Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česká štátna volebná komisia schválila výsledky hlasovania v prezidentských voľbách

Štátna volebná komisia formálne schválila výsledok hlasovania v prezidentských voľbách. V pondelok to oznámil riaditeľ odboru volieb na Ministerstve vnútra ČR Tomáš Jirovec.

"Zápis bude zverejnený v Zbierke zákonov pravdepodobne zajtra," povedal Jirovec s tým, že práve od utorka začne plynúť lehota na prípadné podanie návrhov na neplatnosť hlasovania Najvyššiemu správnemu súdu (NSS). Lehota trvá sedem dní, súd má na rozhodnutie ďalších 15 dní.

Jirovec priebeh volieb označil za pokojný. Jedinou významnejšou mimoriadnou udalosťou bolo podľa neho krátke odloženie hlasovania v obci v okrese Děčín. Ešte pred začiatkom hlasovania tam došlo k požiaru, preto volebnú miestnosť presunuli. "Štátna volebná komisia s vďakou kvitovala kvalitnú volebnú účasť. Je potrebné poďakovať voličom, že využili možnosť voľby prezidenta republiky," povedal predseda odboru volieb.

"Český štatistický úrad prijímal dáta od prvých okrskov krátko po 14.00 posledné po 17.22," povedala podpredsedníčka Českého štatistického úradu (ČSÚ) Eva Krumpová. Dodala, že ČSÚ nezaznamenal žiadne pochybenie ani problémy v spracovaní.

Chybu v spracovaní však priznal okrsok v Prahe 8, kde omylom hlasy pre Petra Pavla pripísali Andrejovi Babišovi. Podľa Krumpovej to komisia oznámila až po zákonnej lehote. Zostáva preto už len možnosť obrátiť sa s podnetom na NSS. "Pochybenie, ktoré tam bolo priznané zo strany komisie bolo v neprospech víťazného kandidáta, ktorý zvíťazil o viac než 900-tisíc hlasov. Nemám pocit, že by tento jeden okrsok mal mať fatálny dopad na priebeh volieb," dodal k incidentu Jirovec.

Armádny generál vo výslužbe Petr Pavel porazil v druhom kole (27. – 28. januára) českých prezidentských volieb svojho súpera Andreja Babiša so ziskom 58,32 percenta hlasov. K urnám prišlo 70,25 percenta voličov, čo je dosiaľ najviac v histórii priamej prezidentskej voľby v Česku

(tasr).

Minúta  |  

Orbán: Azerbajdžan je kľúčom dodávok energií pre Európu

Azerbajdžan je kľúčovou krajinou dodávok energií pre Európu, konštatoval v pondelok na sociálnej sieti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý prijal vo svojom úrade azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

S Alijevom, ktorý absolvuje v Budapešti oficiálnu návštevu, sa predtým podľa agentúry MTI stretla prezidentka Katalin Nováková. Prezident Azerbajdžanu ocenil maďarsko-azerbajdžanské vzťahy a vyjadril nádej, že sa energetická spolupráca medzi oboma krajinami v budúcnosti zintenzívni.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó 24. januára rokoval s azerbajdžanským ministrom hospodárstva Mikailom Džabbarovom. Význam Azerbajdžanu z pohľadu Európy v dôsledku ťažkej energetickej krízy stúpol, podčiarkol vtedy Szijjártó.

Minister dodal, že diverzifikácia z krátkodobého a strednodobého hľadiska je možná najmä zvýšením dovozu zemného plynu vyťaženého v tejto juhokaukazskej krajine. „Záujmom Maďarska je, aby bolo možné čo najskôr zapojiť azerbajdžanské zdroje do dodávok (plynu). Vyžaduje si to však významný rozvoj infraštruktúry v juhovýchodnej i strednej Európe," dodal maďarský minister, podľa ktorého je potrebné vybudovať ďalšie interkonektory a prepravné kapacity. K tomu je však podľa neho potrebná aj podpora zo strany Európskej únie.

„Maďarsko sa preto spolu s Bulharskom, Rumunskom a Slovenskom obrátilo na Európsku komisiu, aby Brusel riešil túto otázku ako prioritu a poskytol podporu pre vývoj potrebný na zaručenie energetickej bezpečnosti regiónu," zdôraznil Szijjártó.

(tasr)

Minúta  |  

Mladík obvinený z vraždy v Michalovciach zostáva vo väzbe

Osemnásťročný Valentín H., ktorý je obvinený z novoročnej vraždy v Michalovciach, zostáva vo väzbe. Košický krajský súd v piatok (27. 1.) zamietol sťažnosť vraha. Pre TASR to uviedla hovorkyňa súdu Anna Pančurová.

"Senát Krajského súdu v Košiciach na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Valentína H. obvineného z obzvlášť závažného zločinu vraždy proti uzneseniu Okresného súdu Košice II o jeho vzatí do väzby," uviedla s tým, že sa tak stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o existencii dôvodnej obavy, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu a bude pokračovať v trestnej činnosti.

K vražde v Michalovciach, pri ktorej zomrela 46-ročná žena, došlo ráno na Nový rok (1. 1.). Obvinený ju naháňal a viackrát bodol. Následne jej ukradol mobilný telefón a peňaženku. Žena zraneniam na mieste podľahla.

(tasr)

Minúta  |  

V Slovinsku zadržali dvoch podozrivých ruských špiónov

Slovinské úrady zadržali dvoch údajných ruských špiónov, ktorí svoje aktivity maskovali za agentúru zameranú na reality a starožitnosti. V pondelok o tom informovali tamojšie médiá.

Slovinské noviny Delo a portál Siol potvrdili zatknutia s odvolaním sa na úrad prokurátora. Dvoch „zahraničných občanov“ podľa nich zadržali ešte v decembri a zostávajú vo väzbe, zatiaľ čo prokuratúra pokračuje vo vyšetrovaní obvinení zo špionáže.

Dvojicu podozrievajú zo „špionáže pre zahraničnú tajnú službu a potvrdzovania falošného obsahu v oficiálnych dokumentoch“. V prípade, že ich uznajú za vinných, hrozí im maximálne osem rokov väzenia.

Podľa novín Delo využívali podozriví ako základňu pre svoju činnosť prenajatú kanceláriu v hlavnom meste Ľubľana. Aktívni boli údajne aj v zahraničí, pričom jeden z nich má argentínske občianstvo.

(sita)

Minúta  |  

Fosílne palivá tvorili predvlani 70 percent hrubej dostupnej energie v Európskej únii

V roku 2021 tvorili fosílne palivá 70 percent hrubej dostupnej energie v Európskej únii (EÚ). Vyplýva to z údajov, ktoré v pondelok zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat, ktorý uvádza, že toto percento sa v priebehu ostatných desaťročí výrazne znížilo.

Malta bola predvlani krajinou EÚ s najvyšším podielom fosílnych palív na hrubej dostupnej energii – až 96 percent. Nasledovali Cyprus a Holandsko (89 percent), Írsko a Poľsko (88 percent). Podiely pod 50 percent mali len Švédsko (32 percent), Fínsko (38 percent) a Francúzsko (48 percent).

V porovnaní s rokom 2020 bol v roku 2021 najväčší, no pomerne malý pokles podielu fosílnych palív na hrubej dostupnej energii vo Fínsku, Belgicku a Litve (zhodne - 3 percentuálne body) a Portugalsku a Dánsku (- 2). Najväčší nárast bol v Bulharsku (+ 4), Estónsku (+ 3), Poľsku a na Slovensku (zhodne + 2) a v Španielsku (+ 1).

Za ostatné desaťročie všetky členské štáty EÚ zaznamenali pokles podielu fosílnych palív na hrubej dostupnej energii. Najväčší pokles bol nameraný v Dánsku (z 81 percent na 57 percent), nasledovali Estónsko (z 91 percent na 69 percent) a Fínsko (z 57 percent na 38 percent).

Na druhej strane, najmenšie poklesy boli namerané v Nemecku (z 81 percent na 79 percent), Rumunsku (zo 75 percent na 72 percent), na Malte (zo sto percent na 96 percent), v Maďarsku (zo 73 percent na 69 percent) a Francúzsku (z 52 percent na 48 percent).

(sita)

Minúta  |  

KDH preferuje čo najskorší termín volieb

Nekonečné spory o termíne predčasných volieb len traumatizujú už aj tak dosť rozdelenú spoločnosť. Uviedol to predseda Kresťanskodemokratického hnutia Milan Majerský.

Majerský vyhlásil, že v KDH preferujú čo najskorší termín volieb.

KDH súčasne vyzýva poslancov parlamentu, aby sa dohodli a neponúkali občanom ďalšiu zbytočnú drámu. V tlačovej správe o tom informovala strana KDH.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.