15. júna 2023 | 14:22

Minúta | 15. júna 2023 | 14:22

Chorvátsko po vstupe do schengenského priestoru čaká rekordnú turistickú sezónu

Predstavitelia cestovného ruchu v Chorvátsku očakávajú rekordné výsledky tento rok po januárovom vstupe svojej krajiny do schengenskej zóny s voľným pohybom. Predpovedajú, že to zvýši počet návštevníkov na chorvátskom pobreží Jadranského mora. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Cestovný ruch sa podieľa 20 percent na výkone chorvátskeho hospodárstva. Po páde v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 sa tento sektor v roku 2022 zotavil. Predstavitelia tohto odvetvia na základe výsledkov ešte pred letom očakávajú, že pozitívny trend bude pokračovať aj po zvyšok roka.

„Doteraz sme zaznamenali takmer 5 miliónov príchodov a viac ako 17,5 milióna prenocovaní, čo je nárast o 20 % oproti minulému roku," povedal Kristjan Staničić, riaditeľ Chorvátskeho turistického združenia a dodal, že počet prenocovaní vzrástol o 11 % v porovnaní s rokom 2019, ktorý bol z hľadiska návštevnosti rekordný.

„Na základe týchto výsledkov môžeme očakávať pozitívne pokračovanie hlavnej turistickej sezóny aj počas celého roka," povedal pre agentúru Reuters.

Tento sektor dosiahol v roku 2022 rekordné príjmy viac ako 13 miliárd eur a Staničić tento rok očakáva ešte vyššie príjmy.

Chorvátsko, člen Európskej únie (EÚ), vstúpilo 1. januára 2023 do schengenského priestoru aj do eurozóny, čo umožnilo návštevníkom z bloku cestovať rýchlejšie a zjednodušiť platby.

Krajina už zaznamenala väčší počet víkendových turistov zo susedných krajín ako priamy dôsledok vstupu do schengenského priestoru.

„Nikdy sme neboli bližšie k našim hlavným trhom, akými sú Slovinsko, Taliansko, Maďarsko, Rakúsko a Nemecko, odkiaľ pricestovalo v predsezónnom období najviac návštevníkov," povedal Staničić.

V jadranskom historickom meste Zadar, ktoré je obklopené národnými parkami, sa však miestni prenajímatelia nehnuteľností turistom sťažujú na zlú vládnu investičnú stratégiu. Poukazujú pritom na nedostatok hotelov a potrebu väčšieho letiska.

(tasr)

15. júna 2023 | 13:44

Minúta | 15. júna 2023 | 13:44

Prieskum: Väčšina Európanov z generácie Z vidí pred sebou horšiu budúcnosť

Väčšina Európanov z generácie Z je presvedčená, že sa budú mať horšie než ich rodičia. Ukazuje to štúdia objednaná spoločnosťou TUI a zverejnená vo štvrtok. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

Prieskumná spoločnosť YouGov kládla v mene cestovnej kancelárie TUI otázky 7085 mladým ľuďom vo veku 16 až 26 rokov v marci tohto roka a zistila, že 52 percent z nich vníma svoju budúcnosť pesimisticky.

Každoročný prieskum sa uskutočnil medzi mladými z Británie, Francúzska, Grécka, Nemecka, Poľska, Španielska a Talianska.

Iba 22 percent ľudí z uvedenej generácie je presvedčených, že budú lepšie zabezpečení než ich rodičia. Hoci iba desať percent dôveruje politickým stranám, 73 percent pokladá hlasovanie vo voľbách za svoju občiansku povinnosť.

Aj keď sa mladí Nemci a Poliaci prejavili v predchádzajúcich prieskumoch ako optimistickejší než ich európski susedia, teraz sú pesimistickejší, zistila spoločnosť YouGov.

Podľa sociológa Thorstena Faasa zo Slobodnej univerzity v Berlíne, ktorý prieskum riadil, odrážajú výsledky skôr pozvoľný trend než reakciu mladých na konkrétne javy, ako sú pandémia koronavírusu či ruská invázia na Ukrajinu.

„Postoje mladých Európanov k životu už dlhšie obdobie postupne temnejú. To znamená, že ak sa pozrieme dopredu, náhly zvrat tohto trendu nie je veľmi pravdepodobný," povedal Faas.

Ako generácia Z sa označujú ľudia narodení od konca 90. rokov 20. storočia do obdobia pred rokom 2010.

(tasr)

15. júna 2023 | 11:53

Minúta | 15. júna 2023 | 11:53

Ódorova vláda nezískala dôveru parlamentu. Podporili ju len SaS a hegerovci

Vláda Ľudovíta Ódora nezískala dôveru parlamentu. Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietli jej programové vyhlásenie. Za hlasovalo 34 poslancov zo 136 prítomných, proti bolo 43 poslancov, 54 sa zdržali a piati nehlasovali.

Vládu podporili len poslanci za SaS, nezaradení poslanci okolo Eduarda Hegera a Tomáš Valášek. Zdržali sa Sme rodina, OĽANO aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho. Proti hlasovali len poslanci Smeru-SD a niekoľkí nezaradení.

Ódor počas diskusie o programovom vyhlásení vlády (PVV) poslancov požiadal o dôveru a predstavil základné priority programu. Deklaroval, že jeho kabinet má ambíciu priniesť pokoj aj kultivovanú politickú diskusiu. Aktuálne podľa jeho slov treba zabezpečiť riadny chod štátu, prípravu a implementáciu opatrení na pomoc obyvateľom s infláciou, ale aj riešiť štátne financie.

Viacerí poslanci vládnemu programu vyčítali, že obsahuje len málo konkrétnych riešení. Smeru-SD chýbalo aj zhodnotenie aktuálneho stavu v SR. Naopak, SaS či nezaradení poslanci okolo Eduarda Hegera dopredu avizovali podporu vláde. Sme rodina sa plánovala pri hlasovaní o dôvere zdržať.

Diskusia o vládnom programe trvala dva dni, vystúpili v rámci nej viacerí poslanci, viackrát sa vyjadril aj premiér a niektorí ministri. Zákonodarcovia sa zapájali aj faktickými poznámkami.

Vláda predstúpila pred parlament so svojím programom v utorok (13. 6.). Kabinet odborníkov vystriedal exekutívu Eduarda Hegera, ktorá v decembri minulého roka stratila dôveru parlamentu a vládla s dočasným poverením prezidentky Zuzany Čaputovej. Poverenie jej prezidentka odobrala v máji a vymenovala Ódorovu vládu.

Čaputová: Rozhodnutie poslancov bolo nezrelé

Prezidentka Zuzana Čaputová v zmysle ústavy poverí vládu Ľudovíta Ódora vykonávaním jej pôsobnosti až do zostavenia novej vlády, ktorá vzíde zo septembrových predčasných parlamentných volieb. Odmietnutie väčšiny poslancov vysloviť dôveru vláde odborníkov považuje za veľmi nezrelý postoj.

"Prezidentka oceňuje postoj poslancov a poslaneckých klubov, ktoré hlasovali za vyslovenie dôvery vláde odborníkov. Vznik úradníckej vlády bola jediná ústavná možnosť, ako priviesť Slovensko k predčasným voľbám potom, ako parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera a zároveň sa v ňom nenašla parlamentná väčšina potrebná na vznik inej vlády," skonštatovala hlava štátu.

Sulík: Je to politická chyba

Predseda SaS Richard Sulík považuje nevyslovenie dôvery vláde parlamentom za politickú chybu. Zdôraznil, že poslanecký klub SaS vládu podporil.

"Národná rada sa teraz zbavila akéhokoľvek dosahu na vládu. Všetko prenechala pani prezidentke. Ja tomuto postoju nerozumiem," zdôraznil šéf liberálov.

Aj keď nebolo schválené programové vyhlásenie vlády, Sulík vychádza z toho, že vláda sa ním bude riadiť. "Pokiaľ sa budú držať programového vyhlásenia, i keď neschváleného, tak môžu rátať s našou podporou," deklaroval.

Heger: Viem, aké to je

Poslanci parlamentu nevyslovením dôvery vláde Ľudovíta Ódora sledovali podľa predsedu mimoparlamentnej strany Demokrati Eduarda Hegera svoj vlastný záujem.

"Dalo sa čakať, že sebeckí politici nepodporia vládu Ľudovíta Ódora, aj keď jej úspech je dôležitý pre Slovensko," zdôraznil s tým, že nezaradení poslanci pôsobiaci v strane Demokrati dali vláde dôveru.

Heger tvrdí, že nemajú dôvod hádzať vláde odborníkov polená pod nohy. "Držíme Ľudovítovi Ódorovi palce, aby uniesol ťarchu vládnutia bez dôvery - viem, aké to je," podotkol.

Matovič: Budeme podporovať len dobré zákony

Hnutie OĽaNO a priatelia bude podporovať každý dobrý zákon, ktorý vláda Ľudovíta Ódora predloží. Uviedol to líder hnutia Igor Matovič v reakcii na neschválenie programového vyhlásenia kabinetu v parlamente.

"Rovnako sme úradníckej vláde k dispozícii na zvolanie mimoriadnych schôdzí parlamentu kedykoľvek počas parlamentných prázdnin s cieľom dobré zákony pre ľudí presadiť," skonštatoval.

Poslanecký klub OĽANO a priatelia podľa jeho slov nemohol zahlasovať za vyslovenie dôvery vláde, ktorá odmietla dať záruku, že sa nebude snažiť zrušiť podporu 200 eur mesačne na dieťa.

(tasr, ste)

15. júna 2023 | 11:51

Minúta | 15. júna 2023 | 11:51

Poslanci schválili ústavné právo na platbu v hotovosti

Právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti bude súčasťou Ústavy SR. Tomuto právu bude zodpovedať ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla. Zákon následne stanoví podmienky a obmedzenia uvedeného práva. Vyplýva to z ústavného zákona skupiny poslancov hnutia Sme rodina, ktorý Národná rada (NR) SR vo štvrtok definitívne schválila.

Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh Mariána Viskupiča (SaS), ktorý spresnil znenie novely ústavy. Na základe tejto zmeny bude možné prijatie hotovostnej platby odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Zaručuje tiež právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky bez obmedzení.

Medzi primeranými dôvodmi by mohli byť podľa predkladateľa bezpečnostné alebo technické dôvody, napríklad že predajný automat nie je uspôsobený na prijímanie hotovosti. „Právo vykonať v banke hotovostnú operáciu sa zaručuje bez obmedzení, ktoré prichádzajú do úvahy u iných príjemcov platieb," doplnil.

Občan má podľa predkladateľov ústavného zákona právo na to, aby sa sám rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Deklarovali, že v poslednej dobe sú svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu tohto práva. „I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti, vrátane súvisiaceho práva na súkromie," vysvetlili v dôvodovej správe.

Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa poslancov výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok. Zachovanie práva na hotovosť je podľa nich tiež významným krokom pri budovaní finančnej gramotnosti mladšej generácie.

Zároveň konštatovali, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit v právnom poriadku SR je možné vnímať ako opatrenie na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, na boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii, trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu. Ústava má preto predpokladať aj zákonnú úpravu podmienok a obmedzení používania hotovosti.

Ústavný zákon bude účinný od 1. júla tohto roka.

(tasr)

15. júna 2023 | 11:14

Minúta | 15. júna 2023 | 11:14

Speváka Rammsteinu zastihla na Slovensku zlá správa

TRENČÍN – Prokuratúra v nemeckej metropole Berlín začala vyšetrovať frontmana skupiny Rammstein Tilla Lindemanna v súvislosti s viacerými obvineniami zo sexuálneho napadnutia. Informovala o tom agentúra DPA.

Berlínska prokuratúra začala vyšetrovanie podľa svojej hovorkyne z vlastnej iniciatívy, ako aj „na základe niekoľkých trestných oznámení podaných treťou stranou", teda osobami, ktoré neboli priamymi účastníkmi údajných deliktov. Bližšie informácie momentálne nie je možné poskytnúť vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie a ochranu osobných práv zainteresovaných.

V uplynulých dňoch vznieslo obvinenia voči Lindemannovi – prevažne anonymne – viacero žien. Opisovali situácie, ktoré v minulosti sčasti považovali za desivé. Mladé ženy na koncertoch skupiny Rammstein údajne cielene vyberali do tzv. nultého radu (row zero), ktorý sa nachádza bezprostredne pod pódium, a následne pozvali na večierky po koncerte. Podľa vyjadrení niektorých žien dochádzalo na takýchto večierkoch aj k sexu.

Fanúšička z írskeho Dublinu v máji skupinu obvinila, že jej na takomto večierku proti jej vôli podali bližšie neurčené omamné látky, v dôsledku čoho si nič nepamätala a následne si na tele našla modriny a podliatiny. Lindemann jej mal robiť sexuálne návrhy.

Šesťdesiatročný Lindemann, ktorý je v súčasnosti s kapelou na európskom turné, obvinenia prostredníctvom dvoch berlínskych právnikov v celom rozsahu odmietol.

Kontroverzná formácia Rammstein vznikla ešte v roku 1994 v Berlíne. Svoj najnovší štúdiový album Zeit, ktorý vyšiel vlani v apríli, nahrala počas lockdownu. Skupina je predstaviteľom hudobného žánru Neue Deutsche Härte, pričom kombinuje industriálny metal a hard rock s prvkami elektroniky.

Lindemann, ktorý je spevákom a výlučným textárom skupiny, pôsobí aj v projekte Lindemann. Vydal tiež tri básnické zbierky: Messer (2002), In stillen Nächten (2013) a 100 Gedichte (2020).

(tasr)

15. júna 2023 | 9:43

Minúta | 15. júna 2023 | 9:43

Berlín tvrdí, že budú potrebné ďalšie opatrenia na splnenie cieľov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov

Súčasné klimatické opatrenia, ktoré zaviedla nemecká vláda, pravdepodobne nepostačia na úplné splnenie národných cieľov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. Nemecké ministerstvo pre klímu v stredu uviedlo, že opatrenia, ktoré už platia alebo sa čoskoro stanú súčasťou legislatívy, znížia emisie o približne 900 miliónov ton oxidu uhličitého v období rokov 2022 až 2030. To je zhruba 80 % z množstva uvedeného v cieľoch nemeckej vlády.

„Emisná medzera“ približne 200 miliónov ton oxidu uhličitého však zostane a podľa ministerstva pre klímu ju bude potrebné v nadchádzajúcich rokoch odstrániť ďalšími krokmi, najmä z dôvodu pretrvávajúcich vysokých emisií v sektore dopravy.

Cieľom najväčšej európskej ekonomiky je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 65 % v porovnaní s rokom 1990. Cieľom pre rok 2040 je zníženie emisií o 88 % na ceste k „nulovým emisiám“ do roku 2045. Medzi najdôležitejšie opatrenia, ktoré k tomu majú prispieť, patria nárast veternej a solárnej energie, zlepšenie energetickej účinnosti a dotácie pre priemysel na zníženie spotreby fosílnych palív.

„Prvý raz by som povedal, že je možné dodržať klimatické ciele. Umenie robiť veci možnými spočíva v tom, že teraz nepoľavíme. Povedal by som, že sme vrátili loď späť na kurz a, samozrejme, je teraz dôležité nabrať rýchlosť,“ povedal novinárom v Berlíne nemecký minister energetiky a vicekancelár Robert Habeck.

(sita)

15. júna 2023 | 9:14

Minúta | 15. júna 2023 | 9:14

Kosovo po zatknutí troch policajtov Srbmi zakázalo vstup srbského tovaru

Kosovská vláda v stredu zakázala vstup srbského tovaru do Kosova. Dôvodom je zatknutie troch kosovských policajtov srbskými silami, oznámil minister vnútra Xhelal Svečla v Prištine. Podľa Belehradu ide najnovší krok Kosova proti „všetkým európskym zásadám". TASR informuje podľa štvrtkovej správy agentúry HINA.

Kosovský minister Svečla povedal, že nákladné vozidlá so srbskými evidenčnými číslami nemôžu vojsť do Kosova, „až kým vláda nerozhodne inak", informoval spravodajský portál Reporteri.net.

Všetky nákladné automobily s inými evidenčnými číslami môžu vojsť, „ak nevezú srbský tovar", dodal Svečla.

Belehrad a Priština sa nezhodujú na mieste zatknutia troch kosovských policajtov a navzájom sa obviňujú z ilegálneho prekročenia hranice.

Riaditeľ srbského vládneho úradu pre Kosovo Petar Petkovič uviedol, že traja ozbrojení príslušníci kosovskej polície boli zatknutí „hlboko na území Srbska". Srbský prezident Aleksandar Vučič spresnil, že ich zatkli „1,8 kilometra od administratívnej hraničnej línie".

Kosovský premiér Albin Kurti však vyhlásil, že policajtov zatkli na kosovskom území asi 300 metrov od hranice so Srbskom. Na Facebooku to zhodnotil tak, že vstup srbských síl do Kosova je „vyostrením a destabilizáciou" situácie.

Svečla ešte predtým v stredu povedal: „Naši policajti sa bez najmenších pochybností nachádzali hlboko na území Kosovskej republiky, na statickom kontrolnom stanovišti, kde si plnili svoje bežné povinnosti."

(tasr)

15. júna 2023 | 9:11

Minúta | 15. júna 2023 | 9:11

Rammstein už odletel, zostalo nadšenie z koncertu, ale aj kritika organizátorov

TRENČÍN – Veľkolepý zážitok z koncertu legendárnej kapely Rammstein návštevníkom zhorkol v ústach pri odchode domov autom. Sťažnosti na usporiadateľov za nezvládnutú organizáciu po skončení podujatia pribúdajú.

Mnohí na sociálnych sieťach kritizujú, že odchod nebol zvládnutý, že sa tvorili veľké zápchy. Fanúšikovia píšu, že to, ako bol vyriešený odchod autom z letiska, to ešte nezažili.

„Odchod z letiska trval 5 hodín. Jasné, nikto príčetný nečakal, že sa von dostane do 10 minút, ale 5 hodín je extrémne dlho. Žiadne riadenie situácie, nič. Ku koncu niekto dostal múdry nápad otvoriť aj druhú bránu a neskôr aj tretiu do opačného smeru. Pokiaľ je celý areál vybavený jednou úzkou bránou – to je totálne nezodpovedné tam nahnať 6 tisíc áut. Ľudia hodiny sedeli v autách o hlade a smäde – ani minerálku na každé auto jednu nikto neprišiel rozdať, veď ich tam vo food zone ležali tisícky! Celé zle ten koniec,“ nahnevane si na sociálnej sieti uľavil Marek.

„Koncert bol perfektný, ale brutálny bol aj výjazd z parkoviska. Po piatich hodinách čakania na koncert, päť hodín čakania na výjazd," uviedla Jana na sociálnej sieti fanúšikov tejto kapely.

„Bolo to fenomenálne! Desaťhodinové čakanie na koncert a šesťhodinová cesta domov pre dve a pol hodinu dokonalosti. Neľutujem ani minútu, kľudne by som išla aj o týždeň,“ napísala ďalšia fanúšička Rammsteinu.

Všetci návštevníci sa však zhodnú na tom, že si užili jedinečný koncert, ktorý potvrdil, že táto kapela má na Slovensku obrovský počet skvelých priaznivcov, kvôli ktorým by sa Rammstein mohol raz vrátiť do Trenčína.

Na kritiku návštevníkov reagovala aj polícia. „Naraz odchádzalo z jedného miesta obrovské množstvo vozidiel. Na to nie sú cesty v okolí letiska stavané," uviedla polícia. Len v areáli letiska parkovalo podľa nej 6000 vozidiel a ďalšie stovky až tisíce vozidiel parkovali v priľahlom okolí. Na koncert skupiny prišlo viac ako 39 000 ľudí.

Tisíckam ľudí sa podarilo dostať z letiska až nadránom. Foto: FB Marek Bereš

15. júna 2023 | 8:32

Minúta | 15. júna 2023 | 8:32

Ukrajina: Rusi v noci opäť útočili na Odesu a Kryvyj Rih

Ukrajinské mestá Odesa a Kryvyj Rih čelili v noci na štvrtok opäť ruským útokom. Obete na životoch bezprostredne nehlásili, informuje TASR podľa správ denníka The Guardian.

Prístavné mesto Odesa bolo vystavané útokom už druhý deň po sebe. Ruská armáda útočila dronmi a hrozilo aj riziko raketového útoku, uviedla vo štvrtok ukrajinská armáda. Obyvateľov vyzvala, aby sa skryli v úkrytoch. Miestni predstavitelia neskôr oznámili, že všetkých 20 útočiacich dronov sa podarilo zničiť.

V stredu po ruských raketových útokoch v Odese zahynuli traja ľudia a najmenej 13 utrpelo zranenia. Úrady uviedli, že vzdušnej obrane sa podarilo zostreliť dve ruské strely Kalibr, napriek tomu boli zasiahnuté objekty civilnej infraštruktúry vrátane biznisového centra, vzdelávacieho zariadenia či obytného komplexu. Podľa predstaviteľov ukrajinskej armády bol stredajší útok cielený zrejme na objekty logistickej podpory obranných síl.

Ruský raketový útok zasiahol v noci na štvrtok v meste Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti v strednej Ukrajine dva priemyselné komplexy, oznámil tamojší gubernátor Serhij Lysak. Dodal, že útoky spôsobili veľké škody a požiare, ktoré sa však záchranným zložkám už podarilo uhasiť. Pri útokoch utrpel zranenia 38-ročný muž, ktorého hospitalizovali.

Podľa miestnych predstaviteľov boli na Dnepropetrovskú oblasť vypálené v noci štyri rakety, jednu z nich sa podarilo zostreliť.

Kryvyj Rih, rodisko ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, bol cieľom ruských útokov tento týždeň už druhýkrát. Pri utorkovom útoku zahynulo najmenej 12 ľudí, keď raketa zasiahla obytnú budovu a sklad s potravinami.

(tasr)

15. júna 2023 | 7:54

Minúta | 15. júna 2023 | 7:54

Zabudla na príjmovú nerovnosť a nepostavila sa autoritatívnemu vystupovaniu vlády počas pandémie, hodnotí prezidentku politológ

Prezidentka Zuzana Čaputová nevyužila dostatočne svoje obdobie vo funkcii na formulovanie vlastnej agendy, ktorú by presadzovala silou svojej osobnosti. Pre TASR to uviedol politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied pri príležitosti štyroch rokov od inaugurácie prezidentky. Iba čiastočne sa podľa neho prezidentka stala naozaj "hlasom tých, ktorých nie je počuť".

Pozitívne zhodnotil jej dôsledné presadzovanie demokratických hodnôt, hodnôt tolerancie a ochrany slabších.

"Mohla vytvoriť platformu nezávislú od politických strán, v rámci ktorej by prebiehali diskusie o budúcnosti krajiny, prípadne o parciálnych otázkach, napríklad takých, ktoré boli témou jej prezidentskej kampane," načrtol Marušiak. Z vystúpení prezidentky sa podľa neho vytratila sociálna agenda, osobitne v kontexte príjmovej nerovnosti a ľudí žijúcich v pásme sociálneho ohrozenia.

Na druhej strane politológ pripomína, že Čaputová mala iba slabé politické zázemie a dostávala sa do konfliktu s opozíciou aj významnou časťou vládnej väčšiny. Krajina tiež čelila výzvam ako pandémia alebo ruská agresia na Ukrajine, na ktoré nemohla byť pripravená. "Napriek tomu či, naopak, práve preto však mnohí občania mohli mať pocit, že o ich problémy sa politické špičky nezaujímajú," podotkol.

Pozitívne vidí Marušiak vystupovanie hlavy štátu v zahraničnej politike. Prezidentke aj politickým špičkám však podľa neho možno vytknúť, že sa nedostatočne usilovali presviedčať občanov, že spolupráca v rámci Európskej únie a NATO i podpora Ukrajiny vo vojne s Ruskom nie je iba spojeneckým záväzkom Slovenska, ale aj súčasťou jeho najvlastnejších záujmov.

Priority zahraničnej politiky boli podľa odborníka často komunikované autoritatívnym spôsobom a vysmievaním ľudí s odlišnými názormi. Vzhľadom na popularitu vládnej moci označil takto zvolený postup za katastrofálny. "Bolo v moci prezidentky tento stav aspoň čiastočne zmeniť," komentoval. Aj vlastným pričinením podľa neho prezidentka stratila tú časť voličov súčasnej opozície, ktorá voči nej prejavovala sympatie. "Nie náhodou bola terčom ostrých útokov zo strany Smeru a krajnej pravice," poznamenal.

Nespokojnosť podľa Marušiaka vyvolalo aj váhanie prezidentky po vyhlásení nedôvery vláde Eduarda Hegera, keď netrvala na svojej požiadavke vypísať voľby do 30. júna. Tvrdí, že odďaľovanie riešenia prispelo k dezintegrácii pravice a k radikalizácii opozičných voličov, čoho prejavom je rast volebnej podpory strán a hnutí ako Smer-SD a Republika.

Politológ Erik Láštic z Univerzity Komenského v Bratislave vníma Čaputovú ako prezidentku, ktorú charakterizuje umiernený prístup k využívaniu ústavných právomocí. Tým niekedy podľa neho naráža na politickú realitu prezidentky ako najpopulárnejšej alebo najdôveryhodnejšej političky, ktorá je terčom kritiky politických strán.

Láštic ocenil tiež využívanie právomocí vo vzťahu k Ústavnému súdu. "Prezidentkine podania vo veci referendových petícií v roku 2021 a 2022 umožnili Ústavnému súdu po takmer 30 rokoch redefinovať miesto referenda v ústavnom systéme a urobiť z neho do budúcnosti zmysluplnejší nástroj. Podobne prezidentkine podanie ohľadom takzvaného rodinného balíka vlády umožnilo Ústavnému súdu nastaviť obmedzenia pre vlády snažiace sa obchádzať legislatívne pravidlá spôsobom, ktorý narušuje princípy právneho štátu," upozornil.

Pri vládnej kríze, ktorá vyvrcholila vyslovením nedôvery kabinetu, bola podľa Láštica prezidentka pri neschopnosti parlamentu ponúknuť novú väčšinu alebo sa dohodnúť na predčasných voľbách vtiahnutá do vládnutia spôsobom, ktorý v súčasnosti vedie k tomu, že takmer všetky parlamentné strany sa správajú ako opozičné. Zodpovednosť za vládnutie pritom skončila u prezidentky. "Otázne je, či v januári 2023 mala prezidentka priestor výraznejšie tlačiť na skorší termín parlamentných volieb ako ten septembrový," dodal.

(tasr)

15. júna 2023 | 6:48

Minúta | 15. júna 2023 | 6:48

Klimatické aktivistky rozotreli farbu na Monetov obraz v Štokholme

Švédska polícia zatkla v stredu dve environmentálne aktivistky, ktoré rozotreli červenú farbu na obraz slávneho francúzskeho impresionistického maliara Claudea Moneta vo švédskom Národnom múzeu v Štokholme a rukami sa prilepili k jeho ochrannému sklu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP odvolávajúcej sa na vyjadrenia múzea a polície.

"Zatknuté boli dve ženy vo veku približne 25 a 30 rokov," uviedla polícia. K zodpovednosti za čin sa prihlásila organizácia Återställ Våtmarker (Obnovme mokrade).

Vedenie múzea uviedlo, že zatiaľ "nie je zrejmé", či bol poškodený aj samotný obraz s názvom Umelcova záhrada v Giverny, ktorý namaľoval Monet v roku 1900. Dielo teraz skúmajú miestni kurátori s cieľom zistiť prípadné škody.

Obraz je súčasťou výstavy nazvanej Záhrada, ktorú na zvyšok stredy pre návštevníkov uzavreli, no očakáva sa, že už vo štvrtok bude opäť otvorená, uvádza agentúra AP.

Organizácia Återställ Våtmarker zverejnila na svojej stránke na Facebooku videozáznam z celej protestnej akcie. Obe aktivistky, jedna zdravotná sestra a druhá študentka rovnakého odboru, sú zachytené pri tom, ako po obraze rozotierajú farbu, prilepia sa k nemu rukami a následne kričia heslá ako klimatická "situácia je naliehavá" a "naše zdravie je v ohrození".

Helen Wahlgrenová, hovorkyňa organizácie Återställ Våtmarker, pre AFP povedala, že na následky klimatickej katastrofy, ktorá je zároveň predstavuje aj "zdravotnícku krízu", už teraz zomierajú "milióny ľudí". Samotná organizácia tvrdí, že "nádherné záhrady, ako tá na Monetovom obraze, budú už čoskoro len vzdialenou spomienkou".

Wahlgrenová obvinila švédsku vládu z nerešpektovania medzinárodných klimatických záväzkov. Zároveň uviedla, že cieľom akcie bolo Štokholm primäť k zníženiu emisií skleníkových plynov. "Mali by sme znížiť naše emisie o 31 percent. Naše emisie však stále narastajú. Je to poburujúce," dodala.

Samotné múzeum vyhlásilo, že sa "prirodzene" dištancuje od činov, pri ktorých hrozí poškodenie umeleckého diela či kultúrneho dedičstva. "Kultúrne dedičstvo má veľkú symbolickú hodnotu a je neprijateľné naň útočiť alebo ho ničiť bez ohľadu na účel," povedal riaditeľ múzea Per Hedström.

(tasr)

15. júna 2023 | 6:39

Minúta | 15. júna 2023 | 6:39

Nemecko chce zvýšiť záujem o kultúru. Mladým dalo vreckové formou 200 eurového poukazu

V Nemecku začal v stredu platiť tzv. kultúrny poukaz pre mladých Nemcov, ktorí sa v tomto roku dožívajú 18 rokov. Na platforme zriadenej na tento účel sa už podľa nemeckej ministerky kultúry Claudie Rothovej zaregistrovalo 5600 inštitúcií, v ktorých sa dajú takéto preukážky využiť.

"Som presvedčená, že dnešok je pre kultúru v našej krajine naozaj dobrým dňom," povedala ministerka, ktorú citovala agentúra AFP.

Kultúrny darčekový poukaz v hodnote 200 eur je určený pre všetkých mladých ľudí, ktorí sa narodili v roku 2005. Umožňuje nákup kníh, hudobných nástrojov, lístkov na koncerty či do kina a mnohé ďalšie podujatia. Platný je dva roky. Ponúkané podujatia a sortiment podliehajú zákonom o ochrane detí, dodáva DPA.

Poukaz je považovaný za pilotný projekt, ktorého cieľom je znásobiť zážitok zo živých podujatí po rokoch pandémie. V prípade úspechu by sa mohla predĺžiť jeho platnosť, alebo rozšíriť ponuka súvisiacich podujatí.

(tasr)

15. júna 2023 | 6:32

Minúta | 15. júna 2023 | 6:32

Austrália zabráni tomu, aby Rusko postavilo ambasádu blízko parlamentu

Austrálsky parlament prijal z iniciatívy vlády návrh zákona, ktorý zamedzí tomu, aby Rusko postavilo novú budovu svojho veľvyslanectva v tesnej blízkosti parlamentu v Canberre. Oznámil to vo štvrtok premiér Anthony Albanese s tým, že by ruská ambasáda v tejto lokalite predstavovala riziko pre národnú bezpečnosť Austrálie, informujú agentúry AFP a AP.

"Naša vláda dostala veľmi jasné bezpečnostné odporúčanie, čo sa týka rizika predstavovaného novou prítomnosťou Ruska v takejto blízkosti (budovy) Parliament House," povedal novinárom Albanese, ktorý zároveň v mene austrálskej vlády odsúdil "nelegálnu a nemorálnu (ruskú) inváziu na Ukrajinu".

V prípade výstavby ruského veľvyslanectva v danej lokalite by podľa premiéra hrozilo "potenciálne zasahovanie do činností", ktoré sú vykonávané v budove austrálskeho parlamentu.

Krátko po premiérovom oznámení bol austrálskym poslancom predložený návrh zákona, na základe ktorého bude možné zrušiť ruský prenájom pozemku nachádzajúceho sa v blízkosti Parliament House.

Obe komory austrálskeho zákonodarného zboru vo štvrtok schválili predmetnú legislatívu len necelé dve hodiny po tom, ako bola predložená, uviedla agentúra DPA. Návrh odobrili aj členovia Senátu, kde vláda nemá väčšinu kresiel.

"Konáme rýchlo, aby sa prenájom danej lokality nepremenil na oficiálnu diplomatickú prítomnosť," vyhlásil Albanese na tlačovom brífingu s tým, že toto rozhodnutie je prijaté s ohľadom na "národno-bezpečnostné záujmy Austrálie".

Austrálsky premiér zároveň zdôraznil, že Rusko bude aj naďalej mať svoju ambasádu v Canberre, rovnako ako Austrália v Moskve a že sa na tejto skutočnosti nič nemení. Ruské veľvyslanectvo v súčasnosti využíva budovu na canberrskom vnútornom predmestí Griffith, kde už v minulosti sídlila ambasáda Sovietskeho zväzu.

Austrálska vláda sa rozhodla konať po tom, ako Rusko v máji vyhralo spor pred austrálskym Federálnym súdom, čo zabránilo snahám o úradné vykázanie Rusov z parcely, nachádzajúcej sa prakticky hneď vedľa parlamentu.

(tasr)

15. júna 2023 | 6:28

Minúta | 15. júna 2023 | 6:28

Muža, ktorý útočil nožom na deti vo francúzskom meste Annecy, umiestnili na psychiatriu

Muža podozrivého z minulotýždňového útoku nožom na štyri deti a dvoch dospelých v alpskom meste Annecy, umiestnili v stredu do psychiatrickej nemocnice. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním na nemenované zdroje oboznámené s prípadom.

Tridsaťjedenročný Sýrčan Abdalmasih H. je predbežne obvinený z pokusu o vraždu a súd rozhodol o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby.

Dva zdroje pre AFP pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že muža v stredu previezli do psychiatrickej nemocnice. Bližšie podrobnosti však neuviedli.

Už počas pobytu v policajnej väzbe sa podozrivý podrobil dvom psychiatrickým vyšetreniam, nezistili sa však u neho prejavy nepríčetnosti. Naďalej ale odmieta komunikovať s úradmi.

Vyšetrovatelia stále nepoznajú motív mužovho konania. Vylúčili však, že by išlo o teroristický čin, rovnako ako aj možnosť, že mohol byť pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

K útoku došlo 8. júna na ihrisku v alpskom meste Annecy na juhovýchode Francúzska. Medzi obeťami sú štyri deti vo veku od 22 mesiacov do troch rokov, ktoré boli pôvodne vo vážnom stave, a dvaja dospelí, z ktorých jeden utrpel ťažké a druhý ľahšie zranenia. Všetci sú už mimo ohrozenia života.

Sýrčan žil v Európe už zhruba desaťročie, väčšinu z tohto času sa zdržiaval vo Švédsku. Za ženu mal Švédku, s ktorou sa nedávno rozviedol. Vo Francúzsku bol len niekoľko mesiacov a pár dní pred útokom mu tam zamietli žiadosť o azyl. Zatiaľ nie je jasné, či má táto skutočnosť niečo spoločné s jeho činom.

(tasr)

14. 06. 2023

14. júna 2023 | 20:25

Minúta | 14. júna 2023 | 20:25

Ruská Štátna duma schválila v prvom čítaní zákon o zákaze zmien pohlavia

Dolná komora ruského parlamentu - Štátna duma - zahlasovala v stredu v prvom čítaní za návrh zákona, ktorý zakazuje chirurgické aj právne zmeny pohlavia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Poslanci schválili v prvom čítaní návrh zákona, ktorý zakazuje "lekárske zákroky zamerané na zmenu pohlavia jednotlivca" a "štátne zaregistrovanie zmeny pohlavia bez operácie". Zákaz sa vzťahuje aj na "sformovanie primárnych alebo sekundárnych pohlavných znakov" jednotlivcov, uvádza Duma na svojej webstránke.

Duma spresňuje, že vláda zostaví zoznam povolených zákrokov určených na "liečbu vrodených fyziologických anomálií u detí".

Poslanec vládnucej strany Jednotné Rusko Piotr Tolstoj povedal, že cieľom navrhovaného zákona je "postaviť bariéru pred prenikaním západnej protirodinnej ideológie".

"Veľmi si želám, aby sa chlapci, ktorí teraz bránia česť Ruska za cenu svojich životov, vrátili domov a videli, že krajina sa zmenila... že my všetci bojujeme za nové suverénne Rusko, ako jednotný front bez vplyvu Západu," uviedol na platforme Telegram.

AFP konštatuje, že Rusko je už roky nehostinným prostredím pre každého, koho názory sa líšia od oficiálnej politiky "rodinných hodnôt" presadzovanej Kremľom i pravoslávnou cirkvou. Tlak najmä na LGBTQ aktivistov sa od začiatku vojny na Ukrajine ešte zintenzívnil a Moskva sa snaží svoj konzervatívny postoj čoraz viac upevňovať

V Rusku vlani na jeseň sprísnili zákon o tzv. propagande homosexuality, ktorý zakazuje akékoľvek zmienky o LGBTQ ľuďoch. Ruský politik Alexandr Chinštejn vtedy vyhlásil, že špeciálna vojenská operácia, ako sa v Rusku oficiálne označuje invázia na Ukrajinu, sa neodohráva len na bojisku, ale i "v mysliach ľudí".

(tasr)

14. júna 2023 | 20:05

Minúta | 14. júna 2023 | 20:05

Prigožin zopakoval, že zmluvy s armádou nepodpíše. Ide vraj o cestu hanby

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny v stredu zopakoval, že odmieta podpísať zmluvy s ruským ministerstvom obrany aj po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že je to potrebné. TASR o tom informuje na základe správy televízie Sky News.

Prigožin je síce známy ostrou kritikou najvyšších predstaviteľov ruskej armády, tentoraz však svoje slová formuloval opatrnejšie, aby neprotirečil šéfovi Kremľa, konštatuje Sky News.

"Nikto z vagnerovcov nie je pripravený opäť ísť cestou hanby. Zmluvy preto podpisovať nebudú," povedal Prigožin.

Putin v utorok podporil ruské ministerstvo obrany v úsilí prevziať kontrolu nad neregulárnymi bojovými jednotkami, akými sú vagnerovci i čečenský špeciálny oddiel Achmat, ktorý s novými zmluvami už súhlasil. Zmluvy sú podľa neho potrebné na to, aby mohli zranení bojovníci alebo rodiny zabitých dostávať sociálnu podporu, na ktorú majú nárok.

"Kompromisným riešením" zo strany Putina a parlamentu by podľa Prigožina bolo umožniť vagnerovcom získať sociálne záruky i oficiálny štatút bojovníkov.

(tasr)

14. júna 2023 | 19:34

Minúta | 14. júna 2023 | 19:34

Rybníček: Trenčín je od rána plný milých ľudí. Rammstein obrovsky zviditeľnil mesto

Trenčín je od rána plný milých ľudí z celého sveta. Posedávajú v kaviarňach, fotia si hrad, Mierové námestie, kostoly a pamiatky. V súvislosti s koncertom skupiny Rammstein o tom na sociálnej sieti informoval trenčiansky primátor Richard Rybníček.

Byť medzi mestami Bern, Madrid, Lisabon, Padova, Groningen, Budapešť, Berlín, Paríž, Viedeň, Chorzów, Brusel, Vilnius, Helsinki, Odense a Mníchov, kde Rammstein koncertoval, je podľa neho pre Trenčín poctou.

„Trenčín žije a tak to má byť. Verím, že koncert dobre dopadne, ľudia sa zabavia a zdraví a spokojní sa vrátia domov. Nech si hovorí kto chce, čo chce, Rammstein zviditeľnil Trenčín obrovským spôsobom," doplnil Rybníček.

Ako dodal, konkurencia krásnych miest vo svete je veľká, a keď mnohí ľudia, ktorí sú v Trenčíne prvýkrát, budú mať pekné spomienky, možno sa sem vrátia a povedia o meste aj iným, Trenčínu a aj Slovensku to len prospeje.

(tasr)