Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Si Ťin-pching: Čína a Rusko by sa mali podporovať vo svojich kľúčových záujmoch

Čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu na stretnutí s ruským premiérom Michailom Mišustinom povedal, že obe krajiny by mali naďalej vzájomne podporovať svoje „kľúčové záujmy". TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

Obaja politici sa stretli na rozhovoroch v Pekingu, uviedla čínska štátna tlačová agentúra Sinchua. O akých kľúčových záujmoch sa čínsky prezident zmieňoval však bližšie nevysvetlila.

Podľa čínskeho prezidenta by mali oba štáty tiež posilniť spoluprácu na medzinárodných fórach, ako je napríklad Organizácia spojených národov. Počas dvojdňovej návštevy ruského premiéra vyzval aj na väčšiu ekonomickú spoluprácu medzi Moskvou a Pekingom.

Mišustin v utorok v Šanghaji povedal, že Rusko dúfa, že bude predávať Číne viac poľnohospodárskych produktov.

V stredu sa Mišustin stretol aj s čínskym premiérom Li Čchiangom, uviedla ruská tlačová agentúra TASS. Pri tejto príležitosti uviedol, že objem bilaterálneho obchodu Ruska a Číny prekračuje očakávania. Ich úzku spoluprácu charakterizuje to, že 70 percent obchodu prebieha v národných menách, nie v dolároch.

Obchod s Čínou je pre Rusko dôležitý najmä kvôli sankciám, ktoré Západ na Moskvu uvalil po invázii na Ukrajinu.

Čína presadzuje vo vojne Ruska a Ukrajiny mierové rozhovory. Peking však celkovo podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina, čím si vysluhuje medzinárodnú kritiku.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin: Vagnerovci v bitke o Bachmut stratili vyše 20-tisíc bojovníkov

Vagnerova skupina stratila v bitke o východoukrajinské mesto Bachmut vyše 20-tisíc bojovníkov, uviedol šéf tejto žoldnierskej skupiny Jevgenij Prigožin. Portál britského denníka The Guardian sa v utorok v správe odvolal na tlačovú agentúru Reuters.

Prigožin povedal, že v Bachmute zahynulo približne 20 percent z 50-tisíc ruských väzňov naverbovaných počas 15-mesačnej vojny, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine.

Údaj je v ostrom protiklade s tvrdením Moskvy, že vo vojne prišla iba o vyše 6-tisíc vojakov. Tento údaj je tiež vyšší ako oficiálny odhad sovietskych strát vo vojne v Afganistane, kde v rokoch 1979 až 1989 zomrelo 15-tisíc vojakov.

Oficiálny údaj o svojich stratách od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 neoznámila ani Ukrajina.

(tasr)

Minúta  |  

Čína uzatvorila s Ruskom nové ekonomické dohody

Ruský premiér Michail Mišustin podpísal v stredu počas návštevy Pekingu sériu dohôd s Čínou. A označil bilaterálne vzťahy oboch krajín za bezprecedentné napriek kritike týchto väzieb zo strany Západu, ktorý zaviedol rozsiahle sankcie proti Moskve po tom, ako vlani vo februári poslala svojich vojakov na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Mišustin, najvyšší ruský predstaviteľ, ktorý navštívil Peking od začiatku vojny na Ukrajine, rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Čchiangom.

Keďže vojna na Ukrajine trvá už druhý rok a Rusko čoraz viac pociťuje váhu západných sankcií, Moskva sa spolieha na podporu Pekingu oveľa viac ako Čína na Rusko. Ázijská krajina má záujem najmä o ruský plyn a ropu.

Tlak na Moskvu zo strany Západu sa pritom stupňuje. Členovia skupiny G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta) na samite minulý víkend diskutovali aj o Rusku a Číne. Skupina súhlasila so sprísnením sankcií voči Moskve a vyzvala Čínu, aby tlačila na Rusko, nech stiahne svojich vojakov z Ukrajiny.

„Vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú dnes na bezprecedentne vysokej úrovni," povedal Mišustin na stretnutí Li Čchiangom.

„Vyznačujú sa vzájomným rešpektovaním záujmov toho druhého, túžbou spoločne reagovať na problémy, ktoré sú spojené so zvýšenými turbulenciami na medzinárodnej scéne a tlakom nelegálnych sankcií zo strany Západu," povedal. „Ako hovoria naši čínski priatelia, jednota umožňuje prenášať hory," dodal.

Čína a Rusko by mali nájsť spôsoby, ako „zvýšiť úroveň hospodárskej, obchodnej a investičnej spolupráce", povedal čínsky prezident Si Ťin-pching ruskému premiérovi, pričom energetika je oblasťou, v ktorej by mohli rozšíriť spoluprácu.

Obe strany podpísali viaceré memorandá o porozumení vrátane dohody o prehĺbení investičnej spolupráce, dohody o vývoze poľnohospodárskych produktov do Číny aj pakt o športovej spolupráci.

Experti odhadujú, že dodávky ruských energií do Číny tento rok vzrastú o 40 percent. Obe krajiny rokujú tiež o dodávkach technologických zariadení Rusku, uviedla tlačová agentúra Interfax.

„Keďže sankcie proti Rusku poskytujú Číne nové príležitosti, nie je prekvapujúce, že by sa rada angažovala v Rusku ekonomicky, pokiaľ akékoľvek vzťahy, ktoré nadviaže, nevyvolajú sekundárne sankcie proti Číne," povedal Steve Tsang, riaditeľ školy orientálnych a afrických štúdií (SOAS) v Londýne.

„Politika Číny v prípade vojny na Ukrajine je politikou vyhlásenia neutrality," dodal.

Peking sa zdržal otvoreného odsúdenia ruskej invázie na Ukrajinu. A trvá na tom, že jeho vzťah s Moskvou neporušuje medzinárodné normy, pričom Čína má právo spolupracovať s ktoroukoľvek krajinou, ktorú si vyberie.

(tasr)

Minúta  |  

Bíreš: Šelmy z ranča by mohli byť premiestnené do iných chovných zariadení

Exotické šelmy z ranča v Žiline-Brodne by mohli byť premiestnené do iných chovných zariadení na Slovensku či v zahraničí. Po rokovaní vlády to uviedol minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš s tým, že aktuálne s nejakými inštitúciami komunikujú. Zo Slovenska zatiaľ prejavili záujem dve zariadenia.

„Myslím si, že treba vyčerpať všetky možnosti náhradnej opatery. Aj medzinárodné organizácie na záchranu zvierat na to pomôžu. Nebude to zajtra, bude to dlhodobejší proces," skonštatoval Bíreš.

Zvieratá sú podľa neho na ranči a sú normálne chované. Je tam zvýšená bezpečnosť a dozor. Regionálna veterinárna a potravinová správa v Žiline vydala pre ranč opatrenia. „Je tam zvýšený monitoring zo strany štátu," podotkol Bíreš.

Priblížil, že majiteľka požiadala o utratenie troch šeliem, keďže boli v skupine so zvieraťom, ktoré zabilo chovateľa. Je tam podľa ministra riziko, že by sa situácia mohla zopakovať.

Polícia i zdravotní záchranári boli minulý týždeň privolaní na ranč v Žiline po tom, ako sa muž - ošetrovateľ nevrátil z výbehu exotických šeliem. Záchranári ho našli na mieste mŕtveho. Presnú príčinu smrti určí podľa polície až pitva. Jedno zviera tam zastrelila polícia a druhé uspal veterinárny lekár. V objekte zostalo ďalších 16 tigrov a levov. RVPS nevydala žiadne príkazy na usmrtenie ďalších exotických šeliem.

https://standard.sk/356148/na-ranci-pri-ziline-mala-zautocit-mackovita-selma-na-chovatela/

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Vláda nebude chcieť vyplácať „zlaté padáky"

Vláda nechce automaticky vyplácať „zlaté padáky" nominantom v štátnych podnikoch. Vyplýva to z vyjadrenia premiéra Ľudovíta Ódora. „Ak sa bude dať niečo v tomto smere urobiť, urobíme," vyhlásil v súvislosti s výzvou mimoparlamentného Hlasu-SD.

„Sú odôvodnené prípady odmien a sú neodôvodnené. Ak niekto pracuje pár mesiacov a dostane nejaký veľký balík peňazí, tak to nedáva žiaden, ani ekonomický zmysel, ani v tej morálnej rovine. Určite vláda nebude chcieť vyplácať tieto odmeny. Môžeme naraziť už na dohodnuté zmluvy. Ak sa bude dať niečo v tomto smere urobiť, urobíme," povedal premiér.

Predseda vlády reagoval aj na výzvu, aby si súčasní ministri po odchode z vlády nedali vyplatiť odstupné, alebo ho venovali na charitu. „Ak som povedal, že za pár mesiacov by, pochopiteľne, nemala prislúchať taká istá odmena ako za odvedené štyri roky práce, tak to platí aj pre ministrov, aj pre predsedu vlády," skonštatoval Ódor s tým, že zatiaľ sa touto témou nezaoberali.

Minister dopravy Pavol Lančarič odmietol, že by malo prísť k vyplateniu tzv. zlatých padákov v štátnom podniku Letové prevádzkové služby SR. „Nebudú žiadne zlaté padáky, lebo ani nikto neodchádza," uviedol. Vyplácanie odmien chce prísne kontrolovať aj v ďalších štátnych podnikoch.

Hlas-SD vyzval vládu, aby zabránila prípadnému vyplácaniu mimoriadne vysokých odmien, tzv. zlatých padákov v štátnych podnikoch. Poukázal na údajný pokus vyplatiť si takmer 1,5-miliónové odmeny v štátnom podniku Letové prevádzkové služby SR napriek žalobe zamestnancov pre nevyplatené peniaze. Od členov vlády odborníkov by tiež uvítal, keby sa dopredu vzdali odstupného alebo ho venovali na charitatívne účely. Výzvu zdôvodnil ich krátkym pôsobením vo funkciách.

(tasr)

Minúta  |  

Blaszczak: Poľsko plánuje čoskoro spustiť ponorkový program

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v stredu vyhlásil, že Poľsko plánuje v roku 2023 spustiť svoj ponorkový program. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a portálu TVN24.

Poľsko od vlaňajšej ruskej invázie na Ukrajinu navýšilo svoje obranné výdavky. Vláda sa tiež zaviazala k tomu, že sa zdvojnásobí počet príslušníkov armády a v roku 2023 pôjdu až štyri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu.

„Začíname so spúšťaním programu Orka (Kosatka). Tento rok plánujeme odštartovať proces nákupu nových ponoriek a transferu všetkých potrebných technológií," spresnil Blaszczak.

Dodal, že by malo ísť o také ponorky, ktoré budú schopné nepozorovane a veľmi rýchlo sa presúvať a tiež zostávať dlhší čas po vodou, aby mohli absolvovať dlhšie misie. Mali by byť vybavené torpédami a riadenými podmorskými strelami.

Bližšie informácie o počte ponoriek a ich vybavení zverejní poľské ministerstvo obrany v najbližších dňoch.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.