16. júna 2023 | 9:17

Minúta | 16. júna 2023 | 9:17

Podľa Čaputovej bol uplynulý rok bol jeden z najťažších, ku kandidatúre sa nevyjadrila

Uplynulý rok bol jeden z najťažších, zhodnotila pre TASR prezidentka SR Zuzana Čaputová pri príležitosti štyroch rokov od nástupu do funkcie. Posledný rok svojho mandátu chce podľa svojich slov pokračovať v poctivej službe verejnosti, založenej na kultivovanej, slušnej a nerozdeľujúcej politike.

„Vojna na Ukrajine, energetická kríza, rekordná inflácia, to všetko boli situácie, ktoré sa dotkli všetkých našich občanov a vyžadovali si vážne rozhodnutia a reakcie. Navyše počas týchto kríz kontinuálne prebiehala politická kríza, ktorá vyústila do rozpadu vládnej koalície a k dohode na predčasných voľbách," komentovala Čaputová uplynulé obdobie.

K dátumu predčasných parlamentných volieb uviedla, že septembrový termín si vybral parlament. „Ja som v každom svojom verejnom vystúpení vždy preferovala skorší, júnový termín," zopakovala prezidentka.

Nevymenovanie úradníckej vlády skôr prezidentka neľutuje. „Jednak to umožnilo vláde Eduarda Hegera prijať opatrenia, ktoré by úradníckej vláde v tom čase neprešli, a jednak táto vláda nastúpila vtedy, keď už nebola iná ústavná možnosť. To pomohlo jej akceptácii širšou verejnosťou aj väčšou časťou politického spektra," myslí si.

Posledný rok svojho mandátu chce Čaputová pokračovať v poctivej službe verejnosti, založenej na kultivovanej, slušnej a nerozdeľujúcej politike. „Čakajú nás náročné mesiace predvolebnej kampane a po voľbách konštituovanie novej vlády. Budem aktívna v tom, aby celý tento proces prebehol demokraticky a férovo pre Slovensko a jeho občanov," dodala pre TASR.

Na otázky o opätovnej kandidatúre prezidentka neodpovedala.

(tasr)

16. júna 2023 | 8:22

Minúta | 16. júna 2023 | 8:22

USA: Obžalovali mladíka podozrivého zo šírenia tajných dokumentov

Súdna porota obžalovala príslušníka Vzdušných síl Národnej gardy USA Jacka Teixeiru v šiestich bodoch za zmocnenie sa tajných vojenských dokumentov a ich nezákonné šírenie. TASR správu prevzala v piatok z agentúr AFP a DPA.

„Vláda Spojených štátov Teixeirovi umožnila prístup k informáciám o národnej bezpečnosti podliehajúcim utajeniu - vrátane informácií, o ktorých bolo možné sa odôvodnene domnievať, že v prípade zdieľania môžu mimoriadne vážne poškodiť národnú bezpečnosť," uviedol vo štvrtok minister spravodlivosti Merrick Garland vo vyhlásení.

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) Teixeiru zatkol 13. apríla v americkom štáte Massachusetts. Bol obvinený z porušenia zákona o špionáži a z nezákonného premiestnenia citlivých materiálov na nepovolené miesto.

Teixeira do Národnej gardy USA vstúpil v septembri 2019 a v roku 2021 získal bezpečnostnú previerku, ktorá mu umožnila prístup k tajným dokumentom. Od januára 2022 údajne úmyselne zverejňoval v uzavretej chatovacej skupine pre videohry utajované informácie. Odtiaľ sa prostredníctvom internetu rozšírili ďalej a dostali sa do pozornosti úradov a médií.

Teixeira je od zatknutia z bezpečnostných dôvodov vo väzbe a prípade usvedčenia mu podľa ministerstva spravodlivosti hrozí desaťročné väzenie.

Jeho právnici tvrdia, že ich klient už nemá prístup k utajovaným materiálom a vláda zveličuje v spojitosti s nebezpečenstvom, ktoré údajne predstavuje. Žiadajú jeho prepustenie a umiestnenie do starostlivosti otca do pojednávania, píše AFP.

(tasr)

16. júna 2023 | 6:54

Minúta | 16. júna 2023 | 6:54

Fínsko bude mať novú pravicovú vládu, vrátane euroskeptickej Strany Fínov

Fínska konzervatívna stredopravicová Národná koaličná strana (KOK), ktorá zvíťazila v aprílových parlamentných voľbách, dosiahla vo štvrtok dohodu o vytvorení väčšinovej vlády s euroskeptickou krajne pravicovou Stranou Fínov (PS) a dvoma menšími stranami. Oznámil to líder KOK Petteri Orpo, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Dosiahnutím dohody s PS, ako aj Švédskou ľudovou stranou vo Fínsku (SFP) a Fínskymi kresťanskými demokratmi (KD) sa fínska vláda posúva doprava, zatiaľ čo ľavicová Sociálnodemokratická strana Fínska (SDP) doterajšej premiérky Sanny Marinovej smeruje do opozície.

Dezignovaný premiér Orpo uviedol, že štyri koaličné strany vyriešili všetky problematické otázky. Už v piatok by podľa jeho slov mali zverejniť svoj program.

Koaličné rokovania trvali 11 týždňov, pričom Strana Fínov a Švédska ľudová strana vo Fínsku ťažko hľadali spoločnú reč v otázkach ako imigrácia, klimatická politika či verejné financie, nakoniec však dosiahli kompromis.

Očakáva sa, že Orpova vláda zníži nezamestnanosť a sociálne dávky, sprísni pravidlá migrácie do krajiny a uvoľní záväzky týkajúce sa životného prostredia, a celkovo tak zníži fiškálny deficit.

Orpova strana KOK zvíťazila vo voľbách z 2. apríla so ziskom 48 parlamentných kresiel, Euroskeptická Strana Fínov (PS) skončila na druhom mieste s 46 mandátmi, zatiaľ čo Marinovej SDP bola až tretia, pričom v 200-člennom jednokomorovom parlamente si zaistila 43 kresiel. Prizvaním dvoch zmienených menších strán do koalície - SFP s deviatimi kreslami a KD s piatimi - si Orpova vláda zabezpečila väčšinu, a síce 108 poslaneckých mandátov.

(tasr)

15. júna 2023 | 20:01

Minúta | 15. júna 2023 | 20:01

Kolumbia: Zdravotný stav detí zachránených po 40 dňoch v pralese sa zlepšuje

Zdravotný stav štyroch detí, ktoré prežili haváriu malého lietadla a boli nájdené takmer po 40 dňoch strávených v amazonskom dažďovom pralese v Kolumbii, sa zlepšuje, stále však u nich pretrváva riziko rozvinutia infekcie. Vo štvrtok to uviedli predstavitelia vojenskej nemocnice v Bogote, kde sa deti zotavujú.

Deti podľa vyhlásenia nemocnice dobre zareagovali na postupne sa zvyšujúci príjem živín po viac než mesiaci, počas ktorého konzumovali len vodu, lesné plody a korienky. "Z dôvodu výživového deficitu stále hrozí, že sa u detí rozvinie infekcia," povedali lekári.

Súrodenci vo veku 13, 9, 4 a jeden rok boli jedinými preživšími nehody lietadla, ku ktorej došlo 1. mája, keď jednomotorové vrtuľové lietadlo Cessna so siedmimi cestujúcimi a pilotom oznámilo, že stroj má poruchu motora. Malé lietadlo sa následne stratilo z radarov.

Dva týždne po havárii, 16. mája, pátrací tím v hustom poraste dažďového pralesa našiel vrak lietadla a vyzdvihol aj mŕtve telá troch dospelých vrátane matky detí. Deti – tri dievčatá a jeden chlapec – sa však nikde nenašli.

Kolumbijská armáda do oblasti vyslala 150 vojakov so psami, aby súrodencov vystopovali. Pri pátraní pomáhali aj desiatky dobrovoľníkov z domorodých kmeňov.

Podľa príbuzných pomohla deťom prežiť v pralese skutočnosť, že pochádzali z domorodej komunity. Pátrači počas ich hľadania v pralese po nich nachádzali stopy v podobe improvizovaných prístreškov či zvyškov nedojedeného ovocia.

Agentúra AFP pripomína, že desiatky vojakov sa stole snažia nájsť psa Wilsona, ktorý sa zúčastnil na pátraní po deťoch, no sám sa pri tom stratil v džungli.

(tasr)

15. júna 2023 | 19:35

Minúta | 15. júna 2023 | 19:35

Sklenár: Podpora Ukrajiny je investíciou do našej vlastnej obrany a bezpečnosti

Štvrtkové rokovania ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli bolo zamerané prioritne na podporu Ukrajiny v jej boji proti bezprecedentnej ruskej agresii, uviedol s odkazom na prvú časť dvojdňového podujatia minister obrany SR Martin Sklenár.

Minister svoju prítomnosť v bruselskej centrále Aliancie využil na viacero bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní s rezortnými partnermi zo spojeneckých krajín. Tie boli podľa jeho slov zamerané prioritne na podporu Ukrajiny v boji proti bezprecedentnej ruskej agresii, ako aj na prehlbovanie spolupráce obranného priemyslu Slovenska, Českej republiky a Ukrajiny.

Rokovania v Bruseli využil Sklenár na stretnutie s holandskou ministerkou obrany Kajsou Ollongrenovou, ktorej poďakoval za pokračujúci záujem o bezpečnosť Slovenska a hľadanie rôznych alternatív posilnenia obranných kapacít. V závere dňa mal na programe aj stretnutie s nemeckým rezortným kolegom Borisom Pistoriusom.

Sklenár spresnil, že počas rokovania Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny, ako aj ďalších rozhovorov vo formáte NATO-Ukrajina, sa ministri obrany venovali aktuálnym prioritným potrebám nášho východného suseda.

"Naša podpora Ukrajiny je dlhodobá, vnímame ju ako investíciu do našej vlastnej obrany a bezpečnosti. V pomoci musíme pokračovať, čo potvrdzuje aj deštrukcia Kachovskej priehrady. Táto udalosť poukazuje na to, aké dôležité je, aby Ukrajina obnovila kontrolu nad svojím územím," odkázal minister.

Okrem toho zopakoval, že Slovensko naďalej aktívne podporuje iniciatívu Európskej komisie v procese urýchlenia a zvýšenia produkcie delostreleckej munície. Dodal, že slovenské zbrojárske spoločnosti majú príležitosť získať významnú podporu z EÚ na investície do zvyšovania výrobných kapacít delostreleckej munície aj pre doplnenie vlastných skladových zásob i pre potreby Ukrajiny.

Jedným zo záverov prvého rokovacieho dňa bolo tiež oficiálne pripojenie Ukrajiny k spolupráci Slovenska a Česka pri obstarávaní a prevádzke švédskych pásových bojových obrnených vozidiel CV-90. Ministri obrany troch uvedených krajín podporili intenzívnejšiu spoluprácu v tejto oblasti podpísaním spoločného memoranda o porozumení.

(tasr)

15. júna 2023 | 18:36

Minúta | 15. júna 2023 | 18:36

Na Slovensku chýba vyše 16-tisíc sestier. Až polovica odchádza po štúdiu do zahraničia

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) víta rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR zjednodušiť proces uznávania odbornej kvalifikácie sestrám z Ukrajiny. Podľa komory však táto zmena neprinesie dostatok kvalifikovaných sestier z takzvaných tretích krajín, teda krajín mimo Európskej únie.

Na Slovensku k priemeru počtu sestier v EÚ chýba viac ako 16-tisíc sestier. Takmer polovica mladých sestier, ktoré ukončili štúdium ošetrovateľstva, odchádza za lepším ohodnotením a pracovnými podmienkami do zahraničia. Do desiatich rokov v zdravotníctve bude chýbať až 25-tisíc sestier. V tlačovej správe na to upozornil viceprezident SK SaPA Lukáš Kober.

Slovensko podľa neho tak ako aj iné krajiny nedokáže naplniť trh práce vlastnými sestrami a migrácia odborníkov z tretích krajín môže čiastočne saturovať systém. Krajiny ako napríklad Česká republika alebo Poľsko potenciál zahraničných sestier využívajú už niekoľko rokov. SK SaPA sa obáva, že Slovensko urobilo tento krok neskoro. Podľa viceprezidenta komory sme stratili obdobie silnej migrácie ľudí z Ukrajiny po začiatku vojenskej invázie.

„Dokonca pri dnešnom masovom nedostatku sestier dostávame informácie o tom, ako sa sestrám umelo znižujú mzdy, preraďujú ich z kategórie sestry s pokročilou praxou na menej platené pozície s cieľom zase len ušetriť na sestrách," povedal Kober. Mnohí zamestnávatelia podľa neho sestrám nechcú uznať odbornú prax, čím prichádzajú o množstvo finančných prostriedkov. Štát má podľa komory prioritne zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky pre sestry a pôrodné asistentky, ktoré vinou systému odchádzajú do zahraničia. Podľa SK SaPA len počas pandemických rokov zo systému odišlo ročne tisíc sestier, do systému vstúpilo okolo 400.

(sita)

15. júna 2023 | 17:32

Minúta | 15. júna 2023 | 17:32

Fiala: Prezident Pavel priniesol veľkú zmenu, snaží sa upokojovať spoločnosť

Český prezident Petr Pavel podľa premiéra Petra Fialu robí to, čo sľúbil svojim voličom. Snaží sa napríklad upokojovať atmosféru v spoločnosti. Jeho pôsobenie počas prvých sto dní vo funkcii označil za veľkú zmenu v porovnaní s jeho predchodcom Milošom Zemanom.

Fiala takto reagoval na prezidentovu bilančnú tlačovú konferenciu, ktorú mal vo štvrtok na Pražskom hrade. "Je to veľká zmena oproti predchádzajúcemu stavu. Je veľmi dobre, že sme sa napríklad vďaka pánovi prezidentovi vrátili k niektorým formátom stretávania sa, ktoré by mali byť normálne a v minulosti sa nediali," povedal Fiala a ako príklad uviedol schôdzky najvyšších ústavných činiteľov, na ktorých okrem iného koordinujú zahraničnú politiku ČR.

"Zlepšuje to naše postavenie vo svete a v medzinárodnej politike," vysvetlil.

Za dobrú zmenu premiér označil aj Pavlovu aktívnu účasť na mnohých spoločenských a kultúrnych podujatiach. Prikladá im tak podľa neho väčší význam, čím poukazuje na dôležité princípy, tradície a hodnoty, na ktorých je ČR postavená.

Pavel na štvrtkovej tlačovej konferencii, na ktorej hodnotil svoje doterajšie pôsobenie v úrade, zmienil aj "blbú náladu" v českej spoločnosti, ktorú sa podľa svojich slov bude snažiť zlepšiť. Fiala to okomentoval slovami, že sa tomu nemožno čudovať. "Prechádzame ťažkými situáciami, ktoré sú do značnej miery spôsobené ruskou agresiou na Ukrajine. Nemožno sa čudovať obavám ľudí z ďalšieho vývoja, keď neďaleko od nás zúri vojnový konflikt," myslí si predseda českej vlády.

Fiala sa vo štvrtok na Pražskom hrade stretol s Pavlom na pravidelnom pracovnom stretnutí. Hovorili spolu napríklad o výmene ministra pôdohospodárstva, ale aj o prijatí Zmluvy o obrannej spolupráci s USA (DCA). Podľa Fialu sa zhodli, že Česko túto zmluvu potrebuje, pretože posilní jeho bezpečnosť a obranyschopnosť. Diskutovali aj o balíku úsporných opatrení, ktoré Fialov kabinet navrhol s cieľom znížiť deficit verejných financií. Premiér zdôraznil, že sa s Pavlom stretáva často, nielen na pravidelných pracovných stretnutiach vo dvojici.

15. júna 2023 | 16:48

Minúta | 15. júna 2023 | 16:48

Šéf MAAE: Situácia v ZAES bola po poškodení Kachovskej priehrady vážna

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vyhlásil, že bezpečnostná situácia v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny, ktorú okupujú ruské jednotky, bola po poškodení Kachovskej vodnej nádrže vážna, no napokon sa ju podarilo stabilizovať. Grossi vo štvrtok pricestoval na návštevu ZAES. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Situácia je vážna, keďže vidíme skutočné dôsledky poškodenia (Kachovskej priehrady). Na druhej strane sa však prijímajú opatrenia na jej stabilizáciu," uviedol Grossi.

Pôvodne sa očakávalo, že Grossi vykoná prehliadku elektrárne v stredu, aby zhodnotil bezpečnostné riziká po poškodení Kachovskej priehrady. Tá bola zdrojom vody pre ochladzovanie reaktorov ZAES. Návšteva však bola z bezpečnostných dôvodov presunutá na štvrtok.

Grossi si počas návštevy prezrel i ochladzovacie nádrže a skonštatoval, že je v nich dostatok vody. Videl i rozvodný panel tepelnej elektrárne, ktorý podľa jeho slov „niesol známky vojenskej činnosti".

Od začiatku konfliktu na Ukrajine varuje Grossi pred možnou jadrovou nehodou v ZAES, kde sa tiež nachádza stály tím inšpektorov MAAE. Nedávne pretrhnutie priehradného múru Kachovky, ktorý malo taktiež pod kontrolou Rusko, dlhodobé obavy o bezpečnosť ZAES ešte viac prehĺbilo.

O obavách súvisiacich s elektrárňou Grossi v utorok v Kyjeve hovoril aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Šéf MAAE navštívili ZAES už dvakrát od marca 2022, keď sa jej zmocnili ruské sily.

(tasr)

15. júna 2023 | 16:12

Minúta | 15. júna 2023 | 16:12

Poľsko chce uskutočniť referendum o reforme migračnej politiky EÚ

Poľsko plánuje uskutočniť celoštátne referendum o zmene pravidiel migračnej a azylovej politiky, na ktorej sa dohodli ministri vnútra členských krajín Európskej únie. Vo štvrtok to oznámil predseda vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Podľa predbežnej dohody budú musieť krajiny EÚ, ktoré nechcú alebo nedokážu prijať stanovené množstvo migrantov, prispieť sumou 20-tisíc eur na osobu do osobitne zriadeného fondu v Bruseli. Poľsko a Maďarsko hlasovali proti tejto dohode.

„S touto dohodou nebudeme súhlasiť my ani poľský ľud. Niečo takéto musí byť predmetom referenda, ktoré zorganizujeme," povedal Kaczyňski v poľskom parlamente. Dodal, že „k tejto záležitosti sa musia vyjadriť aj obyvatelia Poľska".

Agentúra AFP pripomína, že Poľsko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá začala vlani vo februári, prijalo viac ako milión ukrajinských utečencov. Poľská vláda sa však už dlhšie stavia proti prijímaniu migrantov, ktorí prichádzajú do Talianska či Grécka.

„Nie je to dohoda o migračnej politike, ale diktát zameraný na kultúrnu zmenu Európy," povedal v tejto súvislosti poľský premiér Mateusz Morawiecki. Dodal, že „Poliaci veľmi dobre vedia, čo je to súcit a solidarita" a nikto ich to nemusí učiť, „najmä nie Nemci".

Morawiecki sa zároveň už v minulosti vyjadril, že Poľsko poskytuje svojim partnerom rôzne formy pomoci, najmä na juhu Európy.

Poľsko a ďalšie krajiny sa už v roku 2015 odmietli pripojiť k mechanizmu EÚ na prerozdelenie migrantov. Európska komisia voči týmto krajinám podnikla právne kroky, pripomína agentúra PAP.

(tasr)

15. júna 2023 | 15:35

Minúta | 15. júna 2023 | 15:35

ECB zvýšila úrokové sadzby o 25 bázických bodov, kľúčovú posunula na 4 percentá

Európska centrálna banka (ECB) zvýšila vo štvrtok úrokové sadzby podľa očakávaní o 25 bázických bodov, pričom hlavná úroková sadzba sa tým zvyšuje na 4 percentá. Banka zároveň naznačila, že v tomto trende bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Dôvodom je inflácia, ktorá sa síce zmiernila, naďalej však zotrváva vysoko nad inflačným cieľom ECB. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA, AFP a Reuters.

Rada guvernérov ECB rozhodla, že kľúčová sadzba, ktorou je sadzba pre hlavné refinančné operácie, sa s platnosťou od 21. júna zvyšuje na 4 percentá, sadzba pre jednodňové finančné operácie na 4,25 percenta a depozitná sadzba z 3,25 percenta na 3,50 percenta. Je to ôsme zvýšenie po sebe, pričom depozitná sadzba je najvyššie od roku 2001.

Rada guvernérov zároveň uviedla, že inflácia by sa nad inflačným cieľom (2 percentá) mala udržať ešte v roku 2025 a opäť naznačila, že v nasledujúcich mesiacoch bude potrebné počítať s ďalším zvyšovaním sadzieb. Dodala, že v nasledujúcom období chce posúvať úrokové sadzby na úroveň, ktorá bude dostatočne reštriktívna, aby umožnila návrat inflácie k strednodobému inflačnému cieľu a na tejto úrovni bude sadzby držať tak dlho, ako to bude potrebné. „Inflácia sa síce spomaľuje, odhadujeme však, že ešte dlhé obdobie sa udrží na vysokej úrovni," uviedla ECB.

Rozhodnutie ECB padlo deň po tom, ako americká centrálna banka (Fed) po sérii zvyšovania úrokových sadzieb ich ponechala na pôvodnej úrovni. Kľúčová úroková sadzba sa tak udržala v pásme 5 percent až 5,25 percenta. Banka oznámila, že chce zhodnotiť vplyv doterajších opatrení v boji proti inflácii, dodala však, že úrokové sadzby v tomto roku ešte vzrastú.

(tasr)

15. júna 2023 | 15:33

Minúta | 15. júna 2023 | 15:33

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ čiastočne podporil odvolanie Mariana Kočnera

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Athanasios Rantos navrhol v odvolacom konaní zrušiť časť rozsudku Všeobecného súdu EÚ, ktorý zamietol žalobu slovenského podnikateľa Mariana Kočnera proti Europolu. Marian K.očnersa na Všeobecnom súde sťažoval, že zverejnením prepisov jeho súkromnej komunikácie z mobilných telefónov v médiách počas vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej utrpel ujmu, a žiadal odškodné vo výške 100-tisíc eur. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na štvrtkové komuniké Súdneho dvora EÚ.

Údaje z dvoch mobilných telefónov, ktoré údajne patrili Marianovi Kočnerovi, extrahoval v rámci vyšetrovania Europol na žiadosť slovenských orgánov. Tieto informácie vrátane intímnej komunikácie Mariana Kočnera sa v máji 2019 objavili v slovenskej tlači. Europol navyše v jednej zo svojich správ uviedol, že Marian Kočner sa od roku 2018 nachádza vo väzbe pre podozrenie z finančnej trestnej činnosti a že jeho meno je tiež prepojené na takzvané mafiánske zoznamy a kauzu Panama Papers.

Marian Kočner následne podal žalobu na Všeobecný súd EÚ so žiadosťou odškodné za zverejnenie tejto komunikácie. V septembri 2021 súd jeho podnet zamietol s tým, že údaje z mobilných telefónov mal vtedy k dispozícii nielen Europol, ale aj slovenské orgány. Súd zdôraznil, že Marian Kočner nepredložil dôkaz o zodpovednosti Europolu. Taktiež vraj nepreukázal, že mafiánske zoznamy vyhotovil Europol. Marian Kočner sa následne odvolal na Súdny dvor EÚ.

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ teraz uvádza, že pre dotknutú fyzickú osobu môže byť ťažké určiť, či škoda, ktorú utrpela v dôsledku nezákonného spracúvania údajov, je následkom krokov Europolu alebo orgánov členského štátu. Rantos sa teda nazdáva, že Europol a príslušný členský štát by mali byť za škodu zodpovední spoločne – preto navrhuje rozsudok v tejto časti zrušiť.

Ohľadne údajného zápisu Mariana Kočnera do mafiánskych zoznamov, naopak, navrhuje generálny advokát odvolanie zamietnuť.

(tasr)

15. júna 2023 | 15:18

Minúta | 15. júna 2023 | 15:18

Europoslanci vyzvali spojencov, aby pozvali Ukrajinu do NATO. Za hlasovalo šesť Slovákov

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok vyzvali spojencov zo Severoatlantickej aliancie, aby dodržali svoj záväzok voči Ukrajine a pripravili pôdu na pozvanie Ukrajiny do tejto obrannej aliancie.

Za uznesenie hlasovalo 425 poslancov, 38 bolo proti a 42 sa zdržalo. Zo slovenských europolsancov hlasovali za Martin Hojsík, Michal Wiezik (obaja PS), Mirian Lexmann a Ivan Štefanec (obaja KDH), Peter Pollák (OĽaNO) a Eugen Jurzyca (SaS). Proti boli Miroslav Radačovský (Slovenský patriot) a Milan Uhrík (Republika). Nehlasovali Monika Beňová, Robert Hajšel a Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer), Vladimír Bilčík (Demokrati), Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko) a Michal Šimečka (PS).

Europoslanci podľa neho očakávajú, že "prístupový proces sa začne po skončení vojny" a podarí sa ho čo najskôr ukončiť.

EP upozornil, že kým sa nedosiahne plné členstvo Ukrajiny v Aliancii, EÚ a jej členské štáty musia spolu so spojencami NATO a podobne zmýšľajúcimi partnermi úzko spolupracovať s Kyjevom na vytvorení dočasného rámca pre bezpečnostné záruky, ktorý by mal vzniknúť ihneď po skončení ruskej agresie. Podľa poslancov by integrácia Ukrajiny do NATO a EÚ posilnila regionálnu a globálnu bezpečnosť a väzby medzi Ukrajinou a euroatlantickou komunitou.

V uznesení ostro odsúdili, že Rusko 6. júna zničilo Kachovskú priehradu a označili to za vojnový zločin. Dôsledkom pretrhnutia priehrady boli rozsiahle záplavy, environmentálna katastrofa a ekocída na Ukrajine. "Všetci tí, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny vrátane zničenia priehrady, budú braní na zodpovednosť v súlade s medzinárodným právom," uvádza sa v uznesení EP.

Parlament okrem toho požaduje od Európskej komisie primeraný finančný balík EÚ na obnovu Ukrajiny. Podľa poslancov je dôležité prepojiť obnovu Ukrajiny s jej prípravami na vstup do EÚ a prebiehajúcimi domácimi reformami. Obnova poškodenej infraštruktúry a priemyselných kapacít by sa mala uskutočniť v súlade so zásadou "lepšia obnova" a Európskou zelenou dohodou, čo pomôže premeniť Ukrajinu na bezuhlíkový a digitálny moderný európsky sociálny štát.

EP zopakoval podporu rozhodnutiu udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ v minulom roku. Europoslanci očakávajú, že EK odporučí spustenie prístupového procesu už v tomto roku, len čo Kyjev úspešne dokončí sedem požadovaných krokov.

(tasr)

15. júna 2023 | 14:22

Minúta | 15. júna 2023 | 14:22

Chorvátsko po vstupe do schengenského priestoru čaká rekordnú turistickú sezónu

Predstavitelia cestovného ruchu v Chorvátsku očakávajú rekordné výsledky tento rok po januárovom vstupe svojej krajiny do schengenskej zóny s voľným pohybom. Predpovedajú, že to zvýši počet návštevníkov na chorvátskom pobreží Jadranského mora. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Cestovný ruch sa podieľa 20 percent na výkone chorvátskeho hospodárstva. Po páde v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 sa tento sektor v roku 2022 zotavil. Predstavitelia tohto odvetvia na základe výsledkov ešte pred letom očakávajú, že pozitívny trend bude pokračovať aj po zvyšok roka.

„Doteraz sme zaznamenali takmer 5 miliónov príchodov a viac ako 17,5 milióna prenocovaní, čo je nárast o 20 % oproti minulému roku," povedal Kristjan Staničić, riaditeľ Chorvátskeho turistického združenia a dodal, že počet prenocovaní vzrástol o 11 % v porovnaní s rokom 2019, ktorý bol z hľadiska návštevnosti rekordný.

„Na základe týchto výsledkov môžeme očakávať pozitívne pokračovanie hlavnej turistickej sezóny aj počas celého roka," povedal pre agentúru Reuters.

Tento sektor dosiahol v roku 2022 rekordné príjmy viac ako 13 miliárd eur a Staničić tento rok očakáva ešte vyššie príjmy.

Chorvátsko, člen Európskej únie (EÚ), vstúpilo 1. januára 2023 do schengenského priestoru aj do eurozóny, čo umožnilo návštevníkom z bloku cestovať rýchlejšie a zjednodušiť platby.

Krajina už zaznamenala väčší počet víkendových turistov zo susedných krajín ako priamy dôsledok vstupu do schengenského priestoru.

„Nikdy sme neboli bližšie k našim hlavným trhom, akými sú Slovinsko, Taliansko, Maďarsko, Rakúsko a Nemecko, odkiaľ pricestovalo v predsezónnom období najviac návštevníkov," povedal Staničić.

V jadranskom historickom meste Zadar, ktoré je obklopené národnými parkami, sa však miestni prenajímatelia nehnuteľností turistom sťažujú na zlú vládnu investičnú stratégiu. Poukazujú pritom na nedostatok hotelov a potrebu väčšieho letiska.

(tasr)

15. júna 2023 | 14:21

Minúta | 15. júna 2023 | 14:21

Slovensko by po eurovoľbách mohlo mať ďalšieho europoslanca, návrh schválil EP

Slovensko by po budúcoročných eurovoľbách mohlo mať 15 europoslancov, o jedného viac ako v súčasnosti. Vyplýva to z návrhu ďalších kresiel pre deväť krajín EÚ, ktorý vo štvrtok schválil Európsky parlament (EP), informuje TASR. Odobriť ho musia ešte lídri členských krajín na summite EÚ.

Parlament prijal návrh svojho zloženia, ktoré sa posudzuje pred každými eurovoľbami. Vzhľadom na demografické zmeny od volieb v roku 2019 chce inštitúcia vytvoriť 11 ďalších mandátov, čím by ich celkový počet dosiahol 716.

Z nových kresiel by po dve pripadli Holandsku a Španielsku a po jednom Slovensku, Dánsku, Fínsku, Írsku, Lotyšsku, Rakúsku a Slovinsku.

Rozhodnutie o zložení EP v novom legislatívnom období musí schváliť Európska rada, ktorej zasadnutia sú známe ako summity EÚ.

Parlament vo štvrtok Európsku radu vyzval, aby postupovala rýchlo, prípadne ich okamžite informovala, ak má v úmysle odchýliť sa od predloženého návrhu. Členské krajiny totiž musia na vnútroštátnej úrovni prijať potrebné zmeny pred voľbami do EP, ktoré sa budú konať v júni 2024.

(tasr)

15. júna 2023 | 14:20

Minúta | 15. júna 2023 | 14:20

Je to tu! Trenčianska nemocnica otvorila vedľajší vstup

TRENČÍN - Fakultná nemocnica Trenčín (FN TN) už dávnejšie avizovala, že sa pripravuje na spustenie vedľajšieho vstupu.

Podľa informácií, ktoré FN TN uviedla na svojom Facebooku, sa tak dnešným dňom už naozaj stalo. Vedľajší vstup „má slúžiť na bežný vjazd a výjazd osobných aj dodávateľských motorových vozidiel, vrátane vozidiel záchranných zložiek,“ uviedla nemocnica na sociálnej sieti.

Predmetný vstup vedie z Jesenského ulice (zadná strana areálu). V prevádzke bude každý deň v čase od 5:00 do 17:00.

Veríme, že otvorenie ďalšieho vchodu uľahčí situáciu ako pacientom, tak aj zamestnancom nemocnice.

Otvorili vedľajší vstup. Foto: FB Fakultná namocnica Trenčín - oficiálna stránka

Do a z nemocnice sa oddnes dostanete aj z Jesenského ulice. Foto: FB Fakultná namocnica Trenčín - oficiálna stránka

15. júna 2023 | 14:19

Minúta | 15. júna 2023 | 14:19

SNS: Premiér Ľ. Ódor by mal vrátiť svoje poverenie

Mimoparlamentná Slovenská národná strana (SNS) víta neschválenie programového vyhlásenia vlády Ľudovíta Ódora v parlamente. Premiér by mal podľa nej vrátiť svoje poverenie. TASR o tom informovala riaditeľka kancelárie predsedu strany Zuzana Škopcová.

„Ódor po dnešnom dni nemá žiaden mandát na to, aby riadil vládu a jednotliví ministri nemajú žiadne právo reprezentovať rezorty," uviedla SNS v stanovisku. Predseda vlády by sa mal podľa nej vrátiť do Národnej banky Slovenska (NBS) a začať tam bojovať proti vysokým hypotékam.

SNS podotkla, že Ódor nie je pripravený na riadenie štátu. „Svoju neschopnosť ukázal i vo vedení NBS, keď tu jednotlivé komerčné banky dosahujú historické zisky a neriešia hypotéky mladých ľudí," skonštatovala.

Za to, že Ódorova vláda nezískala dôveru v parlamente, je podľa SNS zodpovedná prezidentka SR Zuzana Čaputová. „Mala by hľadať osobu, ktorá takúto dôveru získa," uviedla strana. Zároveň skritizovala vyjadrenie Čaputovej, že odmietnutie väčšiny poslancov vysloviť dôveru vláde odborníkov je nezrelým postojom.

(tasr)

15. júna 2023 | 13:52

Minúta | 15. júna 2023 | 13:52

Rusko oznámilo, že v septembri usporiada voľby v okupovaných oblastiach Ukrajiny

Rusko vo štvrtok oznámilo, že v septembri usporiada miestne voľby v štyroch ukrajinských oblastiach, ktoré vlani vyhlásilo za anektované. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Voľby na nových územiach Ruskej federácie sa budú konať v jeden hlasovací deň 10. septembra 2023," uviedla ruská volebná komisia na platforme Telegram.

Ruský prezident Vladimir Putin v rozpore s medzinárodným právom anektoval štyri ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú – vlani v septembri po fingovaných referendách o ich pričlenení k Rusku. Žiadne z týchto území pritom Kremeľ plne nekontroluje a ukrajinská armáda už časť okupovaných území oslobodila.

(tasr)

15. júna 2023 | 13:49

Minúta | 15. júna 2023 | 13:49

Zaviesť by sa mohol príspevok pre tehotné absolventky štúdia

Zaviesť by sa mohol nový typ sociálnej dávky, a to podpora pre tehotné absolventky stredných a vysokých škôl. Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania návrh zákona o príspevku pre tehotné absolventky štúdia.

„Navrhovaná úprava poskytovania príspevku pre tehotné absolventky štúdia pomôže pokryť zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom, špeciálnymi materiálnymi potrebami a s prípravou na narodenie dieťaťa tých absolventiek štúdia, ktoré otehotnejú do deviatich mesiacov od absolvovania štúdia," uviedli predkladatelia.

Oprávnená osoba na poberanie takejto dávky by podľa návrhu nemohla poberať zároveň aj príspevok, aj tehotenské štipendium. Štát by jej mal prispievať sumou 200 eur.

(tasr)

15. júna 2023 | 13:44

Minúta | 15. júna 2023 | 13:44

Prieskum: Väčšina Európanov z generácie Z vidí pred sebou horšiu budúcnosť

Väčšina Európanov z generácie Z je presvedčená, že sa budú mať horšie než ich rodičia. Ukazuje to štúdia objednaná spoločnosťou TUI a zverejnená vo štvrtok. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

Prieskumná spoločnosť YouGov kládla v mene cestovnej kancelárie TUI otázky 7085 mladým ľuďom vo veku 16 až 26 rokov v marci tohto roka a zistila, že 52 percent z nich vníma svoju budúcnosť pesimisticky.

Každoročný prieskum sa uskutočnil medzi mladými z Británie, Francúzska, Grécka, Nemecka, Poľska, Španielska a Talianska.

Iba 22 percent ľudí z uvedenej generácie je presvedčených, že budú lepšie zabezpečení než ich rodičia. Hoci iba desať percent dôveruje politickým stranám, 73 percent pokladá hlasovanie vo voľbách za svoju občiansku povinnosť.

Aj keď sa mladí Nemci a Poliaci prejavili v predchádzajúcich prieskumoch ako optimistickejší než ich európski susedia, teraz sú pesimistickejší, zistila spoločnosť YouGov.

Podľa sociológa Thorstena Faasa zo Slobodnej univerzity v Berlíne, ktorý prieskum riadil, odrážajú výsledky skôr pozvoľný trend než reakciu mladých na konkrétne javy, ako sú pandémia koronavírusu či ruská invázia na Ukrajinu.

„Postoje mladých Európanov k životu už dlhšie obdobie postupne temnejú. To znamená, že ak sa pozrieme dopredu, náhly zvrat tohto trendu nie je veľmi pravdepodobný," povedal Faas.

Ako generácia Z sa označujú ľudia narodení od konca 90. rokov 20. storočia do obdobia pred rokom 2010.

(tasr)