15. júna 2023 | 20:01

Minúta | 15. júna 2023 | 20:01

Kolumbia: Zdravotný stav detí zachránených po 40 dňoch v pralese sa zlepšuje

Zdravotný stav štyroch detí, ktoré prežili haváriu malého lietadla a boli nájdené takmer po 40 dňoch strávených v amazonskom dažďovom pralese v Kolumbii, sa zlepšuje, stále však u nich pretrváva riziko rozvinutia infekcie. Vo štvrtok to uviedli predstavitelia vojenskej nemocnice v Bogote, kde sa deti zotavujú.

Deti podľa vyhlásenia nemocnice dobre zareagovali na postupne sa zvyšujúci príjem živín po viac než mesiaci, počas ktorého konzumovali len vodu, lesné plody a korienky. "Z dôvodu výživového deficitu stále hrozí, že sa u detí rozvinie infekcia," povedali lekári.

Súrodenci vo veku 13, 9, 4 a jeden rok boli jedinými preživšími nehody lietadla, ku ktorej došlo 1. mája, keď jednomotorové vrtuľové lietadlo Cessna so siedmimi cestujúcimi a pilotom oznámilo, že stroj má poruchu motora. Malé lietadlo sa následne stratilo z radarov.

Dva týždne po havárii, 16. mája, pátrací tím v hustom poraste dažďového pralesa našiel vrak lietadla a vyzdvihol aj mŕtve telá troch dospelých vrátane matky detí. Deti – tri dievčatá a jeden chlapec – sa však nikde nenašli.

Kolumbijská armáda do oblasti vyslala 150 vojakov so psami, aby súrodencov vystopovali. Pri pátraní pomáhali aj desiatky dobrovoľníkov z domorodých kmeňov.

Podľa príbuzných pomohla deťom prežiť v pralese skutočnosť, že pochádzali z domorodej komunity. Pátrači počas ich hľadania v pralese po nich nachádzali stopy v podobe improvizovaných prístreškov či zvyškov nedojedeného ovocia.

Agentúra AFP pripomína, že desiatky vojakov sa stole snažia nájsť psa Wilsona, ktorý sa zúčastnil na pátraní po deťoch, no sám sa pri tom stratil v džungli.

(tasr)

15. júna 2023 | 19:35

Minúta | 15. júna 2023 | 19:35

Sklenár: Podpora Ukrajiny je investíciou do našej vlastnej obrany a bezpečnosti

Štvrtkové rokovania ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli bolo zamerané prioritne na podporu Ukrajiny v jej boji proti bezprecedentnej ruskej agresii, uviedol s odkazom na prvú časť dvojdňového podujatia minister obrany SR Martin Sklenár.

Minister svoju prítomnosť v bruselskej centrále Aliancie využil na viacero bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní s rezortnými partnermi zo spojeneckých krajín. Tie boli podľa jeho slov zamerané prioritne na podporu Ukrajiny v boji proti bezprecedentnej ruskej agresii, ako aj na prehlbovanie spolupráce obranného priemyslu Slovenska, Českej republiky a Ukrajiny.

Rokovania v Bruseli využil Sklenár na stretnutie s holandskou ministerkou obrany Kajsou Ollongrenovou, ktorej poďakoval za pokračujúci záujem o bezpečnosť Slovenska a hľadanie rôznych alternatív posilnenia obranných kapacít. V závere dňa mal na programe aj stretnutie s nemeckým rezortným kolegom Borisom Pistoriusom.

Sklenár spresnil, že počas rokovania Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny, ako aj ďalších rozhovorov vo formáte NATO-Ukrajina, sa ministri obrany venovali aktuálnym prioritným potrebám nášho východného suseda.

"Naša podpora Ukrajiny je dlhodobá, vnímame ju ako investíciu do našej vlastnej obrany a bezpečnosti. V pomoci musíme pokračovať, čo potvrdzuje aj deštrukcia Kachovskej priehrady. Táto udalosť poukazuje na to, aké dôležité je, aby Ukrajina obnovila kontrolu nad svojím územím," odkázal minister.

Okrem toho zopakoval, že Slovensko naďalej aktívne podporuje iniciatívu Európskej komisie v procese urýchlenia a zvýšenia produkcie delostreleckej munície. Dodal, že slovenské zbrojárske spoločnosti majú príležitosť získať významnú podporu z EÚ na investície do zvyšovania výrobných kapacít delostreleckej munície aj pre doplnenie vlastných skladových zásob i pre potreby Ukrajiny.

Jedným zo záverov prvého rokovacieho dňa bolo tiež oficiálne pripojenie Ukrajiny k spolupráci Slovenska a Česka pri obstarávaní a prevádzke švédskych pásových bojových obrnených vozidiel CV-90. Ministri obrany troch uvedených krajín podporili intenzívnejšiu spoluprácu v tejto oblasti podpísaním spoločného memoranda o porozumení.

(tasr)

15. júna 2023 | 18:36

Minúta | 15. júna 2023 | 18:36

Na Slovensku chýba vyše 16-tisíc sestier. Až polovica odchádza po štúdiu do zahraničia

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) víta rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR zjednodušiť proces uznávania odbornej kvalifikácie sestrám z Ukrajiny. Podľa komory však táto zmena neprinesie dostatok kvalifikovaných sestier z takzvaných tretích krajín, teda krajín mimo Európskej únie.

Na Slovensku k priemeru počtu sestier v EÚ chýba viac ako 16-tisíc sestier. Takmer polovica mladých sestier, ktoré ukončili štúdium ošetrovateľstva, odchádza za lepším ohodnotením a pracovnými podmienkami do zahraničia. Do desiatich rokov v zdravotníctve bude chýbať až 25-tisíc sestier. V tlačovej správe na to upozornil viceprezident SK SaPA Lukáš Kober.

Slovensko podľa neho tak ako aj iné krajiny nedokáže naplniť trh práce vlastnými sestrami a migrácia odborníkov z tretích krajín môže čiastočne saturovať systém. Krajiny ako napríklad Česká republika alebo Poľsko potenciál zahraničných sestier využívajú už niekoľko rokov. SK SaPA sa obáva, že Slovensko urobilo tento krok neskoro. Podľa viceprezidenta komory sme stratili obdobie silnej migrácie ľudí z Ukrajiny po začiatku vojenskej invázie.

„Dokonca pri dnešnom masovom nedostatku sestier dostávame informácie o tom, ako sa sestrám umelo znižujú mzdy, preraďujú ich z kategórie sestry s pokročilou praxou na menej platené pozície s cieľom zase len ušetriť na sestrách," povedal Kober. Mnohí zamestnávatelia podľa neho sestrám nechcú uznať odbornú prax, čím prichádzajú o množstvo finančných prostriedkov. Štát má podľa komory prioritne zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky pre sestry a pôrodné asistentky, ktoré vinou systému odchádzajú do zahraničia. Podľa SK SaPA len počas pandemických rokov zo systému odišlo ročne tisíc sestier, do systému vstúpilo okolo 400.

(sita)

15. júna 2023 | 17:32

Minúta | 15. júna 2023 | 17:32

Fiala: Prezident Pavel priniesol veľkú zmenu, snaží sa upokojovať spoločnosť

Český prezident Petr Pavel podľa premiéra Petra Fialu robí to, čo sľúbil svojim voličom. Snaží sa napríklad upokojovať atmosféru v spoločnosti. Jeho pôsobenie počas prvých sto dní vo funkcii označil za veľkú zmenu v porovnaní s jeho predchodcom Milošom Zemanom.

Fiala takto reagoval na prezidentovu bilančnú tlačovú konferenciu, ktorú mal vo štvrtok na Pražskom hrade. "Je to veľká zmena oproti predchádzajúcemu stavu. Je veľmi dobre, že sme sa napríklad vďaka pánovi prezidentovi vrátili k niektorým formátom stretávania sa, ktoré by mali byť normálne a v minulosti sa nediali," povedal Fiala a ako príklad uviedol schôdzky najvyšších ústavných činiteľov, na ktorých okrem iného koordinujú zahraničnú politiku ČR.

"Zlepšuje to naše postavenie vo svete a v medzinárodnej politike," vysvetlil.

Za dobrú zmenu premiér označil aj Pavlovu aktívnu účasť na mnohých spoločenských a kultúrnych podujatiach. Prikladá im tak podľa neho väčší význam, čím poukazuje na dôležité princípy, tradície a hodnoty, na ktorých je ČR postavená.

Pavel na štvrtkovej tlačovej konferencii, na ktorej hodnotil svoje doterajšie pôsobenie v úrade, zmienil aj "blbú náladu" v českej spoločnosti, ktorú sa podľa svojich slov bude snažiť zlepšiť. Fiala to okomentoval slovami, že sa tomu nemožno čudovať. "Prechádzame ťažkými situáciami, ktoré sú do značnej miery spôsobené ruskou agresiou na Ukrajine. Nemožno sa čudovať obavám ľudí z ďalšieho vývoja, keď neďaleko od nás zúri vojnový konflikt," myslí si predseda českej vlády.

Fiala sa vo štvrtok na Pražskom hrade stretol s Pavlom na pravidelnom pracovnom stretnutí. Hovorili spolu napríklad o výmene ministra pôdohospodárstva, ale aj o prijatí Zmluvy o obrannej spolupráci s USA (DCA). Podľa Fialu sa zhodli, že Česko túto zmluvu potrebuje, pretože posilní jeho bezpečnosť a obranyschopnosť. Diskutovali aj o balíku úsporných opatrení, ktoré Fialov kabinet navrhol s cieľom znížiť deficit verejných financií. Premiér zdôraznil, že sa s Pavlom stretáva často, nielen na pravidelných pracovných stretnutiach vo dvojici.

15. júna 2023 | 16:48

Minúta | 15. júna 2023 | 16:48

Šéf MAAE: Situácia v ZAES bola po poškodení Kachovskej priehrady vážna

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vyhlásil, že bezpečnostná situácia v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny, ktorú okupujú ruské jednotky, bola po poškodení Kachovskej vodnej nádrže vážna, no napokon sa ju podarilo stabilizovať. Grossi vo štvrtok pricestoval na návštevu ZAES. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Situácia je vážna, keďže vidíme skutočné dôsledky poškodenia (Kachovskej priehrady). Na druhej strane sa však prijímajú opatrenia na jej stabilizáciu," uviedol Grossi.

Pôvodne sa očakávalo, že Grossi vykoná prehliadku elektrárne v stredu, aby zhodnotil bezpečnostné riziká po poškodení Kachovskej priehrady. Tá bola zdrojom vody pre ochladzovanie reaktorov ZAES. Návšteva však bola z bezpečnostných dôvodov presunutá na štvrtok.

Grossi si počas návštevy prezrel i ochladzovacie nádrže a skonštatoval, že je v nich dostatok vody. Videl i rozvodný panel tepelnej elektrárne, ktorý podľa jeho slov „niesol známky vojenskej činnosti".

Od začiatku konfliktu na Ukrajine varuje Grossi pred možnou jadrovou nehodou v ZAES, kde sa tiež nachádza stály tím inšpektorov MAAE. Nedávne pretrhnutie priehradného múru Kachovky, ktorý malo taktiež pod kontrolou Rusko, dlhodobé obavy o bezpečnosť ZAES ešte viac prehĺbilo.

O obavách súvisiacich s elektrárňou Grossi v utorok v Kyjeve hovoril aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Šéf MAAE navštívili ZAES už dvakrát od marca 2022, keď sa jej zmocnili ruské sily.

(tasr)

15. júna 2023 | 16:12

Minúta | 15. júna 2023 | 16:12

Poľsko chce uskutočniť referendum o reforme migračnej politiky EÚ

Poľsko plánuje uskutočniť celoštátne referendum o zmene pravidiel migračnej a azylovej politiky, na ktorej sa dohodli ministri vnútra členských krajín Európskej únie. Vo štvrtok to oznámil predseda vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Podľa predbežnej dohody budú musieť krajiny EÚ, ktoré nechcú alebo nedokážu prijať stanovené množstvo migrantov, prispieť sumou 20-tisíc eur na osobu do osobitne zriadeného fondu v Bruseli. Poľsko a Maďarsko hlasovali proti tejto dohode.

„S touto dohodou nebudeme súhlasiť my ani poľský ľud. Niečo takéto musí byť predmetom referenda, ktoré zorganizujeme," povedal Kaczyňski v poľskom parlamente. Dodal, že „k tejto záležitosti sa musia vyjadriť aj obyvatelia Poľska".

Agentúra AFP pripomína, že Poľsko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá začala vlani vo februári, prijalo viac ako milión ukrajinských utečencov. Poľská vláda sa však už dlhšie stavia proti prijímaniu migrantov, ktorí prichádzajú do Talianska či Grécka.

„Nie je to dohoda o migračnej politike, ale diktát zameraný na kultúrnu zmenu Európy," povedal v tejto súvislosti poľský premiér Mateusz Morawiecki. Dodal, že „Poliaci veľmi dobre vedia, čo je to súcit a solidarita" a nikto ich to nemusí učiť, „najmä nie Nemci".

Morawiecki sa zároveň už v minulosti vyjadril, že Poľsko poskytuje svojim partnerom rôzne formy pomoci, najmä na juhu Európy.

Poľsko a ďalšie krajiny sa už v roku 2015 odmietli pripojiť k mechanizmu EÚ na prerozdelenie migrantov. Európska komisia voči týmto krajinám podnikla právne kroky, pripomína agentúra PAP.

(tasr)

15. júna 2023 | 15:35

Minúta | 15. júna 2023 | 15:35

ECB zvýšila úrokové sadzby o 25 bázických bodov, kľúčovú posunula na 4 percentá

Európska centrálna banka (ECB) zvýšila vo štvrtok úrokové sadzby podľa očakávaní o 25 bázických bodov, pričom hlavná úroková sadzba sa tým zvyšuje na 4 percentá. Banka zároveň naznačila, že v tomto trende bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Dôvodom je inflácia, ktorá sa síce zmiernila, naďalej však zotrváva vysoko nad inflačným cieľom ECB. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA, AFP a Reuters.

Rada guvernérov ECB rozhodla, že kľúčová sadzba, ktorou je sadzba pre hlavné refinančné operácie, sa s platnosťou od 21. júna zvyšuje na 4 percentá, sadzba pre jednodňové finančné operácie na 4,25 percenta a depozitná sadzba z 3,25 percenta na 3,50 percenta. Je to ôsme zvýšenie po sebe, pričom depozitná sadzba je najvyššie od roku 2001.

Rada guvernérov zároveň uviedla, že inflácia by sa nad inflačným cieľom (2 percentá) mala udržať ešte v roku 2025 a opäť naznačila, že v nasledujúcich mesiacoch bude potrebné počítať s ďalším zvyšovaním sadzieb. Dodala, že v nasledujúcom období chce posúvať úrokové sadzby na úroveň, ktorá bude dostatočne reštriktívna, aby umožnila návrat inflácie k strednodobému inflačnému cieľu a na tejto úrovni bude sadzby držať tak dlho, ako to bude potrebné. „Inflácia sa síce spomaľuje, odhadujeme však, že ešte dlhé obdobie sa udrží na vysokej úrovni," uviedla ECB.

Rozhodnutie ECB padlo deň po tom, ako americká centrálna banka (Fed) po sérii zvyšovania úrokových sadzieb ich ponechala na pôvodnej úrovni. Kľúčová úroková sadzba sa tak udržala v pásme 5 percent až 5,25 percenta. Banka oznámila, že chce zhodnotiť vplyv doterajších opatrení v boji proti inflácii, dodala však, že úrokové sadzby v tomto roku ešte vzrastú.

(tasr)

15. júna 2023 | 15:33

Minúta | 15. júna 2023 | 15:33

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ čiastočne podporil odvolanie Mariana Kočnera

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Athanasios Rantos navrhol v odvolacom konaní zrušiť časť rozsudku Všeobecného súdu EÚ, ktorý zamietol žalobu slovenského podnikateľa Mariana Kočnera proti Europolu. Marian K.očnersa na Všeobecnom súde sťažoval, že zverejnením prepisov jeho súkromnej komunikácie z mobilných telefónov v médiách počas vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej utrpel ujmu, a žiadal odškodné vo výške 100-tisíc eur. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na štvrtkové komuniké Súdneho dvora EÚ.

Údaje z dvoch mobilných telefónov, ktoré údajne patrili Marianovi Kočnerovi, extrahoval v rámci vyšetrovania Europol na žiadosť slovenských orgánov. Tieto informácie vrátane intímnej komunikácie Mariana Kočnera sa v máji 2019 objavili v slovenskej tlači. Europol navyše v jednej zo svojich správ uviedol, že Marian Kočner sa od roku 2018 nachádza vo väzbe pre podozrenie z finančnej trestnej činnosti a že jeho meno je tiež prepojené na takzvané mafiánske zoznamy a kauzu Panama Papers.

Marian Kočner následne podal žalobu na Všeobecný súd EÚ so žiadosťou odškodné za zverejnenie tejto komunikácie. V septembri 2021 súd jeho podnet zamietol s tým, že údaje z mobilných telefónov mal vtedy k dispozícii nielen Europol, ale aj slovenské orgány. Súd zdôraznil, že Marian Kočner nepredložil dôkaz o zodpovednosti Europolu. Taktiež vraj nepreukázal, že mafiánske zoznamy vyhotovil Europol. Marian Kočner sa následne odvolal na Súdny dvor EÚ.

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ teraz uvádza, že pre dotknutú fyzickú osobu môže byť ťažké určiť, či škoda, ktorú utrpela v dôsledku nezákonného spracúvania údajov, je následkom krokov Europolu alebo orgánov členského štátu. Rantos sa teda nazdáva, že Europol a príslušný členský štát by mali byť za škodu zodpovední spoločne – preto navrhuje rozsudok v tejto časti zrušiť.

Ohľadne údajného zápisu Mariana Kočnera do mafiánskych zoznamov, naopak, navrhuje generálny advokát odvolanie zamietnuť.

(tasr)

15. júna 2023 | 15:18

Minúta | 15. júna 2023 | 15:18

Europoslanci vyzvali spojencov, aby pozvali Ukrajinu do NATO. Za hlasovalo šesť Slovákov

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok vyzvali spojencov zo Severoatlantickej aliancie, aby dodržali svoj záväzok voči Ukrajine a pripravili pôdu na pozvanie Ukrajiny do tejto obrannej aliancie.

Za uznesenie hlasovalo 425 poslancov, 38 bolo proti a 42 sa zdržalo. Zo slovenských europolsancov hlasovali za Martin Hojsík, Michal Wiezik (obaja PS), Mirian Lexmann a Ivan Štefanec (obaja KDH), Peter Pollák (OĽaNO) a Eugen Jurzyca (SaS). Proti boli Miroslav Radačovský (Slovenský patriot) a Milan Uhrík (Republika). Nehlasovali Monika Beňová, Robert Hajšel a Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer), Vladimír Bilčík (Demokrati), Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko) a Michal Šimečka (PS).

Europoslanci podľa neho očakávajú, že "prístupový proces sa začne po skončení vojny" a podarí sa ho čo najskôr ukončiť.

EP upozornil, že kým sa nedosiahne plné členstvo Ukrajiny v Aliancii, EÚ a jej členské štáty musia spolu so spojencami NATO a podobne zmýšľajúcimi partnermi úzko spolupracovať s Kyjevom na vytvorení dočasného rámca pre bezpečnostné záruky, ktorý by mal vzniknúť ihneď po skončení ruskej agresie. Podľa poslancov by integrácia Ukrajiny do NATO a EÚ posilnila regionálnu a globálnu bezpečnosť a väzby medzi Ukrajinou a euroatlantickou komunitou.

V uznesení ostro odsúdili, že Rusko 6. júna zničilo Kachovskú priehradu a označili to za vojnový zločin. Dôsledkom pretrhnutia priehrady boli rozsiahle záplavy, environmentálna katastrofa a ekocída na Ukrajine. "Všetci tí, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny vrátane zničenia priehrady, budú braní na zodpovednosť v súlade s medzinárodným právom," uvádza sa v uznesení EP.

Parlament okrem toho požaduje od Európskej komisie primeraný finančný balík EÚ na obnovu Ukrajiny. Podľa poslancov je dôležité prepojiť obnovu Ukrajiny s jej prípravami na vstup do EÚ a prebiehajúcimi domácimi reformami. Obnova poškodenej infraštruktúry a priemyselných kapacít by sa mala uskutočniť v súlade so zásadou "lepšia obnova" a Európskou zelenou dohodou, čo pomôže premeniť Ukrajinu na bezuhlíkový a digitálny moderný európsky sociálny štát.

EP zopakoval podporu rozhodnutiu udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ v minulom roku. Europoslanci očakávajú, že EK odporučí spustenie prístupového procesu už v tomto roku, len čo Kyjev úspešne dokončí sedem požadovaných krokov.

(tasr)

15. júna 2023 | 14:22

Minúta | 15. júna 2023 | 14:22

Chorvátsko po vstupe do schengenského priestoru čaká rekordnú turistickú sezónu

Predstavitelia cestovného ruchu v Chorvátsku očakávajú rekordné výsledky tento rok po januárovom vstupe svojej krajiny do schengenskej zóny s voľným pohybom. Predpovedajú, že to zvýši počet návštevníkov na chorvátskom pobreží Jadranského mora. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Cestovný ruch sa podieľa 20 percent na výkone chorvátskeho hospodárstva. Po páde v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 sa tento sektor v roku 2022 zotavil. Predstavitelia tohto odvetvia na základe výsledkov ešte pred letom očakávajú, že pozitívny trend bude pokračovať aj po zvyšok roka.

„Doteraz sme zaznamenali takmer 5 miliónov príchodov a viac ako 17,5 milióna prenocovaní, čo je nárast o 20 % oproti minulému roku," povedal Kristjan Staničić, riaditeľ Chorvátskeho turistického združenia a dodal, že počet prenocovaní vzrástol o 11 % v porovnaní s rokom 2019, ktorý bol z hľadiska návštevnosti rekordný.

„Na základe týchto výsledkov môžeme očakávať pozitívne pokračovanie hlavnej turistickej sezóny aj počas celého roka," povedal pre agentúru Reuters.

Tento sektor dosiahol v roku 2022 rekordné príjmy viac ako 13 miliárd eur a Staničić tento rok očakáva ešte vyššie príjmy.

Chorvátsko, člen Európskej únie (EÚ), vstúpilo 1. januára 2023 do schengenského priestoru aj do eurozóny, čo umožnilo návštevníkom z bloku cestovať rýchlejšie a zjednodušiť platby.

Krajina už zaznamenala väčší počet víkendových turistov zo susedných krajín ako priamy dôsledok vstupu do schengenského priestoru.

„Nikdy sme neboli bližšie k našim hlavným trhom, akými sú Slovinsko, Taliansko, Maďarsko, Rakúsko a Nemecko, odkiaľ pricestovalo v predsezónnom období najviac návštevníkov," povedal Staničić.

V jadranskom historickom meste Zadar, ktoré je obklopené národnými parkami, sa však miestni prenajímatelia nehnuteľností turistom sťažujú na zlú vládnu investičnú stratégiu. Poukazujú pritom na nedostatok hotelov a potrebu väčšieho letiska.

(tasr)

15. júna 2023 | 13:44

Minúta | 15. júna 2023 | 13:44

Prieskum: Väčšina Európanov z generácie Z vidí pred sebou horšiu budúcnosť

Väčšina Európanov z generácie Z je presvedčená, že sa budú mať horšie než ich rodičia. Ukazuje to štúdia objednaná spoločnosťou TUI a zverejnená vo štvrtok. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

Prieskumná spoločnosť YouGov kládla v mene cestovnej kancelárie TUI otázky 7085 mladým ľuďom vo veku 16 až 26 rokov v marci tohto roka a zistila, že 52 percent z nich vníma svoju budúcnosť pesimisticky.

Každoročný prieskum sa uskutočnil medzi mladými z Británie, Francúzska, Grécka, Nemecka, Poľska, Španielska a Talianska.

Iba 22 percent ľudí z uvedenej generácie je presvedčených, že budú lepšie zabezpečení než ich rodičia. Hoci iba desať percent dôveruje politickým stranám, 73 percent pokladá hlasovanie vo voľbách za svoju občiansku povinnosť.

Aj keď sa mladí Nemci a Poliaci prejavili v predchádzajúcich prieskumoch ako optimistickejší než ich európski susedia, teraz sú pesimistickejší, zistila spoločnosť YouGov.

Podľa sociológa Thorstena Faasa zo Slobodnej univerzity v Berlíne, ktorý prieskum riadil, odrážajú výsledky skôr pozvoľný trend než reakciu mladých na konkrétne javy, ako sú pandémia koronavírusu či ruská invázia na Ukrajinu.

„Postoje mladých Európanov k životu už dlhšie obdobie postupne temnejú. To znamená, že ak sa pozrieme dopredu, náhly zvrat tohto trendu nie je veľmi pravdepodobný," povedal Faas.

Ako generácia Z sa označujú ľudia narodení od konca 90. rokov 20. storočia do obdobia pred rokom 2010.

(tasr)

15. júna 2023 | 11:53

Minúta | 15. júna 2023 | 11:53

Ódorova vláda nezískala dôveru parlamentu. Podporili ju len SaS a hegerovci

Vláda Ľudovíta Ódora nezískala dôveru parlamentu. Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietli jej programové vyhlásenie. Za hlasovalo 34 poslancov zo 136 prítomných, proti bolo 43 poslancov, 54 sa zdržali a piati nehlasovali.

Vládu podporili len poslanci za SaS, nezaradení poslanci okolo Eduarda Hegera a Tomáš Valášek. Zdržali sa Sme rodina, OĽANO aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho. Proti hlasovali len poslanci Smeru-SD a niekoľkí nezaradení.

Ódor počas diskusie o programovom vyhlásení vlády (PVV) poslancov požiadal o dôveru a predstavil základné priority programu. Deklaroval, že jeho kabinet má ambíciu priniesť pokoj aj kultivovanú politickú diskusiu. Aktuálne podľa jeho slov treba zabezpečiť riadny chod štátu, prípravu a implementáciu opatrení na pomoc obyvateľom s infláciou, ale aj riešiť štátne financie.

Viacerí poslanci vládnemu programu vyčítali, že obsahuje len málo konkrétnych riešení. Smeru-SD chýbalo aj zhodnotenie aktuálneho stavu v SR. Naopak, SaS či nezaradení poslanci okolo Eduarda Hegera dopredu avizovali podporu vláde. Sme rodina sa plánovala pri hlasovaní o dôvere zdržať.

Diskusia o vládnom programe trvala dva dni, vystúpili v rámci nej viacerí poslanci, viackrát sa vyjadril aj premiér a niektorí ministri. Zákonodarcovia sa zapájali aj faktickými poznámkami.

Vláda predstúpila pred parlament so svojím programom v utorok (13. 6.). Kabinet odborníkov vystriedal exekutívu Eduarda Hegera, ktorá v decembri minulého roka stratila dôveru parlamentu a vládla s dočasným poverením prezidentky Zuzany Čaputovej. Poverenie jej prezidentka odobrala v máji a vymenovala Ódorovu vládu.

Čaputová: Rozhodnutie poslancov bolo nezrelé

Prezidentka Zuzana Čaputová v zmysle ústavy poverí vládu Ľudovíta Ódora vykonávaním jej pôsobnosti až do zostavenia novej vlády, ktorá vzíde zo septembrových predčasných parlamentných volieb. Odmietnutie väčšiny poslancov vysloviť dôveru vláde odborníkov považuje za veľmi nezrelý postoj.

"Prezidentka oceňuje postoj poslancov a poslaneckých klubov, ktoré hlasovali za vyslovenie dôvery vláde odborníkov. Vznik úradníckej vlády bola jediná ústavná možnosť, ako priviesť Slovensko k predčasným voľbám potom, ako parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera a zároveň sa v ňom nenašla parlamentná väčšina potrebná na vznik inej vlády," skonštatovala hlava štátu.

Sulík: Je to politická chyba

Predseda SaS Richard Sulík považuje nevyslovenie dôvery vláde parlamentom za politickú chybu. Zdôraznil, že poslanecký klub SaS vládu podporil.

"Národná rada sa teraz zbavila akéhokoľvek dosahu na vládu. Všetko prenechala pani prezidentke. Ja tomuto postoju nerozumiem," zdôraznil šéf liberálov.

Aj keď nebolo schválené programové vyhlásenie vlády, Sulík vychádza z toho, že vláda sa ním bude riadiť. "Pokiaľ sa budú držať programového vyhlásenia, i keď neschváleného, tak môžu rátať s našou podporou," deklaroval.

Heger: Viem, aké to je

Poslanci parlamentu nevyslovením dôvery vláde Ľudovíta Ódora sledovali podľa predsedu mimoparlamentnej strany Demokrati Eduarda Hegera svoj vlastný záujem.

"Dalo sa čakať, že sebeckí politici nepodporia vládu Ľudovíta Ódora, aj keď jej úspech je dôležitý pre Slovensko," zdôraznil s tým, že nezaradení poslanci pôsobiaci v strane Demokrati dali vláde dôveru.

Heger tvrdí, že nemajú dôvod hádzať vláde odborníkov polená pod nohy. "Držíme Ľudovítovi Ódorovi palce, aby uniesol ťarchu vládnutia bez dôvery - viem, aké to je," podotkol.

Matovič: Budeme podporovať len dobré zákony

Hnutie OĽaNO a priatelia bude podporovať každý dobrý zákon, ktorý vláda Ľudovíta Ódora predloží. Uviedol to líder hnutia Igor Matovič v reakcii na neschválenie programového vyhlásenia kabinetu v parlamente.

"Rovnako sme úradníckej vláde k dispozícii na zvolanie mimoriadnych schôdzí parlamentu kedykoľvek počas parlamentných prázdnin s cieľom dobré zákony pre ľudí presadiť," skonštatoval.

Poslanecký klub OĽANO a priatelia podľa jeho slov nemohol zahlasovať za vyslovenie dôvery vláde, ktorá odmietla dať záruku, že sa nebude snažiť zrušiť podporu 200 eur mesačne na dieťa.

(tasr, ste)

15. júna 2023 | 11:51

Minúta | 15. júna 2023 | 11:51

Poslanci schválili ústavné právo na platbu v hotovosti

Právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti bude súčasťou Ústavy SR. Tomuto právu bude zodpovedať ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla. Zákon následne stanoví podmienky a obmedzenia uvedeného práva. Vyplýva to z ústavného zákona skupiny poslancov hnutia Sme rodina, ktorý Národná rada (NR) SR vo štvrtok definitívne schválila.

Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh Mariána Viskupiča (SaS), ktorý spresnil znenie novely ústavy. Na základe tejto zmeny bude možné prijatie hotovostnej platby odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Zaručuje tiež právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky bez obmedzení.

Medzi primeranými dôvodmi by mohli byť podľa predkladateľa bezpečnostné alebo technické dôvody, napríklad že predajný automat nie je uspôsobený na prijímanie hotovosti. „Právo vykonať v banke hotovostnú operáciu sa zaručuje bez obmedzení, ktoré prichádzajú do úvahy u iných príjemcov platieb," doplnil.

Občan má podľa predkladateľov ústavného zákona právo na to, aby sa sám rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Deklarovali, že v poslednej dobe sú svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu tohto práva. „I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti, vrátane súvisiaceho práva na súkromie," vysvetlili v dôvodovej správe.

Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa poslancov výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok. Zachovanie práva na hotovosť je podľa nich tiež významným krokom pri budovaní finančnej gramotnosti mladšej generácie.

Zároveň konštatovali, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit v právnom poriadku SR je možné vnímať ako opatrenie na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, na boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii, trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu. Ústava má preto predpokladať aj zákonnú úpravu podmienok a obmedzení používania hotovosti.

Ústavný zákon bude účinný od 1. júla tohto roka.

(tasr)

15. júna 2023 | 11:14

Minúta | 15. júna 2023 | 11:14

Speváka Rammsteinu zastihla na Slovensku zlá správa

TRENČÍN – Prokuratúra v nemeckej metropole Berlín začala vyšetrovať frontmana skupiny Rammstein Tilla Lindemanna v súvislosti s viacerými obvineniami zo sexuálneho napadnutia. Informovala o tom agentúra DPA.

Berlínska prokuratúra začala vyšetrovanie podľa svojej hovorkyne z vlastnej iniciatívy, ako aj „na základe niekoľkých trestných oznámení podaných treťou stranou", teda osobami, ktoré neboli priamymi účastníkmi údajných deliktov. Bližšie informácie momentálne nie je možné poskytnúť vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie a ochranu osobných práv zainteresovaných.

V uplynulých dňoch vznieslo obvinenia voči Lindemannovi – prevažne anonymne – viacero žien. Opisovali situácie, ktoré v minulosti sčasti považovali za desivé. Mladé ženy na koncertoch skupiny Rammstein údajne cielene vyberali do tzv. nultého radu (row zero), ktorý sa nachádza bezprostredne pod pódium, a následne pozvali na večierky po koncerte. Podľa vyjadrení niektorých žien dochádzalo na takýchto večierkoch aj k sexu.

Fanúšička z írskeho Dublinu v máji skupinu obvinila, že jej na takomto večierku proti jej vôli podali bližšie neurčené omamné látky, v dôsledku čoho si nič nepamätala a následne si na tele našla modriny a podliatiny. Lindemann jej mal robiť sexuálne návrhy.

Šesťdesiatročný Lindemann, ktorý je v súčasnosti s kapelou na európskom turné, obvinenia prostredníctvom dvoch berlínskych právnikov v celom rozsahu odmietol.

Kontroverzná formácia Rammstein vznikla ešte v roku 1994 v Berlíne. Svoj najnovší štúdiový album Zeit, ktorý vyšiel vlani v apríli, nahrala počas lockdownu. Skupina je predstaviteľom hudobného žánru Neue Deutsche Härte, pričom kombinuje industriálny metal a hard rock s prvkami elektroniky.

Lindemann, ktorý je spevákom a výlučným textárom skupiny, pôsobí aj v projekte Lindemann. Vydal tiež tri básnické zbierky: Messer (2002), In stillen Nächten (2013) a 100 Gedichte (2020).

(tasr)

15. júna 2023 | 11:02

Minúta | 15. júna 2023 | 11:02

Británia: Johnson úmyselne zavádzal poslancov o lockdownových večierkoch

Bývalý britský premiér Boris Johnson úmyselne zavádzal britských poslancov o lockdownových večierkoch vo vládnych budovách počas protipandemických obmedzení. K tomuto záveru vo štvrtok dospel imunitný výbor Dolnej snemovne po ročnom vyšetrovaní. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.

Výbor poslancov uviedol, že Johnsonovi plánoval navrhnúť na 90 dní pozastaviť poslanecký mandát za „opakované" pohŕdanie parlamentom. Expremiér sa však minulý týždeň rozhodol vzdať mandátu.

Johnson označil výbor Dolnej snemovne za „antidemokratický". Cieľom vyšetrovania bolo dokončiť „dlhotrvajúcu politickú vraždu", reagoval na štvrtkové rozhodnutie. Väčšinu v sedemčlennom výbore má Johnsonova Konzervatívna strana, pripomína AP.

O tom, kto bude sedieť v parlamente, majú rozhodovať ľudia a nie labouristická poslankyňa Harriet Harmanová, ktorá výboru predsedala, uviedol expremiér.

(tasr)

15. júna 2023 | 10:38

Minúta | 15. júna 2023 | 10:38

Problémy nastali pri odchode fanúšikov, iné incidenty sa nevyskytli

TRENČÍN – V súvislosti s koncertom nemeckej metalovej skupiny Rammstein na trenčianskom letisku nedošlo k žiadnemu vážnemu narušeniu verejného poriadku, polícia nezaznamenala žiadne incidenty.

„V stredu (14. 6.) až do štvrtkového rána sme nedokumentovali žiadnu dopravnú nehodu a ani škodovú udalosť účastníkov koncertu. Problémy boli len pri odchode fanúšikov z areálu letiska, keď naraz odchádzalo z jedného miesta obrovské množstvo vozidiel. Na to nie sú cesty v okolí letiska stavané,“ informuje polícia na sociálnej sieti.
Len v areáli letiska parkovalo podľa polície 6000 vozidiel a ďalšie stovky až tisíce vozidiel parkovali v okolí. Na koncert skupiny prišlo viac ako 39 000 ľudí.

Zdroj: TASR

15. júna 2023 | 10:22

Minúta | 15. júna 2023 | 10:22

Nórsko a Dánsko poskytnú Ukrajine ďalšiu delostreleckú muníciu

Nórsko a Dánsko sa dohodli na dodávke ďalších 9-tisíc kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu. Vo štvrtok to oznámilo nórske ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Ukrajina nutne potrebuje delostreleckú muníciu. Rozhodli sme sa preto spojiť sily s Dánskom pri novej pomoci, aby Ukrajina dostala muníciu čo najrýchlejšie," povedal nórsky minister obrany Björn Arild Gram. Dodal, že Nórsko bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.

„Spoločne s Nórskom môžeme (Ukrajine) v krátkom čase poslať viac ako 9-tisíc kusov delostreleckej munície," povedal dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Obe krajiny v apríli prisľúbili Kyjevu 8-tisíc kusov delostreleckej munície.

(tasr)