Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína uzatvorila s Ruskom nové ekonomické dohody

Ruský premiér Michail Mišustin podpísal v stredu počas návštevy Pekingu sériu dohôd s Čínou. A označil bilaterálne vzťahy oboch krajín za bezprecedentné napriek kritike týchto väzieb zo strany Západu, ktorý zaviedol rozsiahle sankcie proti Moskve po tom, ako vlani vo februári poslala svojich vojakov na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Mišustin, najvyšší ruský predstaviteľ, ktorý navštívil Peking od začiatku vojny na Ukrajine, rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Čchiangom.

Keďže vojna na Ukrajine trvá už druhý rok a Rusko čoraz viac pociťuje váhu západných sankcií, Moskva sa spolieha na podporu Pekingu oveľa viac ako Čína na Rusko. Ázijská krajina má záujem najmä o ruský plyn a ropu.

Tlak na Moskvu zo strany Západu sa pritom stupňuje. Členovia skupiny G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta) na samite minulý víkend diskutovali aj o Rusku a Číne. Skupina súhlasila so sprísnením sankcií voči Moskve a vyzvala Čínu, aby tlačila na Rusko, nech stiahne svojich vojakov z Ukrajiny.

„Vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú dnes na bezprecedentne vysokej úrovni," povedal Mišustin na stretnutí Li Čchiangom.

„Vyznačujú sa vzájomným rešpektovaním záujmov toho druhého, túžbou spoločne reagovať na problémy, ktoré sú spojené so zvýšenými turbulenciami na medzinárodnej scéne a tlakom nelegálnych sankcií zo strany Západu," povedal. „Ako hovoria naši čínski priatelia, jednota umožňuje prenášať hory," dodal.

Čína a Rusko by mali nájsť spôsoby, ako „zvýšiť úroveň hospodárskej, obchodnej a investičnej spolupráce", povedal čínsky prezident Si Ťin-pching ruskému premiérovi, pričom energetika je oblasťou, v ktorej by mohli rozšíriť spoluprácu.

Obe strany podpísali viaceré memorandá o porozumení vrátane dohody o prehĺbení investičnej spolupráce, dohody o vývoze poľnohospodárskych produktov do Číny aj pakt o športovej spolupráci.

Experti odhadujú, že dodávky ruských energií do Číny tento rok vzrastú o 40 percent. Obe krajiny rokujú tiež o dodávkach technologických zariadení Rusku, uviedla tlačová agentúra Interfax.

„Keďže sankcie proti Rusku poskytujú Číne nové príležitosti, nie je prekvapujúce, že by sa rada angažovala v Rusku ekonomicky, pokiaľ akékoľvek vzťahy, ktoré nadviaže, nevyvolajú sekundárne sankcie proti Číne," povedal Steve Tsang, riaditeľ školy orientálnych a afrických štúdií (SOAS) v Londýne.

„Politika Číny v prípade vojny na Ukrajine je politikou vyhlásenia neutrality," dodal.

Peking sa zdržal otvoreného odsúdenia ruskej invázie na Ukrajinu. A trvá na tom, že jeho vzťah s Moskvou neporušuje medzinárodné normy, pričom Čína má právo spolupracovať s ktoroukoľvek krajinou, ktorú si vyberie.

(tasr)

Minúta  |  

Bíreš: Šelmy z ranča by mohli byť premiestnené do iných chovných zariadení

Exotické šelmy z ranča v Žiline-Brodne by mohli byť premiestnené do iných chovných zariadení na Slovensku či v zahraničí. Po rokovaní vlády to uviedol minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš s tým, že aktuálne s nejakými inštitúciami komunikujú. Zo Slovenska zatiaľ prejavili záujem dve zariadenia.

„Myslím si, že treba vyčerpať všetky možnosti náhradnej opatery. Aj medzinárodné organizácie na záchranu zvierat na to pomôžu. Nebude to zajtra, bude to dlhodobejší proces," skonštatoval Bíreš.

Zvieratá sú podľa neho na ranči a sú normálne chované. Je tam zvýšená bezpečnosť a dozor. Regionálna veterinárna a potravinová správa v Žiline vydala pre ranč opatrenia. „Je tam zvýšený monitoring zo strany štátu," podotkol Bíreš.

Priblížil, že majiteľka požiadala o utratenie troch šeliem, keďže boli v skupine so zvieraťom, ktoré zabilo chovateľa. Je tam podľa ministra riziko, že by sa situácia mohla zopakovať.

Polícia i zdravotní záchranári boli minulý týždeň privolaní na ranč v Žiline po tom, ako sa muž - ošetrovateľ nevrátil z výbehu exotických šeliem. Záchranári ho našli na mieste mŕtveho. Presnú príčinu smrti určí podľa polície až pitva. Jedno zviera tam zastrelila polícia a druhé uspal veterinárny lekár. V objekte zostalo ďalších 16 tigrov a levov. RVPS nevydala žiadne príkazy na usmrtenie ďalších exotických šeliem.

https://standard.sk/356148/na-ranci-pri-ziline-mala-zautocit-mackovita-selma-na-chovatela/

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Vláda nebude chcieť vyplácať „zlaté padáky"

Vláda nechce automaticky vyplácať „zlaté padáky" nominantom v štátnych podnikoch. Vyplýva to z vyjadrenia premiéra Ľudovíta Ódora. „Ak sa bude dať niečo v tomto smere urobiť, urobíme," vyhlásil v súvislosti s výzvou mimoparlamentného Hlasu-SD.

„Sú odôvodnené prípady odmien a sú neodôvodnené. Ak niekto pracuje pár mesiacov a dostane nejaký veľký balík peňazí, tak to nedáva žiaden, ani ekonomický zmysel, ani v tej morálnej rovine. Určite vláda nebude chcieť vyplácať tieto odmeny. Môžeme naraziť už na dohodnuté zmluvy. Ak sa bude dať niečo v tomto smere urobiť, urobíme," povedal premiér.

Predseda vlády reagoval aj na výzvu, aby si súčasní ministri po odchode z vlády nedali vyplatiť odstupné, alebo ho venovali na charitu. „Ak som povedal, že za pár mesiacov by, pochopiteľne, nemala prislúchať taká istá odmena ako za odvedené štyri roky práce, tak to platí aj pre ministrov, aj pre predsedu vlády," skonštatoval Ódor s tým, že zatiaľ sa touto témou nezaoberali.

Minister dopravy Pavol Lančarič odmietol, že by malo prísť k vyplateniu tzv. zlatých padákov v štátnom podniku Letové prevádzkové služby SR. „Nebudú žiadne zlaté padáky, lebo ani nikto neodchádza," uviedol. Vyplácanie odmien chce prísne kontrolovať aj v ďalších štátnych podnikoch.

Hlas-SD vyzval vládu, aby zabránila prípadnému vyplácaniu mimoriadne vysokých odmien, tzv. zlatých padákov v štátnych podnikoch. Poukázal na údajný pokus vyplatiť si takmer 1,5-miliónové odmeny v štátnom podniku Letové prevádzkové služby SR napriek žalobe zamestnancov pre nevyplatené peniaze. Od členov vlády odborníkov by tiež uvítal, keby sa dopredu vzdali odstupného alebo ho venovali na charitatívne účely. Výzvu zdôvodnil ich krátkym pôsobením vo funkciách.

(tasr)

Minúta  |  

Blaszczak: Poľsko plánuje čoskoro spustiť ponorkový program

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v stredu vyhlásil, že Poľsko plánuje v roku 2023 spustiť svoj ponorkový program. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a portálu TVN24.

Poľsko od vlaňajšej ruskej invázie na Ukrajinu navýšilo svoje obranné výdavky. Vláda sa tiež zaviazala k tomu, že sa zdvojnásobí počet príslušníkov armády a v roku 2023 pôjdu až štyri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu.

„Začíname so spúšťaním programu Orka (Kosatka). Tento rok plánujeme odštartovať proces nákupu nových ponoriek a transferu všetkých potrebných technológií," spresnil Blaszczak.

Dodal, že by malo ísť o také ponorky, ktoré budú schopné nepozorovane a veľmi rýchlo sa presúvať a tiež zostávať dlhší čas po vodou, aby mohli absolvovať dlhšie misie. Mali by byť vybavené torpédami a riadenými podmorskými strelami.

Bližšie informácie o počte ponoriek a ich vybavení zverejní poľské ministerstvo obrany v najbližších dňoch.

(tasr)

Minúta  |  

Šojgu: Rusko „mimoriadne tvrdo“ zasiahne voči akýmkoľvek útokom na svoje územie

Moskva bude „mimoriadne tvrdo“ reagovať na útoky na ruské územie, upozornilo v stredu ruské ministerstvo obrany. TASR informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá pripomenula, že ruské delostrelectvo a stíhačky museli začiatkom týždňa zasahovať proti ozbrojenej skupine, ktorá do pohraničnej Belgorodskej oblasti prenikla z Ukrajiny.

„Budeme pokračovať v promptných a mimoriadne tvrdých reakciách na takéto akcie ukrajinských militantov," uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu vojenským predstaviteľom krajiny, ako vyplýva z vyjadrení zverejnených rezortom obrany v Moskve v deň, keď uplynulo 15 mesiacov od začiatku ruskej vojenskej agresie voči susednej Ukrajine.

Podľa britskej vojenskej rozviedky zatiaľ nie je možné presne určiť, aké diverzné skupiny prenikli z Ukrajiny na ruské územie.

Infiltráciu svojich ozbrojencov na ruské územie predtým ohlásila takzvaná Légia Sloboda Ruska – dobrovoľnícka jednotka údajne bojujúca na strane Ukrajiny. Podľa bojovníkov légie tento výpad na ruské územie uskutočnili spolu s takzvaným Ruským dobrovoľníckym zborom. Moskva pripisuje vinu za útok Kyjevu, ktorý však akúkoľvek zodpovednosť odmietol.

(tasr)

Minúta  |  

Príjmy Ruska z ropy za marec – apríl vzrástli na najvyššiu úroveň od novembra

Príjmy Ruska z predaja ropy sa v marci a apríli v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi mesiacmi zvýšili a dosiahli najvyššiu úroveň od novembra minulého roka. Poukázala na to najnovšia analýza fínskeho Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA), čo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi umožňuje naďalej financovať vojnu na Ukrajine. Informoval o tom portál americkej televízie CNBC.

Moskva tak dokázala zvýšiť svoje príjmy z exportu ropy napriek tomu, že koncom minulého roka Európska únia zaviedla zákaz na dovoz ruskej ropy tankermi a skupina najväčších svetových ekonomík G7 uvalila na ruskú ropu cenový strop. Analýza bola zverejnená necelý týždeň po tom, ako lídri G7 na záver samitu v Hirošime uviedli, že cenový strop na ruskú ropu a ropné produkty funguje, príjmy Ruska z exportu ropy klesli a krajiny po celom svete ťažia z klesajúcich cien ropy a zemného plynu.

„Európska únia nesplnila svoj prísľub, že bude každé dva mesiace cenový strop revidovať, aby sa udržal pod priemernou trhovou cenou," povedal hlavný analytik z CREA a spoluautor správy Lauri Myllyvirta. "To jednoznačne dokazuje, že táto politika (cenového stropu) nefunguje," dodal. Hovorca Európskej únie sa k otázke CNBC k analýze CREA odmietol vyjadriť.

Údaje zo začiatku roka ukázali, že príjmy Ruska z vývozu fosílnych palív v decembri prudko klesli a zdalo sa, že kroky západných krajín voči Rusku v energetickej oblasti fungujú. Avšak podľa najnovších zistení CREA sa daňové príjmy Ruska z exportu ropy zvýšili v apríli medzimesačne o 6 percent, k čomu prispelo zvýšenie príjmov krajiny z exportu suroviny v predchádzajúcom mesiaci.

Rast ruských príjmov z vývozu ropy v marci viedol zároveň v apríli k zvýšeniu dane z produkcie nerastných surovín medzimesačne o 5 percent, dodáva analýza, pričom za máj očakáva ešte výraznejší rast. To znamená, že od prepadu na dno na začiatku tohto roka sa daňové príjmy Ruska z ropnej produkcie v dôsledku zvýšeného objemu predaja postupne zotavujú. Ako uviedol analytik z CREA Isaac Levi, Rusko upravuje daňovú politiku práve preto, aby zmiernilo vplyv cenového stropu.

Analýza ukázala, že od uvalenia zákazu dovozu ruskej ropy tankermi zo strany EÚ a zavedenia cenového stropu štátmi G7 príjmy Moskvy z exportu ropy po mori dosiahli približne 58 miliárd eur. Vývoz väčšiny tejto ropy pritom zabezpečili tankery vlastnené európskymi firmami, prípadne európskymi firmami poistené.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.