Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česká vláda schválila nákup švédskych bojových vozidiel pechoty CV90

Česká vláda schválila nákup 246 švédskych bojových vozidiel pechoty CV90 za 59,7 miliardy korún (približne 2,5 miliardy eur). Kabinet zároveň poveril ministerku obrany Janu Černochovú, aby s Nemeckom začala rokovať o nákupe bojových tankov Leopard 2A8. V stredu to po rokovaní vlády oznámil český premiér Petr Fiala, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Pre modernizáciu armády je to absolútne kľúčové," vyhlásil Fiala a zdôraznil, že na zákazke sa budú minimálne zo 40 percent podieľať české firmy. „V súčasnej bezpečnostnej situácii sú obrana, bezpečnosť a modernizácia armády absolútnymi prioritami a som rád, že sa nám to darí napĺňať konkrétnymi krokmi," dodal premiér.

Cenu sa podarilo udržať aj vďaka koordinovanému postupu so Slovenskom, ktoré tieto stroje pre svoju armádu tiež nakupuje. Uviedol to vrchný riaditeľ Sekcie pre vyzbrojovanie Lubora Koudelku ktorý zmluvu podpísal.

„Je to významný míľnik k výstavbe ťažkej brigády a tiež k modernizácii armády a posilneniu našej obranyschopnosti," komentovala rozhodnutie vlády Černochová. Prvé vozidlá od švédskej spoločnosti BAE by podľa nej mali do Česka doraziť v roku 2026 a do roku 2030 by mali byť dodané všetky.

„Ide o vozidlo zostrojené pre drsné podmienky a náročný terén, ktoré bolo navyše v rámci medzinárodných misií preverené v boji," uviedol švédsky minister obrany Pal Jonson. Dodal, že ich zaradenie do českej armády prispeje aj k posilneniu NATO ako celku.

Vláda zároveň poverila ministerku obrany rokovaním o možnosti pripojiť sa k nákupu tankov Leopard v novej verzii 2A8, ktorý plánuje Nemecko. Spoločný postup by mal podľa šéfky rezortu prispieť k zníženiu ceny a skráteniu dodávok. Rokovať budú približne o 70 tankoch za desiatky miliárd korún.

(tasr)

Minúta  |  

Trenčianska univerzita je opäť o krok vpred. Otvorila špičkové centrum

TRENČÍN – V priestoroch Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka (TnUAD) v Trenčíne otvorili inovované laboratóriá Centra pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá (FunGlass).

FunGlass je jedným z desiatich centier excelentnosti, ktoré vznikli v roku 2017 v rámci programu Horizont 2020. V súčasnosti patrí k stredoeurópskej špičke v oblasti výskumu skla a keramiky a buduje si pozíciu medzinárodne uznávaného excelentného centra výskumu v celoeurópskom meradle. Informovala o tom hovorkyňa univerzity Lucia Petríková.

https://standard.sk/365729/trencianska-nemocnica-chysta-velke-zmeny-prosi-o-ohladuplnost


V prvej fáze sedemročného projektu sa centrum sústredilo na posilnenie svojich personálnych kapacít, v druhej na stavebné úpravy a dodávku špeciálnej technológie a laboratórnych zariadení. Pôvodné pracovisko sa rozrástlo na šesť výskumných a jedno administratívne oddelenie so štyridsiatkou výskumníkov, z ktorých približne polovica pochádza zo zahraničia.


Podľa rektora TnUAD Jozefa Habánika moderná infraštruktúra otvára priestor na zvyšovanie kvality materiálového výskumu a vytvára možnosti k intenzívnejšiemu zapájaniu sa do medzinárodných projektov so zahraničnými partnermi.

https://standard.sk/365721/richard-rybnicek-navstivil-vojnou-zmietanu-ukrajinu-stretol-sa-s-nim-aj-vitalij-klicko


„Finančná stránka projektu bola zabezpečená z prostriedkov programu Horizont 2020 určených na pokrytie personálnych nákladov a tréningu pracovníkov vo výške 15 miliónov eur. Pri dobudovaní infraštruktúry boli použité prostriedky rezortu školstva vo výške desiatich miliónov eur z naviazanej výzvy Operačného programu Výskum a inovácie," objasnil rektor.


Druhá etapa projektu bola venovaná rekonštrukcii priestorov a dodávke špeciálnych technológií a laboratórnych zariadení pre výskumný program. Zaobstarali takmer štyri desiatky zariadení, ktoré doplnili existujúce technické vybavenie.

https://standard.sk/365728/trencanom-pribudla-do-vitriny-trofej-z-majstrovstiev-slovenska


„Novoinštalované zariadenia sú odrazovým mostíkom pre ďalší rozvoj centra. Cieľom je naplno využiť potenciál investícií na zvýšenie konkurencieschopnosti a atraktívnosti centra, aby mohlo rozšíriť portfólio svojich výskumných aktivít. Ambíciou je poskytovať inovatívne služby a prispieť k transformácii základného výskumu na aplikovaný výskum," uviedol riaditeľ Centra FunGlass Dušan Galusek.

(tasr)

Na snímke logo novootvorených laboratórií Centra pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá FunGlass v Trenčíne. FOTO: TASR/Radovan Stoklasa
Na snímke výskumná pracovníčka ukazuje vybrúsenú vzorku počas ukážky práce v novootvorených laboratóriách Centra pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá FunGlass v Trenčíne. FunGlass je jedným z desiatich centier excelentnosti, ktoré vznikli v roku 2017 v rámci programu Horizont 2020. V súčasnosti patrí k stredoeurópskej špičke v oblasti výskumu skla a keramiky a buduje si pozíciu medzinárodne uznávaného excelentného centra výskumu v celoeurópskom meradle. FOTO: TASR/Radovan Stoklasa
Na snímke druhý sprava riaditeľ Centra FunGlass Dušan Galusek s kolegom počas ukážky práce v novootvorených laboratóriách Centra pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá FunGlass. FOTO: TASR/Radovan Stoklasa
Minúta  |  

Si Ťin-pching: Čína a Rusko by sa mali podporovať vo svojich kľúčových záujmoch

Čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu na stretnutí s ruským premiérom Michailom Mišustinom povedal, že obe krajiny by mali naďalej vzájomne podporovať svoje „kľúčové záujmy". TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

Obaja politici sa stretli na rozhovoroch v Pekingu, uviedla čínska štátna tlačová agentúra Sinchua. O akých kľúčových záujmoch sa čínsky prezident zmieňoval však bližšie nevysvetlila.

Podľa čínskeho prezidenta by mali oba štáty tiež posilniť spoluprácu na medzinárodných fórach, ako je napríklad Organizácia spojených národov. Počas dvojdňovej návštevy ruského premiéra vyzval aj na väčšiu ekonomickú spoluprácu medzi Moskvou a Pekingom.

Mišustin v utorok v Šanghaji povedal, že Rusko dúfa, že bude predávať Číne viac poľnohospodárskych produktov.

V stredu sa Mišustin stretol aj s čínskym premiérom Li Čchiangom, uviedla ruská tlačová agentúra TASS. Pri tejto príležitosti uviedol, že objem bilaterálneho obchodu Ruska a Číny prekračuje očakávania. Ich úzku spoluprácu charakterizuje to, že 70 percent obchodu prebieha v národných menách, nie v dolároch.

Obchod s Čínou je pre Rusko dôležitý najmä kvôli sankciám, ktoré Západ na Moskvu uvalil po invázii na Ukrajinu.

Čína presadzuje vo vojne Ruska a Ukrajiny mierové rozhovory. Peking však celkovo podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina, čím si vysluhuje medzinárodnú kritiku.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin: Vagnerovci v bitke o Bachmut stratili vyše 20-tisíc bojovníkov

Vagnerova skupina stratila v bitke o východoukrajinské mesto Bachmut vyše 20-tisíc bojovníkov, uviedol šéf tejto žoldnierskej skupiny Jevgenij Prigožin. Portál britského denníka The Guardian sa v utorok v správe odvolal na tlačovú agentúru Reuters.

Prigožin povedal, že v Bachmute zahynulo približne 20 percent z 50-tisíc ruských väzňov naverbovaných počas 15-mesačnej vojny, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine.

Údaj je v ostrom protiklade s tvrdením Moskvy, že vo vojne prišla iba o vyše 6-tisíc vojakov. Tento údaj je tiež vyšší ako oficiálny odhad sovietskych strát vo vojne v Afganistane, kde v rokoch 1979 až 1989 zomrelo 15-tisíc vojakov.

Oficiálny údaj o svojich stratách od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 neoznámila ani Ukrajina.

(tasr)

Minúta  |  

Čína uzatvorila s Ruskom nové ekonomické dohody

Ruský premiér Michail Mišustin podpísal v stredu počas návštevy Pekingu sériu dohôd s Čínou. A označil bilaterálne vzťahy oboch krajín za bezprecedentné napriek kritike týchto väzieb zo strany Západu, ktorý zaviedol rozsiahle sankcie proti Moskve po tom, ako vlani vo februári poslala svojich vojakov na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Mišustin, najvyšší ruský predstaviteľ, ktorý navštívil Peking od začiatku vojny na Ukrajine, rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Čchiangom.

Keďže vojna na Ukrajine trvá už druhý rok a Rusko čoraz viac pociťuje váhu západných sankcií, Moskva sa spolieha na podporu Pekingu oveľa viac ako Čína na Rusko. Ázijská krajina má záujem najmä o ruský plyn a ropu.

Tlak na Moskvu zo strany Západu sa pritom stupňuje. Členovia skupiny G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta) na samite minulý víkend diskutovali aj o Rusku a Číne. Skupina súhlasila so sprísnením sankcií voči Moskve a vyzvala Čínu, aby tlačila na Rusko, nech stiahne svojich vojakov z Ukrajiny.

„Vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú dnes na bezprecedentne vysokej úrovni," povedal Mišustin na stretnutí Li Čchiangom.

„Vyznačujú sa vzájomným rešpektovaním záujmov toho druhého, túžbou spoločne reagovať na problémy, ktoré sú spojené so zvýšenými turbulenciami na medzinárodnej scéne a tlakom nelegálnych sankcií zo strany Západu," povedal. „Ako hovoria naši čínski priatelia, jednota umožňuje prenášať hory," dodal.

Čína a Rusko by mali nájsť spôsoby, ako „zvýšiť úroveň hospodárskej, obchodnej a investičnej spolupráce", povedal čínsky prezident Si Ťin-pching ruskému premiérovi, pričom energetika je oblasťou, v ktorej by mohli rozšíriť spoluprácu.

Obe strany podpísali viaceré memorandá o porozumení vrátane dohody o prehĺbení investičnej spolupráce, dohody o vývoze poľnohospodárskych produktov do Číny aj pakt o športovej spolupráci.

Experti odhadujú, že dodávky ruských energií do Číny tento rok vzrastú o 40 percent. Obe krajiny rokujú tiež o dodávkach technologických zariadení Rusku, uviedla tlačová agentúra Interfax.

„Keďže sankcie proti Rusku poskytujú Číne nové príležitosti, nie je prekvapujúce, že by sa rada angažovala v Rusku ekonomicky, pokiaľ akékoľvek vzťahy, ktoré nadviaže, nevyvolajú sekundárne sankcie proti Číne," povedal Steve Tsang, riaditeľ školy orientálnych a afrických štúdií (SOAS) v Londýne.

„Politika Číny v prípade vojny na Ukrajine je politikou vyhlásenia neutrality," dodal.

Peking sa zdržal otvoreného odsúdenia ruskej invázie na Ukrajinu. A trvá na tom, že jeho vzťah s Moskvou neporušuje medzinárodné normy, pričom Čína má právo spolupracovať s ktoroukoľvek krajinou, ktorú si vyberie.

(tasr)

Minúta  |  

Bíreš: Šelmy z ranča by mohli byť premiestnené do iných chovných zariadení

Exotické šelmy z ranča v Žiline-Brodne by mohli byť premiestnené do iných chovných zariadení na Slovensku či v zahraničí. Po rokovaní vlády to uviedol minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš s tým, že aktuálne s nejakými inštitúciami komunikujú. Zo Slovenska zatiaľ prejavili záujem dve zariadenia.

„Myslím si, že treba vyčerpať všetky možnosti náhradnej opatery. Aj medzinárodné organizácie na záchranu zvierat na to pomôžu. Nebude to zajtra, bude to dlhodobejší proces," skonštatoval Bíreš.

Zvieratá sú podľa neho na ranči a sú normálne chované. Je tam zvýšená bezpečnosť a dozor. Regionálna veterinárna a potravinová správa v Žiline vydala pre ranč opatrenia. „Je tam zvýšený monitoring zo strany štátu," podotkol Bíreš.

Priblížil, že majiteľka požiadala o utratenie troch šeliem, keďže boli v skupine so zvieraťom, ktoré zabilo chovateľa. Je tam podľa ministra riziko, že by sa situácia mohla zopakovať.

Polícia i zdravotní záchranári boli minulý týždeň privolaní na ranč v Žiline po tom, ako sa muž - ošetrovateľ nevrátil z výbehu exotických šeliem. Záchranári ho našli na mieste mŕtveho. Presnú príčinu smrti určí podľa polície až pitva. Jedno zviera tam zastrelila polícia a druhé uspal veterinárny lekár. V objekte zostalo ďalších 16 tigrov a levov. RVPS nevydala žiadne príkazy na usmrtenie ďalších exotických šeliem.

https://standard.sk/356148/na-ranci-pri-ziline-mala-zautocit-mackovita-selma-na-chovatela/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.