Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rybníček: Trenčín je od rána plný milých ľudí. Rammstein obrovsky zviditeľnil mesto

Trenčín je od rána plný milých ľudí z celého sveta. Posedávajú v kaviarňach, fotia si hrad, Mierové námestie, kostoly a pamiatky. V súvislosti s koncertom skupiny Rammstein o tom na sociálnej sieti informoval trenčiansky primátor Richard Rybníček.

Byť medzi mestami Bern, Madrid, Lisabon, Padova, Groningen, Budapešť, Berlín, Paríž, Viedeň, Chorzów, Brusel, Vilnius, Helsinki, Odense a Mníchov, kde Rammstein koncertoval, je podľa neho pre Trenčín poctou.

„Trenčín žije a tak to má byť. Verím, že koncert dobre dopadne, ľudia sa zabavia a zdraví a spokojní sa vrátia domov. Nech si hovorí kto chce, čo chce, Rammstein zviditeľnil Trenčín obrovským spôsobom," doplnil Rybníček.

Ako dodal, konkurencia krásnych miest vo svete je veľká, a keď mnohí ľudia, ktorí sú v Trenčíne prvýkrát, budú mať pekné spomienky, možno sa sem vrátia a povedia o meste aj iným, Trenčínu a aj Slovensku to len prospeje.

(tasr)

Minúta  |  

Senátor z USA zablokoval predaj zbraní Maďarom. My ich ani nechceme, reaguje Budapešť

Maďarské vládne zdroje označili v stredu avizované blokovanie predaja systému amerických raketometov HIMARS Maďarsku za „kamufláž" a „politický bluf". V reakcii na krok USA, ktorého cieľom malo byť prinútiť Budapešť ratifikovať vstup Švédska do NATO, maďarský rezort obrany uviedol, že rezort takýto raketový systém nenakupuje. S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„V predchádzajúcom vládnom cykle si príslušný vládny splnomocnenec vyžiadal informácie o raketových systémoch HIMARS s termínom do marca 2022. Z americkej strany neprišla žiadna odpoveď a ministerstvo tak považovalo vec za uzavretú. Rezort obrany nemá v úmysle nakupovať raketový systém HIMARS," cituje server z vyhlásenia maďarského ministerstva.

Vplyvný americký senátor a predseda Výboru pre zahraničné veci James E. Risch zablokoval predaj amerických zbraní Maďarsku v hodnote 735 miliónov dolárov (681 miliónov eur). Dôvodom je maďarské marenie ratifikácie vstupu Švédska do NATO.

Maďarsko musí povoliť Švédsku vstup do NATO, ak chce balík zbraní vrátane 24 batérií raketometov HIMARS, viac ako sto rakiet a modulov spolu s náhradnými dielcami, uvádza sa vo vyhlásení Rischa pre denník The Washington Post.

Rischovo vyhlásenie podľa servera 444.hu prišlo po tom, čo generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok v Bielom dome koordinoval stratégie pre júlový samit NATO v Litve.

Turecko a Maďarsko ako jediné členské krajiny NATO doteraz neratifikovali žiadosť Švédska o členstvo. Fínsko sa oficiálne pripojilo k Aliancii v apríli.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Ukrajina musí dostať zbrane, aby mohla pokračovať v protiofenzíve

NATO musí zabezpečiť Ukrajine dostatok zbraní, aby mohla pokračovať vo svojej protiofenzíve proti Rusku. Vyhlásil to v stredu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Tou najsamozrejmejšou vecou je zabezpečiť zbrane, zásoby a údržbu (techniky), aby mohla pokračovať v ofenzíve," povedal novinárom. Dodal, že pri protiofenzíve „nikto nečakal nulový počet obetí. Realita je taká, že ide o kruté, neľútostné boje". Podľa neho Ukrajina v boji stratí aj niečo z modernej vojenskej techniky, ktorú dostala od krajín NATO.

Zopakoval, že Ukrajina v rámci protiofenzívy robí pokroky, ale dodal, že „je to len začiatok a nevieme, či to bude bod zlomu vo vojne".

Stoltenberg očakáva, že ministri obrany členských štátov NATO sa na stretnutí vo štvrtok a piatok v Bruseli dohodnú na výraznom navýšení množstva munície, ktoré musí mať každý člen NATO k dispozícii.

Severoatlantická aliancia od začiatku ruskej invázie poslala Ukrajine zbrane a muníciu v hodnote niekoľkých miliárd eur a jej členské štáty do značnej miery vyčerpali svoje vlastné zásoby, ktoré sa postupne snažia doplniť. Stoltenberg dodal, že členské štáty počas tohto roka spoločne objednali 155-milimetrové náboje v hodnote jednej miliardy dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Začal sa proces v kauze hotela Carlton. Obžalovaní vinu odmietajú

Až na trinásty raz sa na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, podarilo v stredu otvoriť hlavné pojednávanie v kauze týkajúcej sa bratislavského hotela Carlton. Obžalovaným, podnikateľovi Erikovi Mikurčíkovi a jeho manželke Zuzane Kalmanovej, sa kladie za vinu, že ešte v roku 2017 sa údajne dopustili trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu. Svojím konaním vraj spôsobili škodu vo výške minimálne 44 miliónov eur.

Podľa ich obhajcov je obžaloba v celom rozsahu nedôvodná a vykazuje závažné pochybenia. V prípravnom konaní malo dôjsť k porušeniu práv ich klientov. „Som nevinný, cítim sa poškodený," vyhlásil Mikurčík. Využil svoje právo a odmietol vypovedať. Rovnaké vyhlásenie urobila aj Kalmanová. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry preto čítal výpoveď podnikateľa z prípravného konania.

Obžalobu na súd podali v máji v roku 2020. Do vytýčených termínov hlavného pojednávania zasiahla pandémia nového koronavírusu a s tým súvisiace obavy obžalovaných, výmena obhajcov, zmena samosudcu ŠTS a v máji tohto roku aj zdravotné problémy obhajcu obžalovaného.

Trestné oznámenie na bývalých konateľov spoločnosti Carlton Property Erika Mikurčíka a Zuzanu Kalmanovú podali bývalí spoločníci a spolumajitelia spoločnosti Eset Maroš Grund a Rudolf Hrubý pre podozrenie, že ich chceli pripraviť o investíciu.

Obžalovaný údajne bez ich vedomia zvýšil vo svoj prospech základné imanie firmy, ktorá vlastní hotel, a z nich sa stali menšinoví vlastníci. Rovnako sa vraj pokúsil o prevod budovy hotela na svoju spoločnosť.

Mikurčík obvinenie odmieta a tvrdí, že jeden z poškodených si vraj „objednal v štáte jeho elimináciu a ten mu ju dodáva v kooperácii známych kajúcnikov, korupčníkov, dnes označovaných za zločincov".

Proces bude pokračovať v septembri výpoveďami poškodených. Obžalovaným v prípade uznania viny hrozí za tento trestný čin dolná hranica trestnej sadzby, minimálne desať rokov.

https://standard.sk/216877/co-nesedi-na-jedinej-obzalobe-odsudeneho-dusana-kovacika/

(tasr)

Minúta  |  

Pokiaľ vláda nezíska dôveru, bude sa jej vládnuť ťažko, tvrdí Naď

Pokiaľ vláda nezíska dôveru v parlamente, bude sa jej vládnuť tak ťažko ako vláde Eduarda Hegera po tom, keď prišla o dôveru. Počas stredajšej diskusie o programovom vyhlásení vlády (PVV) to skonštatoval poslanec Jaroslav Naď (nezaradený). Zároveň ocenil, že kabinet Ľudovíta Ódora chce pokračovať v práci, ktorú začala predošlá vláda.

PVV považuje Naď v niektorých častiach za vágne, na iných miestach ide podľa neho do príliš veľkých detailov, no jeho celkový obsah a ciele ocenil. Dodal, že na splnenie cieľov treba silnú pozíciu, a teda dôveru vlády. PVV je podľa neho odrazom kontinuity dobrej práce Hegerovej vlády v súvislosti s reformami a investíciami. Víta tiež, že PVV stojí na správnej strane z hľadiska zahraničnej politiky, v obrannej politike vychádza podľa neho z nášho členstva v EÚ a NATO.

Ódorovi Naď odkázal, aby sa nebál poukázať na to, ak niekto spochybňuje naše základné bezpečnostné a obranné záujmy. Poprosil ho, aby podporoval obranu SR, rozpočtovo aj ďalšími rozhodnutiami.

Nezaradený poslanec Tomáš Valášek v diskusii privítal dôraz na zapojenie slovenských podnikateľov do rekonštrukcie Ukrajiny. "Máme chronický problém premeniť naše principiálne postoje v zahraničnej politike v biznis pre slovenské firmy a podnikateľov," skonštatoval.

"Hoci vojna ešte trvá, už teraz sa začala oprava tých častí krajiny, kde sa to bezpečne dá. Predošlá vláda aj podnikla prvý krok – preverila si záujem a vyše 300 firiem jej povedalo, že by do toho aj išli, ale tu sa aktivita vlády viac-menej skončila," myslí si Valášek. Zapojenie slovenských firiem a podnikateľov do rekonštrukcie nášho východného suseda je podľa neho premiérskou témou, a tak sa k nej treba postaviť.

(tasr)

Minúta  |  

Zločinci majú otvorené dvere do ruskej armády. Duma v prvom čítaní odobrila nový zákon

Dolná komora ruského parlamentu odobrila v stredu v prvom čítaní návrh zákona, ktorý umožní ruskému ministerstvu obrany verbovať do bojov na Ukrajinu ľudí podozrivých či prípadne aj usvedčených z trestných činov. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a denníka The Guardian.

V súlade s navrhovanými legislatívnymi zmenami by ministerstvo obrany mohlo takýto vojenský kontrakt uzavrieť s osobou, ktorá je buď vyšetrovaná, alebo sa jej prípadom už zaoberá súd, či dokonca aj tou, ktorá už bola z trestného činu usvedčená, avšak verdikt v jej prípade ešte nenadobudol právoplatnosť. Uvádza to Štátna duma, dolná komora parlamentu, vo svojej databáze.

O službu v armáde by sa však nemohli uchádzať ľudia usvedčení zo sexuálnych trestných činov, vlastizrady, terorizmu či extrémizmu.

Kriminálnici, ktorých by takto ministerstvo naverbovalo, by boli oslobodení od trestnej zodpovednosti buď po tom, ako by splnili podmienky vojenského kontraktu, alebo aj vtedy, ak by si za svoje výkony v boji vyslúžili ocenenie.

Ruská žoldnierska Vagnerova skupina ešte donedávna verbovala do bojov na Ukrajine odsúdencov priamo z ruských väzníc. Vo februári však informovala, že s ich náborom prestala. Aktivisti bojujúci za práva väzňov následne tvrdili, že tento postup prebralo ministerstvo obrany, ktoré v ňom však chcelo vykonať určité zmeny. Navrhované zmeny, ktorými sa teraz zaoberá Duma, nezahŕňajú nábor väzňov, respektíve osôb, ktoré si svoj trest už odpykávajú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.