Niekedy stačí len spomaliť a stravovať sa jednoduchšie. Šesť základných pravidiel pri výbere potravín podľa známej odborníčky

Kam siahajú korene tvojho záujmu o správnu výživu?

Priviedol ma k nemu môj zdravotný stav, kedy som ako študentka vysokej školy zažívala rôzne kombinácie ochorení tráviaceho traktu. Po diagnostikovaní celiakie a s ňou spojeným zápalom dvanástnika sa neskôr dostavila intolerancia laktózy a mlieka.

Popri tom ma potrápil aj pankreas, histamínová intolerancia alebo dysbióza. Hľadaním vedeckých článkov a odborných informácií som sa dopátrala k tomu, ako si pomôcť. Najväčšia pomoc však spočívala v tom, že som sa naučila počúvať vlastné telo. Niekedy pomôže len spomaliť a stravovať sa jednoduchšie. Postupne ma oslovovalo čoraz viac ľudí s podobnými zdravotnými problémami. Nečerpám však len z vlastných skúseností. Absolvovala som viaceré kurzy výživy v ČR, ktoré sú akreditované ministerstvom školstva. Užitočná je pre mňa aj spolupráca s gastroeneterológmi a občianskymi združeniami, ktoré spájajú ľudí s rôznymi diagnózami.

V dnešnej dobe sa robí veľká osveta zdravému stravovaniu, čo však nie je jednoduché. Na jednej strane nám odborníci radia denne konzumovať zeleninu a ovocie, na druhej strane nás varujú pred geneticky modifikovanými plodinami (GMO) a pesticídmi, v ktorých sa plodiny doslova kúpu. Čo má teda konzumovať človek, ktorý sa chce zdravo stravovať, no nemá záhradku, na ktorej by si vypestoval vlastné plodiny ani farmu, na ktorej by odchoval „čistý dobytok“?

To je veľmi dobrá otázka na úvod. Presne odráža to, akým spôsobom naša spoločnosť vníma zdravé stravovanie. Preto si môžeme jednotlivé problémy rozobrať. Najskôr je však veľmi dôležité povedať, že pri výroku „mali by sme sa zdravšie stravovať“, ale aj pri výroku „zelenina a ovocie obsahujú toxíny z pesticídov a sú geneticky upravené“, sa objavuje jedna emócia a tou je strach.

Je preto veľmi dôležité zapracovať na prístupe, aký máme k strave. Nenaháňajme sa za neexistujúcim a hľadajme zdravie v jednoduchosti. GMO potraviny, spracované potraviny, antibiotické krmivá a podobné označenia poukazujú na to, aby sme dané potraviny nekonzumovali. Čo však konzumovať máme, to sa vyhľadáva už ťažšie.

Pri výbere potravín dbajme najmä na týchto 6 základných pravidiel:

1. Sezónnosť – čerstvý zeleninový šalát v januári síce na prvý pohľad vyzerá ako zdravá večera, ale nie, ak pracujeme s rajčinami dopestovanými mimo slnka alebo s uhorkami, ktoré majú ochladzujúci účinok. Dobrý výber nebudú ani jahody.

2. Ročné obdobie – je veľmi dôležité brať do úvahy ročné obdobie. V zime prirodzene vyhľadávame potraviny, ktoré obsahujú viac mäsa, semien, orechov. Jedlá konzumujeme teplé. Na jar sa naša strava trochu zozelená, napríklad pridaním klíčkov, a v lete pri horúčavách fungujeme najmä na pitnom režime a ochladzujúcich potravinách. Naopak na jeseň postupne prechádzame na kaše a polievky.

3. Lokalita – je síce fajn, že v zime máme plno exotického ovocia, keďže naše druhy ovocia dozrievajú v lete, ale treba myslieť aj na to, odkiaľ ovocie pochádza. Sú to najmä miesta, kde sú vysoké teploty a slúžia na ochladenie a osvieženie organizmu. Preto pomarančová šťava nie je úplne vhodná napríklad pri prechladnutí.

4. Čerstvosť – pri nakupovaní kontrolujme najmä stav (pleseň, zmena farby, hniloba a pod.) a dobu trvanlivosti.

5. Pestrosť – pestrosť stravy dodržiavajme v rámci pravidiel sezónnosti, lokality a ročného obdobia. Nezabúdajme preto, koľko druhov obilnín a strukovín máme, aké semienka a orechy môžeme konzumovať a tiež na spektrum olejov alebo zelenej zeleniny. Dbajme aj na množstvo a monotónnosť.

6. Zloženie – je najdôležitejší parameter pri výbere spracovanej potraviny. Za zdravý produkt môžeme pokladať ten, ktorý má v zložení 5 ingrediencií. Napríklad chlieb, ktorý nemá až taký atraktívny názov a je zložený z kvásku, múky, vody, rasce a soli, je zdravá potravina. Avšak chlieb, ktorý sa môže volať „večerný bielkovinový ražno-špaldový kváskový chlieb“ síce znie zdravo, ale má oveľa viac zložiek neprirodzeného pôvodu. Práve takéto zložky dráždia imunitný systém.

Mali by byť stravovacie zásady u zdravého človeka iné ako u človeka, ktorý trpí histamínovou intoleranciou, Crohnovou chorobou či zápalovým alebo funkčným ochorením?

Samozrejme. Ak už človek trpí nejakou intoleranciou alebo zápalom, prvé čo môže pre svoju stabilizáciu ochorenia spraviť, je zmeniť stravovanie. V zásade je potrebné odstrániť potraviny, na ktoré vznikla intolerancia, ale aj zaradiť nové potraviny v rámci pestrosti stravovania. Veľmi dôležitá je úprava, ktorá sa už individualizuje podľa ochorenia.

Pri Crohnovej chorobe je potrebné sa stravovať „bezzvyškovo“, to znamená zminimalizovať príjem nerozpustnej vlákniny (napríklad kapustoviny, celé zrná a podobne). Pri odstránení žlčníka sa odporúča upravovať stravu varením, restovaním a nepoužívať vysoký obsah živočíšnych tukov. Tiež je veľmi zákerná kombinácia tuk – cukor, ktorá nie je vhodná celkovo pri zdravej strave.

Sú podľa teba vegetariánstvo/vegánstvo či raw spôsoby stravovania zdraviu prospešné?

Toto sú veľmi odlišné výživové smery. Jedným z nich je raw stravovanie, ktorého trend postupne odchádza. Našťastie. Niektoré potraviny je, samozrejme, vhodné konzumovať za surova, avšak tepelná úprava stravy je tiež pre náš organizmus prospešná.

Cielene sa jej vyhýbať neprináša žiadne zdravotné benefity. Vegetariánstvo sa už z pohľadu spoločnosti javí ako nedostatočné a väčšina vegetariánov plynule prechádza k vegánstvu. Z pohľadu výživy je vegetariánstvo veľmi prospešné, ak sa berie do úvahy, že pracujeme so všetkými dostupnými potravinami. Teda, ak si vegetarián pripravuje stravu zo širokého spektra mliečnych výrobkov, vajec, obilnín, zeleniny, ovocia, klíčkov, semien, orechov, olejov, rastlinných nápojov, dokáže si tak pokryť nutričný základ.

Problém však nastáva vtedy, keď sa stravovanie skladá zo spracovaných potravín – sladkosti, polotovary, mliečne, sladené výrobky. Podobne to platí aj pri vegánstve, ktoré však začína byť intenzívne vnímané v rámci environmentálnych problémov, čo, samozrejme, pokladám za relevantné.

S akými diagnózami sa najčastejšie stretávaš? Považuješ odporučenú liečbu gastroenterológom za dostatočnú?

Najčastejšie sa stretávam v rámci gastroeneterologických diagnóz s netoleranciou základných potravín a so zápalovými ochoreniami a z toho vyplývajúcimi rôznymi syndrómami. Najviac dominuje histamínová intolerancia a intolerancia na laktózu alebo celé kravské mlieko. Potom nešpecifické zápaly ako Crohnova choroba, divertikulitída alebo zápal žlčníka či pankreasu. Z mojich skúseností vyplýva, že lekár na základe diagnózy odporučí adekvátnu liečbu. Niektoré ochorenia vyžadujú lieky a niektoré „len“ zmenu životného štýlu. Obe tieto odporúčania pacient dostane.

Všeobecné odporúčania, ktoré dostal od lekára, sú pre pacienta nedostatočné. Je pochopiteľné, že pre krátkosť času pri návšteve ambulancie nemôže lekár vyškoliť pacienta rýchlokurzom dietológie. Preto často pacient odchádza s informáciou, čo nemá konzumovať, ale nedozvie sa, ktoré potraviny má zaradiť, ako ich upravovať a ako postupovať pri liečbe stravou.

Problém je aj to, že zmena, ktorá sa od pacienta vyžaduje, býva často šokom. A preto, keď sa snaží zmeny zaviesť do stravovania, narazí na to, že nemá čo jesť. Veľa gastroenterológov si je vedomých tejto situácie a pacienta rovno nasmerujú na individuálne dietologické poradenstvo. Dúfam, že raz bude toto poradenstvo súčasťou povinné zdravotného poistenia, aby ho mohol absolvovať každý.

Okrem prekopania jedálnička odporúčaš klientom aj homeopatickú liečbu, bylinkové čaje, tinktúry, a kvapky?

Základom je strava, ktorá tvorí až 80 percent úspechu. Zvyšných 20 percent tvoria výživové doplnky, pohyb, relaxácia, masáže a podobne. Práca s bylinami mi je veľmi blízka, avšak nepovažovala by som ju za homeopatiu. Skôr odporúčam aromaterapiu, ktorá mi je najbližšia a možno aj najpríjemnejšia. Dobré sú aj tipy z ajurvédy alebo z čínskej medicíny. Základ je však v práci s potravinami, ktoré máme k dispozícii a v dodržiavaní spomínaných pravidiel v otázke vyššie.

Stretla si sa s prípadom, keď mal klient tak opozitné diagnózy, že liečba jednej bola vlastne kontraindikáciou druhej? Nastala situácia, že si klientovi nevedela nastaviť ani jedálniček?

Najskôr odpoviem na prvú časť otázky. Toto sa stáva pomerne často, alebo sa to tak často javí na prvý pohľad. Napríklad pacient, ktorý má diagnostikované histamínovú intoleranciu a SIBO, sa stretáva s protichodnými dietologickými opatreniami. Pri histamínovej intolerancii sa neodporúča väčšina bielkovinových potravín – vajcia, ryby, niektoré druhy mäsa, orechy, laktóza. Pri SIBO sa zase neodporúčajú sacharidové potraviny.

Háčik je však v tom, že obe tieto ochorenia sú syndrómami. To znamená, že pacient, ktorý má tieto ochorenia, musí niekde za tým nájsť primárnu príčinu vzniku týchto syndrómov. Histamínová intolerancia sa u nás často diagnostikuje z krvi a neberie sa ohľad na klinické prejavy. Len 1 až 2 percentá populácie trpia histamínovou intoleranciou, ostatní diagnostikovaní bojujú so syndrómom.

SIBO je syndróm, kedy baktérie z hrubého čreva prerastajú do tenkého čreva. Baktérie sa premnožia preto, lebo konzumujú nestrávené zvyšky potravín. U takéhoto pacienta môžeme predpokladať, že nemá v poriadku trávenie a hľadať primárnu príčinu tam. Ak sa zameriame na liečbu primárnej príčiny, okrem stabilizácie stavu odznejú aj syndrómy.

Odpoveď na druhú časť otázky znie nie. Existuje mnoho neutrálnych potravín a veľa obmedzení v strave je spôsobených práve spomínanými syndrómami. Ak tie odstránime, spektrum potravín sa opäť rozšíri. Kľúčový je však začiatok. Ideálne je, ak pacient začne riešiť stravovanie s odborníkom na dietológiu hneď po diagnostikovaní, nie až po neúspešných pokusoch na vlastnú päsť.

Aké ďalšie choroby súvisiace so stravovaním, okrem obezity, sa dnes už dajú nazvať „dobovými“ alebo „generačnými“?

Určite sú to alergie, ale aj všetky ochorenia tráviaceho traktu. Je to preto, že väčšinou za prepuknutím ochorenia stojí nízka stresová odolnosť. Tráviaci trakt je veľmi citlivý na stres, úzkosť, analyzovanie minulosti a všetky emócie, ktoré nám spôsobujú nepríjemné prežívanie situácií. Preto je veľmi dôležité naučiť seba a svoju rodinu pracovať s emóciami a navyšovať stresovú odolnosť.

Existuje na to pár jednoduchých techník, ktoré by sme mali používať každý deň rovnako ako hygienu iných častí nášho tela. Psychosomatický vplyv má veľký podiel na vzniku ochorenia. Základom je však genetická predispozícia a kombinácia viacerých vonkajších faktorov. Jedným z nich je aj stravovanie.