Čo robí vrásky našim včelárom?

Začiatkom februára sa v médiách rozbehla vášnivá debata o včelách v pripravovanom zákone na ochranu zvierat. Predseda Slovenského zväzu včelárov Milan Rusnák ostro kritizoval pripravovaný zákon. V tlačovej správe uvádza, že skupina poslancov hnutia OĽANO pracuje na zániku slovenského včelárstva. Drasticky má obmedziť včelárov a spôsobiť nedostatok slovenského medu, poškodiť opeľovaciu činnosť, poľnohospodársku a záhradkársku produkciu.

Tibor Valovič, včelár SZV Nové Mesto n.V.: „My sme sa dostali pod šmirák, a preto sme sa ako včelári dohodli, že pokiaľ sa bude dať, tak budeme skôr než sa to uzákoní hľadať to pochopenie u vlády, aby sa tento zákon poopravil.”

Podľa Rusnáka je najväčší problém v pripravovanom zákone obmedzenie počtu včelstiev na kilometer štvorcový, zákaz kočovania včelstiev za opeľovaním aj zákaz šľachtenia včiel.

Tibor Valovič, včelár SZV Nové Mesto n.V.: „Netvrdíme, že je tam všetko zle, ale obmedzovať včelárstvo je totálny nezmysel. Keď sa nám nebude dariť, nebudeme mať včely, tak nenecháme prázdne úle a budeme mať menej včiel, však to je logika.”

OĽANO sa v reakcii na tlačovú správu ohradilo voči tvrdeniam Slovenského zväzu včelárov a označilo ich za nepravdivé. Ďalej uviedlo, že zákon je v príprave a jeho znenie nie je nikde zverejnené.

Tomáš Hanulík, včelár SZV Trenčín: „Tam by mala byť nejaká odborná diskusia. Nemalo by to klesať do nejakej politiky alebo do nejakého osočovania, ale mala by sa vypracovať štúdia na základe aj overiteľných podkladov napríklad z centrálnej evidencie včelstiev.

Názory včelárov na pripravovaný zákon sú aj medzi včelármi rozdielne. Hlavné problémy včelárov, ktoré však pripravovaný zákon nerieši, a na ktorých sa poväčšine všetci včelári zhodujú sú v podstate dva. Nedostatok obživy pre včely a dovoz a predaj nekvalitného lacného medu zo zahraničia.

Tomáš Hanulík, včelár SZV Trenčín: „Keďže sa krajina organizuje a sú tu aj klimatické zmeny klesá úživnosť územia. Je málo peľu a minulý rok sme mali stanoviská, ktoré sme v podstate museli už v auguste dokrmovať, aby sa vôbec dostali do nejakého stavu, aby prežili zimu.

Tibor Valovič, včelár SZV Nové Mesto n.V.: „Je mi ľúto sa pozerať na včely, keď majú nedostatok potravy. Tuto v podhorských oblastiach sa začali kosiť trávy tak skoro, že vlastne lúčne kvety sú pokosené skôr než zakvitnú. Poľnohospodári majú na to dotácie, aby to do konca júna mali pokosené. Tým pádom včely strácajú potravu. No a nič sa nerobí pre tie včely, aby čo najviac prežili.”

Napriek klimatickým zmenám a forme hospodárstva, ktorá nie je včelám naklonená, dokážu slovenskí včelári vyprodukovať okolo 5,5 milióna kilogramov medu ročne, čo je 60 až 70 percent spotreby Slovenska. V obchodných reťazcoch tento med ale v podstate nenájdete.

Tomáš Hanulík, včelár SZV Trenčín: „Obchodné reťazce sú preplnené v podstate dovozovými medmi, ktoré sa tvária, že pochádzajú zo Slovenska. Sú v podstate predávané za ceny, ktoré nezodpovedajú absolútne ani nákladom na získanie jedného kila medu na Slovensku.”

Tibor Valovič, včelár SZV Nové Mesto n.V.: „My sme niekoľko medov, nebudem menovať, v ktorých obchodoch zobrali. Dali sme ho normálne na naše náklady na rozbor a zistili sme, že vôbec to nie je med. Preto si dovolím tvrdiť že taký med sa k nám dováža.”

Obchodné reťazce med od slovenských včelárov priamo nenakupujú. Nakupujú od obchodníkov a výkupcov slovenského medu.

Tibor Valovič, včelár SZV Nové Mesto n.V.: „My sme sa snažili, že aby bol slovenský med. Dokonca aj ochrannú známku sme si dali. Ale akonáhle to predáte týmto výkupcom, tak už neviete, čo sa s vaším medom stalo. Prečo tam nie je napísané, že je medovicový? Prečo tam nemôže byť napísané repkový? Však my ho máme vytočený každý samostatne. Ja dodám med do supermarketu a tam nenájdete repkový med… iba zmes, zmes kvetov. Náš med potrebujú len na to, aby ho zmiešali s dovozovým čínskym. Náš kvalitný med ide za hranice a ten menej kvalitný sa dováža a plní.”

Tomáš Hanulík, včelár SZV Trenčín: „Niečo to nefunguje v zmysle toho, že sa toleruje de facto klamanie spotrebiteľa, pretože pokiaľ by bol pravdivo uvedený pôvod medu, to znamená nielen kde bol ten med zabalený, ale aj odkiaľ pochádza tá surovina, tak by to bolo OK, pretože spotrebiteľ sa má právo rozhodnúť, či chce lacnejší med dovozový alebo či chce drahší med lokálny.”

Hlavný rozdiel medzi kvalitným a nekvalitným medom je v obsahu zdraviu prospešných látok, vitamínov, minerálov a takisto v jeho antibakteriálnych účinkoch. Lacné medy tieto vlastnosti častokrát nemajú.

Tibor Valovič, včelár SZV Nové Mesto n.V.: „My sa bránime tým, že sa každý snažíme svoj med predať. Keď mám predaný a mám kamaráta, ktorý nemá predaný, tak ho dohodím, že choďte si tam kúpiť. Bez ohľadu na to, že na rok možno pôjdu k nemu, lebo v každej oblasti je trochu iný ten med. No navzájom si pomáhame tak, že im ho nepredávame.”

A tak sa rozhodlo už veľa včelárov. Svoj kvalitný med predávajú iba priamo spotrebiteľom alebo do špecializovaných menších prevádzok, napríklad so zdravou výživou.