TRENČIANSKE TEPLICE - Počas pôsobenia v medzinárodnom spoločenstve mal možnosť byť v blízkosti celého radu významných osobností svetovej politiky. Najviac ale naňho zapôsobil bývalý československý prezident Václav Havel.
Otta Guštafíka, rodáka z Modry, ktorý dlhé roky reprezentoval Slovensko svojou prácou v Organizácii Spojených národov v New Yorku, môžete v súčasnosti stretnúť v Trenčianskych Tepliciach. V meste, s ktorým ho spájajú spomienky na detstvo, sa usadil natrvalo.
„Po 31 rokov práce v OSN som sa vrátil na miesto, ktoré je mne aj manželke veľmi blízke. Ako chlapec som tu žil s rodinou, otec bol lekár v kúpeľoch. Mám k tomuto miestu domovské cítenie, vracal som sa sem na víkend a prázdniny zo strednej aj vysokej školy z Bratislavy. Takisto som sa sem za rodinou vracal každý rok aj z New Yorku,” povedal úspešný Slovák, ktorý svojím životným príbehom dokazuje, že silná vôľa, záujem o svetové dianie a odhodlanie študovať, môžu byť zaslúženou vstupenkou do medzinárodných štruktúr.
Z Bratislavy do New Yorku
Budúci tajomník OSN už počas základnej školy navštevoval súkromné hodiny angličtiny, nemčiny a francúzštiny. Záujem o cudzie jazyky ďalej zhodnocoval aj na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (VŠE), kde zároveň nadobudol vedomosti o ekonomickom a politickom dianí vo svete.
Na odporúčanie Obchodnej fakulty VŠE sa v rokoch 1983 – 1984 zúčastnil na konkurze mladých kandidátov z Československa s ekonomickým alebo právnickým vzdelaním, ktorý organizoval Sekretariát OSN. Po písomných skúškach a ústnych pohovoroch sa napokon zaradil medzi štyroch vybraných kandidátov, ktorí mali pracovať pre OSN v Ženeve a vo Viedni. Otto Guštafík ale dostal odporúčanie do New Yorku. A tak sa mesto na východnom pobreží Ameriky stalo na dlhé roky domovom nielen preňho, ale aj jeho manželku Andreu a syna Alexandra.
Clinton, Obama, Havel
Počas svojej kariéry bol zodpovedný za prípravu konferencií a zasadnutí OSN v mnohých svetových metropolách, ako napríklad Istanbul, Peking, Jokohama, Ženeva, Buenos Aires, Toronto či ostrovné štáty Barbados, Jamajka, Papua Nová Guinea a Vanuatu. Pracoval tiež ako tajomník komisií ECOSOC (Hospodárska a sociálna rada OSN), najmä Komisie pre sociálny rozvoj, Výboru pre mimovládne organizácie, Komisie pre populáciu a rozvoj, Štatistickej komisie, Komisie pre vedu a technológiu pre rozvoj a Komisie pre postavenie žien.
Vrcholom jeho kariéry bola funkcia tajomníka hlavného výboru Valného zhromaždenia OSN, počas ktorej veľakrát asistoval predsedom ostatných zasadnutí pri náročných hlasovaniach a prijímaní kontroverzných rezolúcií.
„Stretol som sa so 4 generálnymi tajomníkmi OSN, Javier Perez de Cueallar z Peru, Boutros-Boutros Ghali z Egypta, Kofi Annan z Ghany a Ban Ki-moon z Južnej Kórey. Zo štátnikov si spomínam najmä na amerických prezidentov Billa Clintona a Baracka Obamu, ktorí boli vynikajúcimi rečníkmi a ich prejavy boli doslova zážitkom. Zažil som aj ministerskú predsedníčku Spojeného kráľovstva Margaret Thatcherovú, no snáď najviac na mňa zapôsobil prezident Václav Havel so svojím prejavom na Valnom zhromaždení OSN po Nežnej revolúcii, ako aj jeho prejav v americkom Kongrese,” zaspomínal pán Guštafík, ktorý si pamätá aj prejavy Georgea Busha ml. a Tonyho Blaira po vojenskom napadnutí Iraku, ktoré nebolo schválené OSN. Obaja štátnici tento krok obhajovali.
Ocenenie dlhoročnej práce
Za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky a za presadzovanie ľudských a univerzálnych hodnôt ocenili Otta Guštafíka v októbri 2022 Striebornou plaketou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
V súčasnosti sa venuje zapisovaniu svojich životných a pracovných skúseností. Hlavne pre rastúce vnúčatá, ktoré žijú v USA. „Mal som aj záujem prednášať o OSN na vysokých školách na Slovensku, ale pandémia mi tieto plány znemožnila. Snáď sa mi to ešte podarí,” dodal pán Guštafík, ktorý za spoločensky najdôležitejší odkaz OSN považuje úsilie riešiť medzinárodné krízy dialógom a kompromismi.