP: Predseda KSK Rastislav Trnka neuspel so sťažnosťou podanou proti obvineniu

Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka neuspel so sťažnosťou podanou proti obvineniu, ktoré mu bolo vznesené pre podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zamietol aj sťažnosti ďalších spoluobvinených. Vyplýva to z informácií, ktoré uviedol Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na sociálnej sieti.

„Špeciálny prokurátor v odôvodnení svojho uznesenia okrem iného poukázal na skutočnosť, že dôvodnosť trestného stíhania obvinených vyplýva aj z uznesení Najvyššieho súdu SR," priblížila prokuratúra.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) v rámci akcie s krycím názvom Valentín obvinila päť fyzických osôb. Kauza sa týka obstarávania bezdotykových teplomerov a nákladných vozidiel na údržbu komunikácií. Spôsobená škoda mala byť vyše 300-tisíc eur. Predseda KSK Rastislav Trnka vinu odmieta. Vo februári ho obvinili len v prípade podozrení z ovplyvňovania špecifikácie pri obstaraní štyroch vozidiel značky Tatra. Obvinený je aj generálny riaditeľ Správy ciest KSK Anton T., podnikateľ Richard R. a ďalšie dve osoby.

KSK obstaral v rokoch 202-tisíc0 a 2021 v rámci protiepidemických opatrení spolu 205 prechodových teplomerov za viac ako 17 eur a Správa ciest KSK obstarala v roku 2020 štyri nákladné vozidlá značky Tatra s nadstavbami na zimnú a letnú údržbu za 1,3 milióna eur. Kritici namietali, že išlo o predražené nákupy, čo kraj odmietal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.