Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden a republikáni sa údajne blížia k dohode o dlhovom strope

Americký prezident Joe Biden a republikánsky predseda americkej Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy sa údajne blížia k dohode o dlhovom strope USA. Podľa zdroja oboznámeného s rozhovormi obe strany vraj delí od dohody len 70 miliárd USD (65,21 miliardy eur) na diskrečné výdavky. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Výsledkom rokovaní má byť zoštíhlená dohoda s niekoľkými kľúčovými číslami namiesto stovky strán dlhého návrhu zákona, keďže by zákonodarcom mohlo trvať niekoľko dní, kým by ho prečítali a schválili, uviedla ďalšia osoba informovaná o rokovaniach.

Očakáva sa, že vyjednávači stanovia maximálne hodnoty pre nepodstatné, diskrečné výdavky, pričom nechajú na zákonodarcoch, aby v nasledujúcich mesiacoch doladili detaily prostredníctvom bežného procesu prideľovania prostriedkov, uviedol jeden zo zdrojov.

V roku 2022 dosiahli diskrečné výdavky USA 1,7 bilióna USD, čo bolo 27 % z celkovo vynaložených 6,27 bilióna USD, podľa federálnych údajov. Približne polovica z toho išla na obranu, čo je oblasť, o ktorej republikáni povedali, že ju nebudú okresávať.

Podľa AP republikáni sa do poslednej chvíle snažia presadiť svoje požiadavky. USA pritom čaká predĺžený prázdninový víkend len niekoľko dní predtým, ako by mohli čeliť bezprecedentnej platobnej neschopnosti, ktorá by mohla uvrhnúť globálnu ekonomiku do chaosu.

McCarthy povedal, že nariadil svojmu vyjednávaciemu tímu, aby "pracoval 24 hodín denne a sedem dní v týždni na vyriešení problémov".

Republikáni požadujú rázne škrty vo výdavkoch, zatiaľ čo demokrati sú proti.

Zákonodarcovia by sa pritom mali vrátiť do práce až v utorok 30. mája, len dva dni pred 1. júnom, keď by podľa ministerky financií Janet Yellenovej mohla USA začať dochádzať hotovosť na zaplatenie účtov.
Agentúra Fitch medzitým umiestnila rating Spojených štátov ako emitenta dlhodobých záväzkov v zahraničnej mene do režimu sledovania. A varovala pred jeho možným znížením pre handrkovanie a "politikárčenie" v súvislosti so zvýšením dlhového stropu.

(tasr)

Minúta  |  

Taktické jadrové zbrane už smerujú do Bieloruska, tvrdí Lukašenko

Rusko už začalo s presunom taktických jadrových zbraní do Bieloruska. Uviedol to vo štvrtok bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, informuje TASR na základe správy televízie Sky News.

Vyjadrenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako ministri obrany oboch krajín podpísali dokument o umiestnení ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska.

Príslušnú dohodu oznámil ruský prezident Vladimir Putin v marci. Ruský minister obrany Sergej Šojgu ju odôvodnil „mimoriadne prudkým vystupňovaním hrozieb na západných hraniciach Ruska a Bieloruska".

Šojgu vo štvrtok podľa štátnej tlačovej agentúry TASS zopakoval, že Moskva si ponechá kontrolu nad jadrovými zbraňami aj všetkými rozhodnutiami o ich použití.

Potvrdil tiež, že bieloruským ozbrojeným silám odovzdali rakety Iskander-M, ktoré môžu niesť konvenčné i nukleárne hlavice, pričom niektoré lietadlá Su-25 upravili na možné použitie jadrových zbraní. „Bieloruskí vojaci dostali potrebný výcvik v ruských výcvikových strediskách," povedal Šojgu.

NATO uviedlo, že v súvislosti s dohodou Ruska s Bieloruskom nevidí potrebu upravovať svoje plány v oblasti jadrových zbraní. Nukleárnu rétoriku Putina však označuje za nebezpečnú a nezodpovednú.

Taktické jadrové zbrane sú určené na použitie na bojisku a v porovnaní so strategickými nukleárnymi zbraňami, ktoré sú schopné zničiť celé mestá, majú relatívne krátky dosah a nižšiu účinnosť. Rusko nezverejnilo, koľko taktických jadrových zbraní má.

(tasr)

Minúta  |  

Bývanie bude opäť drahšie. Veľká slovenská banka zvyšuje úrokové sadzby hypoték

Slovenská sporiteľňa (SLSP) zvyšuje úrokové sadzby úverov na bývanie. Zároveň pokračuje vo zvyšovaní úrokov na depozitách. Vo štvrtok o tom informoval Lukáš Havlík zo SLSP. Slovenská sporiteľňa je bankou, ktorá poskytuje vôbec najviac úverov na bývanie na našom trhu.

Havlík odôvodnil, že banka od júna mení úrokové sadzby úverov na bývanie z dôvodu vývoja na medzibankovom trhu. Keďže krivka nákladov je inverzná, cena za krátke peniaze je vyššia než za dlhodobé.

Ročné úrokové sadzby úveru na bývanie budú pri jednoročnej a trojročnej fixácii vo výške od 4,49 percenta (doteraz to bolo 4,19 percenta) a v prípade päťročnej fixácie budú začínať tiež od 4,49 percenta (z pôvodných 4,29 percenta). Pri desaťročnej fixácii to bude najmenej 4,69 percenta (z 4,49 percenta) a v prípade 15-ročnej fixácie budú od 4,89 percenta (z 4,89 percenta), vyčíslil Havlík. Ide o sadzby po zohľadnení zvýhodnenia v rámci programu Výhodný súčet.

Banka od júna zvyšuje aj úrokové sadzby na sporení, termínovaných a kombi vkladoch o 0,5 percenta ročne. Klienti pri kombi vkladoch vedia získať v prvom roku štyri percentá ročne, vyčíslil Havlík.

Doplnil, že pri jednoročnej a dvojročnej viazanosti v prípade termínovaných vkladov bude úroková sadzba jedno percento. Pri trojročnej viazanosti to bude 1,5 percenta.

"Ak budú klienti spĺňať podmienky programu Lepšie úroky, získajú na 12- a 24-mesačnej viazanosti 1,5 peecenta ročne a dve percentá pri 36-mesačnej viazanosti. Ďalšie pol percento môžu získať klienti, ktorí si zrušia vkladnú knižku a zriadia si nový termínovaný vklad," uviedol Havlík. Úroky na sporení banka zvyšuje tak, že sadzbou 0,5 percenta ročne bude úročiť zostatok do 10-tisíc eur a zvyšnú časť sadzbou 0,01 percenta ročne.

"Dvanásťmesačná viazanosť bude po novom atraktívnejšia a pridávame aj novú, 24-mesačnú viazanosť, aby mali klienti väčší výber," uviedol člen predstavenstva banky Juraj Barta, ktorý je zodpovedný za retailové bankovníctvo. "Počet ľudí, ktorí si berú dnes hypotéku, je však oproti klientom so sporením či vkladmi podstatne menší. Viac ľudí teda bude benefitovať zo súčasnej zmeny, je ich viac ako 500-tisíc," vysvetľuje.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Matovič vyzval Fica, aby oznámil meno Kuciakovho vraha

Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič vyzval predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, aby oznámil orgánom činným v trestnom konaní (OČTK) meno vraha novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Poukázal pritom na Ficove slová na mítingu Smeru v Nitre v roku 2022, z ktorých má vyplývať, že vraha pozná.

"Ak ste pred 390 dňami povedali, že viete, kto je vrah, mali ste povinnosť konať a oznámiť meno vraha orgánom činným v trestnom konaní," skonštatoval Matovič na štvrtkovej tlačovej konferencii. Pripomenul Ficove verejné slová na mítingu: "Nenechajme si zobrať pravdu o Kuciakovi. A my raz povieme, kto Kuciaka zabil. A budú všetci šokovaní, kto Kuciaka zabil."

Matovič sa tiež ohradil proti vyjadreniam zástupcov Smeru na štvrtkovej tlačovej konferencii, kde sa podľa neho snažili nehoráznym spôsobom podsúvať verejnosti rôzne vyšetrovacie verzie, kto by miesto Mariana Kočnera mal byť objednávateľom vraždy.

https://standard.sk/360049/fico-aj-o-kauze-kuciak-vsade-kde-sa-pozriete-je-lipsic-co-este-mame-urobit-aby-sme-sa-zbavili-tohto-monstra/

(tasr)

Minúta  |  

Tyranovi z Brestovca potvrdili 25-ročný trest

TRENČÍN – Krajský súd v Trenčíne dnes potvrdil 25-ročný trest odňatia slobody pre 70-ročného Pavla D. z Brestovca (okres Myjava) za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Stotožnil sa tak s rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, ktorý pri svojom rozhodovaní uplatnil zásadu „trikrát a dosť“. Obžalovaný bol totiž v minulosti právoplatne odsúdený nielen za zločin týrania, ale dokonca aj za dokonaný trestný čin vraždy.

Za vraždu vlastného syna spred dvadsiatich rokov Pavlovi D. vymerali nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvanásť a pol roka. V novembri 2009 ho podmienečne prepustili na slobodu, pričom mu určili skúšobnú dobu piatich rokov. Na slobode bol však len tri roky. V skúšobnej dobe sa neosvedčil a takmer štvorročný zvyšok trestu si nakoniec musel aj tak odsedieť. To sa však stalo až po tom, čo ho novomestský okresný súd odsúdil na päťročný trest odňatia slobody za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

Ani zo sedemnástich rokov strávených za mrežami sa však Pavol D. nepoučil a minulý rok v januári skončil opäť v policajných putách. Obžaloba hovorí o opakovaných vyhrážkach a konfliktoch s manželkou. „Vyhrážal sa jej zabitím so slovami, že ju hodí o zem, až bude zem hrýzť, že jej rozreže brucho, vyberie črevá, rozštvrtí a hodí do Dunaja. Neustále ju kontroloval a upodozrieval z nevery, nedôvodne obmedzoval v prístupe k majetku,“ píše sa v obžalobe.

Polícia zdokumentovala dve fyzické napadnutia – v júli 2021 a vlani v januári. Pri tom prvom manželke spôsobil otras mozgu a pri druhom pomliaždeniny hlavy, zlomeninu nosa, pomliaždeniny na krku, chrbte, hrudníku a rukách.

Sedemdesiatnik sa voči rozsudku odvolal s tým, že celé obvinenie bolo zinscenované zo strany jeho manželky. „Skutkové tvrdenia sa nezakladajú na pravde a neboli mi dokázané. V inkriminovaný januárový deň som svoju manželku ani nevidel. Dokonca som v ten deň spadol na zľadovatených schodoch a poranil som si obidve ruky, takže by som s nimi ani nedokázal manželku udrieť, ako to tvrdí,“ uviedol Pavol vo svojom odvolaní. Priamo pred predsedom odvolacieho senátu potom ešte svoju záverečnú reč zhrnul do štyroch slov: "Ja som nič neurobil!"

Prokurátor žiadal odvolanie zamietnuť ako nedôvodné, naopak, obhajca žiadal Pavla oslobodiť spod obžaloby, prípadne vec vrátiť na opätovné posúdenie okresného súdu. Podľa jeho slov bola v konaní porušená zásada spravodlivosti, keďže súd zamietol predložiť viacero dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného. Krajský súd však nakoniec označil rozsudok prvostupňového súdu za zákonný a potvrdil pre Pavla D. 25-ročný trest, pričom jeho rozsudok už je právoplatný.

Radoslav Varga

Minúta  |  

USA dúfajú, že čoskoro sa začne výcvik Ukrajincov na obsluhu stíhačiek F-16

Spojené štáty dúfajú, že výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 americkej výroby začne v nasledujúcich týždňoch. Vo štvrtok to uviedol americký minister obrany Lloyd Austin pred začiatkom videokonferencie Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Vojenskí predstavitelia krajín, ktoré podporujú Ukrajinu, majú na virtuálnej schôdzke rokovať aj o tom, ktoré krajiny poskytnú Ukrajine stíhačky F-16, alebo ako a kde bude prebiehať výcvik jej pilotov.

Ukrajinskí predstavitelia majú na videokonferencii informovať o priebehu bojov vrátane prípravy očakávanej protiofenzívy. Spojenci budú diskutovať aj o spôsoboch ďalšej vojenskej podpory pre Ukrajinu.

„Budeme musieť ísť hlbšie a budeme musieť pokračovať v hľadaní kreatívnych spôsobov, ako posilniť naše priemyselné kapacity... V stávke je veľa, no naša vôľa je silná" povedal Austin.

Súhlas pre výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 dal minulý týždeň americký prezident Joe Biden. Tým sa položil základ pre ich prípadné poskytnutie Ukrajine.

„Dúfame, že tento výcvik sa začne v nasledujúcich týždňoch," povedal Austin. Tento krok podľa jeho slov „z dlhodobého hľadiska ešte viac posilní a zlepší spôsobilosti ukrajinských vzdušných síl". „Toto nové spoločné úsilie vysiela silné posolstvo o našej jednote a našom dlhodobom záväzku k ukrajinskej sebaobrane," dodal.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok povedal, že v Poľsku sa výcvik ukrajinských pilotov pre stíhačky F-16 už začal. Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak však následne uviedol, že výcvik je stále len v prípravnej fáze.

Ukrajina žiada o moderné západné stíhačky už niekoľko mesiacov, Spojené štáty to však dlho odmietali pre obavy z eskalácie napätia s Ruskom.

Hovorca Pentagónu Par Ryder tento týždeň povedal, že rozhodnutie USA o výcviku ukrajinských pilotov je súčasťou dlhodobého záväzku na splnenie budúcich vojenských potrieb Ukrajiny. Stíhačky podľa jeho slov nebudú pri plánovanej protiofenzíve relevantné.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.