Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci schválili ústavné právo na platbu v hotovosti

Právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti bude súčasťou Ústavy SR. Tomuto právu bude zodpovedať ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla. Zákon následne stanoví podmienky a obmedzenia uvedeného práva. Vyplýva to z ústavného zákona skupiny poslancov hnutia Sme rodina, ktorý Národná rada (NR) SR vo štvrtok definitívne schválila.

Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh Mariána Viskupiča (SaS), ktorý spresnil znenie novely ústavy. Na základe tejto zmeny bude možné prijatie hotovostnej platby odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Zaručuje tiež právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky bez obmedzení.

Medzi primeranými dôvodmi by mohli byť podľa predkladateľa bezpečnostné alebo technické dôvody, napríklad že predajný automat nie je uspôsobený na prijímanie hotovosti. „Právo vykonať v banke hotovostnú operáciu sa zaručuje bez obmedzení, ktoré prichádzajú do úvahy u iných príjemcov platieb," doplnil.

Občan má podľa predkladateľov ústavného zákona právo na to, aby sa sám rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Deklarovali, že v poslednej dobe sú svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu tohto práva. „I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti, vrátane súvisiaceho práva na súkromie," vysvetlili v dôvodovej správe.

Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa poslancov výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok. Zachovanie práva na hotovosť je podľa nich tiež významným krokom pri budovaní finančnej gramotnosti mladšej generácie.

Zároveň konštatovali, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit v právnom poriadku SR je možné vnímať ako opatrenie na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, na boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii, trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu. Ústava má preto predpokladať aj zákonnú úpravu podmienok a obmedzení používania hotovosti.

Ústavný zákon bude účinný od 1. júla tohto roka.

(tasr)

Minúta  |  

Speváka Rammsteinu zastihla na Slovensku zlá správa

TRENČÍN – Prokuratúra v nemeckej metropole Berlín začala vyšetrovať frontmana skupiny Rammstein Tilla Lindemanna v súvislosti s viacerými obvineniami zo sexuálneho napadnutia. Informovala o tom agentúra DPA.

Berlínska prokuratúra začala vyšetrovanie podľa svojej hovorkyne z vlastnej iniciatívy, ako aj „na základe niekoľkých trestných oznámení podaných treťou stranou", teda osobami, ktoré neboli priamymi účastníkmi údajných deliktov. Bližšie informácie momentálne nie je možné poskytnúť vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie a ochranu osobných práv zainteresovaných.

V uplynulých dňoch vznieslo obvinenia voči Lindemannovi – prevažne anonymne – viacero žien. Opisovali situácie, ktoré v minulosti sčasti považovali za desivé. Mladé ženy na koncertoch skupiny Rammstein údajne cielene vyberali do tzv. nultého radu (row zero), ktorý sa nachádza bezprostredne pod pódium, a následne pozvali na večierky po koncerte. Podľa vyjadrení niektorých žien dochádzalo na takýchto večierkoch aj k sexu.

Fanúšička z írskeho Dublinu v máji skupinu obvinila, že jej na takomto večierku proti jej vôli podali bližšie neurčené omamné látky, v dôsledku čoho si nič nepamätala a následne si na tele našla modriny a podliatiny. Lindemann jej mal robiť sexuálne návrhy.
 

Šesťdesiatročný Lindemann, ktorý je v súčasnosti s kapelou na európskom turné, obvinenia prostredníctvom dvoch berlínskych právnikov v celom rozsahu odmietol.

Kontroverzná formácia Rammstein vznikla ešte v roku 1994 v Berlíne. Svoj najnovší štúdiový album Zeit, ktorý vyšiel vlani v apríli, nahrala počas lockdownu. Skupina je predstaviteľom hudobného žánru Neue Deutsche Härte, pričom kombinuje industriálny metal a hard rock s prvkami elektroniky.

Lindemann, ktorý je spevákom a výlučným textárom skupiny, pôsobí aj v projekte Lindemann. Vydal tiež tri básnické zbierky: Messer (2002), In stillen Nächten (2013) a 100 Gedichte (2020).

(tasr)

Minúta  |  

Británia: Johnson úmyselne zavádzal poslancov o lockdownových večierkoch

Bývalý britský premiér Boris Johnson úmyselne zavádzal britských poslancov o lockdownových večierkoch vo vládnych budovách počas protipandemických obmedzení. K tomuto záveru vo štvrtok dospel imunitný výbor Dolnej snemovne po ročnom vyšetrovaní. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.

Výbor poslancov uviedol, že Johnsonovi plánoval navrhnúť na 90 dní pozastaviť poslanecký mandát za „opakované" pohŕdanie parlamentom. Expremiér sa však minulý týždeň rozhodol vzdať mandátu.

Johnson označil výbor Dolnej snemovne za „antidemokratický". Cieľom vyšetrovania bolo dokončiť „dlhotrvajúcu politickú vraždu", reagoval na štvrtkové rozhodnutie. Väčšinu v sedemčlennom výbore má Johnsonova Konzervatívna strana, pripomína AP.

O tom, kto bude sedieť v parlamente, majú rozhodovať ľudia a nie labouristická poslankyňa Harriet Harmanová, ktorá výboru predsedala, uviedol expremiér.

(tasr)

Minúta  |  

Problémy nastali pri odchode fanúšikov, iné incidenty sa nevyskytli

TRENČÍN – V súvislosti s koncertom nemeckej metalovej skupiny Rammstein na trenčianskom letisku nedošlo k žiadnemu vážnemu narušeniu verejného poriadku, polícia nezaznamenala žiadne incidenty.

 „V stredu (14. 6.) až do štvrtkového rána sme nedokumentovali žiadnu dopravnú nehodu a ani škodovú udalosť účastníkov koncertu. Problémy boli len pri odchode fanúšikov z areálu letiska, keď naraz odchádzalo z jedného miesta obrovské množstvo vozidiel. Na to nie sú cesty v okolí letiska stavané,“ informuje polícia na sociálnej sieti.
Len v areáli letiska parkovalo podľa polície 6000 vozidiel a ďalšie stovky až tisíce vozidiel parkovali v okolí. Na koncert skupiny prišlo viac ako 39 000 ľudí.

Zdroj: TASR

Minúta  |  

Nórsko a Dánsko poskytnú Ukrajine ďalšiu delostreleckú muníciu

Nórsko a Dánsko sa dohodli na dodávke ďalších 9-tisíc kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu. Vo štvrtok to oznámilo nórske ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Ukrajina nutne potrebuje delostreleckú muníciu. Rozhodli sme sa preto spojiť sily s Dánskom pri novej pomoci, aby Ukrajina dostala muníciu čo najrýchlejšie," povedal nórsky minister obrany Björn Arild Gram. Dodal, že Nórsko bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.

„Spoločne s Nórskom môžeme (Ukrajine) v krátkom čase poslať viac ako 9-tisíc kusov delostreleckej munície," povedal dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Obe krajiny v apríli prisľúbili Kyjevu 8-tisíc kusov delostreleckej munície.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že nad Krymom zneškodnilo deväť dronov

Ruské sily zničili deväť dronov nad Krymským polostrovom, ktorý Moskva protiprávne anektovala v roku 2014. Informáciu zverejnil vo štvrtok Kremľom dosadený gubernátor Krymu Sergej Aksionov, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AFP.

„Uplynulú noc a dnes ráno bolo zistených deväť dronov nad územím Krymskej republiky," napísal Aksionov na platforme Telegram.

„Protivzdušná obrana zostrelila šesť zariadení" a tri ďalšie boli "deaktivované" ešte pred dopadom na zem, spresnil gubernátor. Dodal, že incident si nevyžiadal žiadne obete.

Jeden z dronov však podľa Ansionova explodoval v dedine v strednej časti Krymu a rozbilo to okná na niekoľkých domoch.

Útoky dronmi na Kryme, ktorého anexiu medzinárodné spoločenstvo neuznáva, v posledných týždňoch pribúdajú. Kyjev opakovane vyhlásil, že plánuje Krym dobyť naspäť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.