Preskočiť na obsah
  |  

Trump poprel vinu vo všetkých bodoch obžaloby ohľadom tajných dokumentov

Bývalý americký prezident Donald Trump prišiel v utorok do budovy súdu v Miami, kde ho zatkli a následne ho predvedú pred sudcu v súvislosti s obvineniami v 37 bodoch týkajúcich sa držania tajných vládnych dokumentov po skončení prezidentského mandátu v jeho vile Mar-a-Lago na Floride. Informuje o tom americká televízia CNN.

Trump odmietol v utorok na súde v Miami svoju vinu vo všetkých 37 bodoch obžaloby týkajúcich sa držania tajných vládnych dokumentov po skončení prezidentského mandátu v jeho vile Mar-a-Lago na Floride. TASR o tom informuje na základe správy stanice BBC, ktorá dodáva, že takýto krok sa od Trumpa očakával.

"Vinu určite odmietame," povedal Trumpov právny zástupca Todd Blanche sudcovi Jonathanovi Goodmanovi.

Trumpovi umožnili po pojednávaní zo súdu odísť bez toho, aby boli stanovené podmienky jeho prepustenia na kauciu. Podľa žalobcov totiž v prípade exprezidenta nehrozí, že by mohol utiecť.

Trump je prvým americkým prezidentom čeliacim obvineniam z federálnych zločinov. Pred súd v Miami predstúpil deň pred svojimi 77. narodeninami. Obvinený je z nezákonného nakladania s utajovanými informáciami, marenia spravodlivosti a krivého svedectva.

Prípad sa týka dokumentov, ktoré si podľa vyšetrovateľov neoprávnene vzal pri odchode z Bieleho domu v januári 2021. Federálni vyšetrovatelia z jeho floridskej rezidencie Mar-a-Lago odniesli pred rokom 13.000 dokumentov. Sto z nich malo označenie tajné. Ako uvádza obžaloba, obsahovali citlivé vojenské informácie a Trump tiež údajne ukázal nepovolanej osobe dokument ministerstva obrany popisujúci "plán útoku" v inom štáte.

Utajované dokumenty mal podľa obvinení uložené v kúpeľni, tanečnej sále, sklade, kancelárii, spálni a boli aj v priestoroch, kde sa konali verejné podujatia.

Obvinený je aj jeho spolupracovník Walt Nauta. Aj ten v utorok na súde svoju vinu odmietol.

Trump je favoritom na získanie nominácie Republikánskej strany v budúcoročných prezidentských voľbách. Trump a jeho spojenci preto vyšetrovanie označili za politickú odplatu demokratického prezidenta Joea Bidena, ten si však od prípadu drží odstup.

Súdny proces nebude Trumpovi brániť v kampani ani výkone prezidentskej funkcie, ak by ho v novembri 2024 znovu zvolili. Podľa právnych expertov by sa mu nedalo zabrániť v zložení prezidentskej prísahy, ani ak by mu súd udelil väzenský trest.

V marci si Trumpa predvolali v inom prípade na výsluch na súde v New Yorku. Išlo o údajné falšovanie obchodných dokumentov a podplácanie pornoherečky počas jeho kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2016. Pojednávanie v tomto prípade napokon odročili na jar budúceho roku.

(tasr)

  |  

Putin pohrozil, že Rusko odstúpi od obilnej dohody

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že Rusko zvažuje odstúpenie od prelomovej dohody o dodávkach obilia z Ukrajiny, ktorá umožňuje, aby sa obilie z tejto vojnou zasiahnutej krajiny dostalo na svetový trh.

Podľa agentúry AFP a britskej stanice BBC Putin súčasne dodal, že Rusko sa chce z tejto dohody "vyvliecť" najmä pre to, že námorné koridory, ktoré majú slúžiť na bezpečnú plavbu lodí s obilím, "nepriateľ neustále využíva na vypúšťanie námorných dronov".

Putin dodal, že do Moskvy čoskoro prídu africkí lídri, ktorým sľúbil, že im "poskytne obilie zadarmo, ktoré sa do ich krajín (teraz) nedostáva".

Vo svojom vyjadrení pred novinármi a blogermi Putin zopakoval tvrdenie Ruska, že viac ako 40 percent ukrajinského obilia sa nepredáva do najchudobnejších krajín, ale "do krajín Európskej únie, ktoré sú pomerne prosperujúce" a ktoré sú teraz údajne hlavnými príjemcami ukrajinského obilia, ktoré je lacnejšie.

Podľa Putina je obilie hlavným zdrojom devízových príjmov Ukrajiny. Na vysvetlenie poznamenal, že na Ukrajine sa zastavila výroba v mnohých sektoroch, "pretože tam nie je elektrina". Pripomenul, že Ukrajina vyrábala poľnohospodárske produkty i hutnícke výrobky. Dodal, že stavba lodí a výroba lietadiel a motorov "sa (tiež) zrútila". 

Dohoda o dodávkach obilia bola uzavretá v júli roku 2022 - po tom, ako sa ukázalo, že blokáda ukrajinských prístavov ruskou armádou sa môže pre svet skončiť potravinovou katastrofou. Ukrajina je totiž jedným z najväčších svetových dodávateľov obilných produktov.

Implementáciu takzvanej obilnej dohody sprevádzajú problémy, ale Rusko v máji opäť súhlasilo s predĺžením jej platnosti o ďalších 60 dní. Predostrelo však niekoľko podmienok týkajúcich sa jeho vlastného poľnohospodárskeho vývozu, najmä hnojív, ozrejmila BBC.

Hoci sa na ruský poľnohospodársky vývoz nevzťahujú medzinárodné sankcie zavedené po ruskej invázii na Ukrajinu, Moskva tvrdí, že platobné, prepravné a poistné obmedzenia jej výrazne sťažujú dodávky do zahraničia. Putin o tom na stretnutí s vojenskými korešpondentmi a blogermi vyhlásil, že západné krajiny opäť raz Rusko oklamali, keď nesplnili jeho požiadavky v rámci obilnej dohody.

(tasr)

  |  

Urýchlene ukončite ťažbu uhlia, ropy a zemného plynu, vyzýva Greta Thunbergová

Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová vyzvala v utorok svetových politických lídrov a podnikateľov na radikálny obrat v boji proti globálnemu otepľovaniu. Informuje o tom agentúra DPA.

"Je to otázka života a smrti," povedala 20-ročná Thunbergová. na klimatických rokovaniach OSN, ktoré aktuálne prebiehajú v západonemeckom meste Bonn. Zmienený obrat si podľa jej slov vyžaduje
urýchlené ukončenie ťažby uhlia, ropy a zemného plynu, keďže emisie skleníkových plynov momentálne stále dosahujú svoje historické maximá.

V Bonne sa aktuálne až do budúceho víkendu konajú prípravné rokovania pred klimatickým samitom OSN, ktorý sa začne v Dubaji koncom novembra. Thunbergová označila nadchádzajúce mesiace a roky za rozhodujúce pre budúcnosť ľudstva s tým, že ak sa klimatická politika nezmení, bude to "rozsudok smrti pre nespočetne veľa ľudí".

Už teraz sú podľa jej slov vo veľkom ohrození životy ľudí v najzasiahnutejších oblastiach - ležiacich v takzvanej prvej línii klimatickej krízy. Thunbergová dodala, že rozsah klimatickej krízy je vedecky dokázaný a nástroje na boj s ňou sú dostatočne známe, "no politická vôľa je v nedohľadne."

Vedci pritom podľa nej už desaťročia varujú pred hroziacou klimatickou katastrofou, ich varovania sú však utápané v takzvanom greenwashingu a lžiach mocných, ktorí hľadajú len pohodlné riešenia na to, aby mohli pokračovať v "bežnom podnikaní".

Greenwashing je termín označujúci stratégie, akými niektoré spoločnosti alebo aj krajiny sami seba lživo prezentujú ako mimoriadne šetrných k životnému prostrediu.

(tasr)

  |  

Na zaplavených územiach Ukrajiny objavili baktérie cholery

Po pretrhnutí priehrady Kachovskej vodnej elektrárne sa v zaplavenej oblasti našli baktérie spôsobujúce infekčné ochorenie cholera. Podľa britskej stanice BBC o tom informoval vedúci oddelenia štátneho ekologického dozoru nad pôdnymi zdrojmi Štátnej ekologickej inšpekcie Ukrajiny Oleh Pavlenko.

"Monitorujeme južný okruh, každý deň odoberáme vzorky vody a robíme analýzy. Nie je tam veľmi vysoká kontaminácia, ale už sa vyskytlo niekoľko prípadov zistenia cholery a E. coli," povedal Pavlenko.

Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva už pred časom upozorňovalo na riziko vypuknutia cholery po opadnutí vody na zaplavených územiach.

BBC pripomenula, že v dôsledku pretrhnutia priehrady Kachovskej vodnej elektrárne sa do vody dostalo množstvo nebezpečných látok, ktoré môžu spôsobiť vypuknutie črevných infekcií, hepatitídy, botulizmu, cholery a dokonca slezinovej sneti.

Voda z pretrhnutej priehrady totiž zaplavila aj cintoríny či latríny v súkromných domoch na vidieku, ale aj niekoľko skladov hnojív, skládku odpadu pri meste Hola Prystaň a sklad kafilérie pri obci Dnipriany. Vo vode sa tiež utopili tisíce kusov dobytka, mnoho psov a mačiek.

BBC dodala, že pri záplavách sú vždy problémy s pitnou vodou, keďže nefungujú systémy na čistenie vody a splaškové vody sa miešajú so zdrojmi tej pitnej.

(tasr)

  |  

USA pošlú Ukrajine systémy protivzušnej obrany, rakety a obrnené vozidlá

Americké ministerstvo obrany ohlásilo v utorok nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 325 miliónov dolárov. Ide o 40. takúto zásielku z amerických zbrojných skladov od augusta 2021. TASR o tom píše na základe správy agentúry AP a tlačového vyhlásenia Pentagónu.

Nový balík pomoci obsahuje muníciu pre systémy protivzdušnej obrany NASAM a HIMARS, rakety Stinger a Javelin, viac ako 15 bojových vozidiel Bradley a desať obrnených transportérov Stryker, muníciu pre delostrelectvo a 22 miliónov nábojov do ľahkých zbraní a granátov.

USA pošlú túto pomoc Ukrajine na základe prezidentskej právomoci, ktorá Pentagónu umožňuje bez prieťahov posielať Ukrajine zbrane zo svojich skladov. Spojené štáty poskytli Ukrajine od začiatku ruskej invázie vojenskú pomoc v celkovej hodnote 40 miliárd dolárov.

(tasr)

  |  

Maďari schválili pravidlá zamestnávania cudzincov. Zlučovanie rodín nebude možné

Poslanci maďarského Národného zhromaždenia v utorok schválili zákon definujúci pravidlá zamestnávania cudzincov v Maďarsku. V zmysle tohto zákona však do Maďarska môžu pricestovať iba bez rodinných príslušníkov. Publikoval to server napi.hu.

Za návrh hlasovalo 135 poslancov vládneho bloku Fidesz-KDNP, 47 bolo proti a desiati sa zdržali hlasovania. Prijatá právna norma definuje pojem hosťujúcich pracovníkov a pravidlá, ktoré sa na nich vzťahujú.

Podmienkou povolenia vstupu a pobytu s platnosťou obmedzenou na najviac dva roky bude platný cestovný doklad, patričné ubytovanie, finančné prostriedky na živobytie a splnenie istých podmienok z oblasti verejnej a národnej bezpečnosti.

Pravidlá neumožňujú zlučovanie rodín či usadenie pracovníkov zo zahraničia v Maďarsku.

Zákon nadobudne účinnosť 1. novembra.

(tasr)