Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko chce uskutočniť referendum o reforme migračnej politiky EÚ

Poľsko plánuje uskutočniť celoštátne referendum o zmene pravidiel migračnej a azylovej politiky, na ktorej sa dohodli ministri vnútra členských krajín Európskej únie. Vo štvrtok to oznámil predseda vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Podľa predbežnej dohody budú musieť krajiny EÚ, ktoré nechcú alebo nedokážu prijať stanovené množstvo migrantov, prispieť sumou 20-tisíc eur na osobu do osobitne zriadeného fondu v Bruseli. Poľsko a Maďarsko hlasovali proti tejto dohode.

„S touto dohodou nebudeme súhlasiť my ani poľský ľud. Niečo takéto musí byť predmetom referenda, ktoré zorganizujeme," povedal Kaczyňski v poľskom parlamente. Dodal, že „k tejto záležitosti sa musia vyjadriť aj obyvatelia Poľska".

Agentúra AFP pripomína, že Poľsko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá začala vlani vo februári, prijalo viac ako milión ukrajinských utečencov. Poľská vláda sa však už dlhšie stavia proti prijímaniu migrantov, ktorí prichádzajú do Talianska či Grécka.

„Nie je to dohoda o migračnej politike, ale diktát zameraný na kultúrnu zmenu Európy," povedal v tejto súvislosti poľský premiér Mateusz Morawiecki. Dodal, že „Poliaci veľmi dobre vedia, čo je to súcit a solidarita" a nikto ich to nemusí učiť, „najmä nie Nemci".

Morawiecki sa zároveň už v minulosti vyjadril, že Poľsko poskytuje svojim partnerom rôzne formy pomoci, najmä na juhu Európy.

Poľsko a ďalšie krajiny sa už v roku 2015 odmietli pripojiť k mechanizmu EÚ na prerozdelenie migrantov. Európska komisia voči týmto krajinám podnikla právne kroky, pripomína agentúra PAP.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó v Petrohrade: Otázka zásobovania energiou nie je politický problém

Po úspešnom ukončení prác ročnej údržby bola obnovená preprava ruského zemného plynu do Maďarska cez plynovod Turecký prúd. Oznámil to vo štvrtok v ruskom Petrohrade minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó, ktorý zdôraznil, že otázka energie nie je politický problém, informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na agentúru MTI.

Szijjártó na petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre povedal, že by bolo načase, keby všetci konečne pochopili, že „otázka zásobovania energiou nie je ideologickým, dokonca ani politickým problémom, ale otázkou tvrdej fyzickej reality".

„Ak sa odstrihneme od ruských zdrojov, potom by sa zásobovanie energiou Maďarska stalo fyzicky nemožným, preto je stále v našom záujme zachovať rozumnú energetickú spoluprácu s Ruskom," podčiarkol šéf maďarskej diplomacie a poznamenal, že to nezakazujú európske sankcie.

Maďarský minister bude v Petrohrade rokovať s ruským ministrom priemyslu a obchodu Denisom Manturovom a generálnym riaditeľom ruskej štátnej agentúry Rosatom Alexejom Lichačevom.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia: Vo Vrbovom evakuovali školu, žiak sa vyhrážal jej odpálením

Vo Vrbovom v okrese Piešťany evakuovali školu. Žiak sa vyhrážal jej odpálením. Na mieste zasahuje polícia, ktorá školu a jej okolie uzatvorila. Smerujú tam aj pyrotechnici a psovodi. Žiak sa ku konaniu priznal. Polícia s ním aktuálne realizuje potrebné procesné úkony. Informuje o tom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v Trnave.

Incident sa stal na Gymnáziu Jána Baltazára Magina vo Vrbovom. Jeho riaditeľka Henrieta Gromanová nateraz informácie neposkytuje. „Bližšie informácie poskytneme verejnosti ihneď, ako to situácia vo vyšetrovaní dovolí," uvádza polícia.

Zriaďovateľom školy je Trnavský samosprávny kraj (TTSK). Riaditeľ odboru školstva Stanislav Pravda pre TASR uviedol, že uloženie bomby sa v objekte podľa jeho informácií nepotvrdilo. „Komunikujeme s vedením školy od začiatku, poskytujeme súčinnosť do maximálnej možnej miery," uviedol.

TTSK, ako doplnil, priebežne spolupracuje s riaditeľmi škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti v oblasti prevencie podobných incidentov. "Úlohou vedení škôl je potom distribuovať poznatky k študentom," povedal.

(tasr)

Minúta  |  

ECB zvýšila úrokové sadzby o 25 bázických bodov, kľúčovú posunula na 4 percentá

Európska centrálna banka (ECB) zvýšila vo štvrtok úrokové sadzby podľa očakávaní o 25 bázických bodov, pričom hlavná úroková sadzba sa tým zvyšuje na 4 percentá. Banka zároveň naznačila, že v tomto trende bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Dôvodom je inflácia, ktorá sa síce zmiernila, naďalej však zotrváva vysoko nad inflačným cieľom ECB. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA, AFP a Reuters.

Rada guvernérov ECB rozhodla, že kľúčová sadzba, ktorou je sadzba pre hlavné refinančné operácie, sa s platnosťou od 21. júna zvyšuje na 4 percentá, sadzba pre jednodňové finančné operácie na 4,25 percenta a depozitná sadzba z 3,25 percenta na 3,50 percenta. Je to ôsme zvýšenie po sebe, pričom depozitná sadzba je najvyššie od roku 2001.

Rada guvernérov zároveň uviedla, že inflácia by sa nad inflačným cieľom (2 percentá) mala udržať ešte v roku 2025 a opäť naznačila, že v nasledujúcich mesiacoch bude potrebné počítať s ďalším zvyšovaním sadzieb. Dodala, že v nasledujúcom období chce posúvať úrokové sadzby na úroveň, ktorá bude dostatočne reštriktívna, aby umožnila návrat inflácie k strednodobému inflačnému cieľu a na tejto úrovni bude sadzby držať tak dlho, ako to bude potrebné. „Inflácia sa síce spomaľuje, odhadujeme však, že ešte dlhé obdobie sa udrží na vysokej úrovni," uviedla ECB.

Rozhodnutie ECB padlo deň po tom, ako americká centrálna banka (Fed) po sérii zvyšovania úrokových sadzieb ich ponechala na pôvodnej úrovni. Kľúčová úroková sadzba sa tak udržala v pásme 5 percent až 5,25 percenta. Banka oznámila, že chce zhodnotiť vplyv doterajších opatrení v boji proti inflácii, dodala však, že úrokové sadzby v tomto roku ešte vzrastú.

(tasr)

Minúta  |  

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ čiastočne podporil odvolanie Mariana Kočnera

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Athanasios Rantos navrhol v odvolacom konaní zrušiť časť rozsudku Všeobecného súdu EÚ, ktorý zamietol žalobu slovenského podnikateľa Mariana Kočnera proti Europolu. Marian K.očnersa na Všeobecnom súde sťažoval, že zverejnením prepisov jeho súkromnej komunikácie z mobilných telefónov v médiách počas vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej utrpel ujmu, a žiadal odškodné vo výške 100-tisíc eur. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na štvrtkové komuniké Súdneho dvora EÚ.

Údaje z dvoch mobilných telefónov, ktoré údajne patrili Marianovi Kočnerovi, extrahoval v rámci vyšetrovania Europol na žiadosť slovenských orgánov. Tieto informácie vrátane intímnej komunikácie Mariana Kočnera sa v máji 2019 objavili v slovenskej tlači. Europol navyše v jednej zo svojich správ uviedol, že Marian Kočner sa od roku 2018 nachádza vo väzbe pre podozrenie z finančnej trestnej činnosti a že jeho meno je tiež prepojené na takzvané mafiánske zoznamy a kauzu Panama Papers.

Marian Kočner následne podal žalobu na Všeobecný súd EÚ so žiadosťou odškodné za zverejnenie tejto komunikácie. V septembri 2021 súd jeho podnet zamietol s tým, že údaje z mobilných telefónov mal vtedy k dispozícii nielen Europol, ale aj slovenské orgány. Súd zdôraznil, že Marian Kočner nepredložil dôkaz o zodpovednosti Europolu. Taktiež vraj nepreukázal, že mafiánske zoznamy vyhotovil Europol. Marian Kočner sa následne odvolal na Súdny dvor EÚ.

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ teraz uvádza, že pre dotknutú fyzickú osobu môže byť ťažké určiť, či škoda, ktorú utrpela v dôsledku nezákonného spracúvania údajov, je následkom krokov Europolu alebo orgánov členského štátu. Rantos sa teda nazdáva, že Europol a príslušný členský štát by mali byť za škodu zodpovední spoločne – preto navrhuje rozsudok v tejto časti zrušiť.

Ohľadne údajného zápisu Mariana Kočnera do mafiánskych zoznamov, naopak, navrhuje generálny advokát odvolanie zamietnuť.

(tasr)

Minúta  |  

Europoslanci vyzvali spojencov, aby pozvali Ukrajinu do NATO. Za hlasovalo šesť Slovákov

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok vyzvali spojencov zo Severoatlantickej aliancie, aby dodržali svoj záväzok voči Ukrajine a pripravili pôdu na pozvanie Ukrajiny do tejto obrannej aliancie.

Za uznesenie hlasovalo 425 poslancov, 38 bolo proti a 42 sa zdržalo. Zo slovenských europolsancov hlasovali za Martin Hojsík, Michal Wiezik (obaja PS), Mirian Lexmann a Ivan Štefanec (obaja KDH), Peter Pollák (OĽaNO) a Eugen Jurzyca (SaS). Proti boli Miroslav Radačovský (Slovenský patriot) a Milan Uhrík (Republika). Nehlasovali Monika Beňová, Robert Hajšel a Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer), Vladimír Bilčík (Demokrati), Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko) a Michal Šimečka (PS).

Europoslanci podľa neho očakávajú, že "prístupový proces sa začne po skončení vojny" a podarí sa ho čo najskôr ukončiť.

EP upozornil, že kým sa nedosiahne plné členstvo Ukrajiny v Aliancii, EÚ a jej členské štáty musia spolu so spojencami NATO a podobne zmýšľajúcimi partnermi úzko spolupracovať s Kyjevom na vytvorení dočasného rámca pre bezpečnostné záruky, ktorý by mal vzniknúť ihneď po skončení ruskej agresie. Podľa poslancov by integrácia Ukrajiny do NATO a EÚ posilnila regionálnu a globálnu bezpečnosť a väzby medzi Ukrajinou a euroatlantickou komunitou.

V uznesení ostro odsúdili, že Rusko 6. júna zničilo Kachovskú priehradu a označili to za vojnový zločin. Dôsledkom pretrhnutia priehrady boli rozsiahle záplavy, environmentálna katastrofa a ekocída na Ukrajine. "Všetci tí, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny vrátane zničenia priehrady, budú braní na zodpovednosť v súlade s medzinárodným právom," uvádza sa v uznesení EP.

Parlament okrem toho požaduje od Európskej komisie primeraný finančný balík EÚ na obnovu Ukrajiny. Podľa poslancov je dôležité prepojiť obnovu Ukrajiny s jej prípravami na vstup do EÚ a prebiehajúcimi domácimi reformami. Obnova poškodenej infraštruktúry a priemyselných kapacít by sa mala uskutočniť v súlade so zásadou "lepšia obnova" a Európskou zelenou dohodou, čo pomôže premeniť Ukrajinu na bezuhlíkový a digitálny moderný európsky sociálny štát.

EP zopakoval podporu rozhodnutiu udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ v minulom roku. Europoslanci očakávajú, že EK odporučí spustenie prístupového procesu už v tomto roku, len čo Kyjev úspešne dokončí sedem požadovaných krokov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.