Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fiala: Prezident Pavel priniesol veľkú zmenu, snaží sa upokojovať spoločnosť

Český prezident Petr Pavel podľa premiéra Petra Fialu robí to, čo sľúbil svojim voličom. Snaží sa napríklad upokojovať atmosféru v spoločnosti. Jeho pôsobenie počas prvých sto dní vo funkcii označil za veľkú zmenu v porovnaní s jeho predchodcom Milošom Zemanom.

Fiala takto reagoval na prezidentovu bilančnú tlačovú konferenciu, ktorú mal vo štvrtok na Pražskom hrade. "Je to veľká zmena oproti predchádzajúcemu stavu. Je veľmi dobre, že sme sa napríklad vďaka pánovi prezidentovi vrátili k niektorým formátom stretávania sa, ktoré by mali byť normálne a v minulosti sa nediali," povedal Fiala a ako príklad uviedol schôdzky najvyšších ústavných činiteľov, na ktorých okrem iného koordinujú zahraničnú politiku ČR.

"Zlepšuje to naše postavenie vo svete a v medzinárodnej politike," vysvetlil.

Za dobrú zmenu premiér označil aj Pavlovu aktívnu účasť na mnohých spoločenských a kultúrnych podujatiach. Prikladá im tak podľa neho väčší význam, čím poukazuje na dôležité princípy, tradície a hodnoty, na ktorých je ČR postavená.

Pavel na štvrtkovej tlačovej konferencii, na ktorej hodnotil svoje doterajšie pôsobenie v úrade, zmienil aj "blbú náladu" v českej spoločnosti, ktorú sa podľa svojich slov bude snažiť zlepšiť. Fiala to okomentoval slovami, že sa tomu nemožno čudovať. "Prechádzame ťažkými situáciami, ktoré sú do značnej miery spôsobené ruskou agresiou na Ukrajine. Nemožno sa čudovať obavám ľudí z ďalšieho vývoja, keď neďaleko od nás zúri vojnový konflikt," myslí si predseda českej vlády.

Fiala sa vo štvrtok na Pražskom hrade stretol s Pavlom na pravidelnom pracovnom stretnutí. Hovorili spolu napríklad o výmene ministra pôdohospodárstva, ale aj o prijatí Zmluvy o obrannej spolupráci s USA (DCA). Podľa Fialu sa zhodli, že Česko túto zmluvu potrebuje, pretože posilní jeho bezpečnosť a obranyschopnosť. Diskutovali aj o balíku úsporných opatrení, ktoré Fialov kabinet navrhol s cieľom znížiť deficit verejných financií. Premiér zdôraznil, že sa s Pavlom stretáva často, nielen na pravidelných pracovných stretnutiach vo dvojici.

Minúta  |  

Šéf MAAE: Situácia v ZAES bola po poškodení Kachovskej priehrady vážna

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vyhlásil, že bezpečnostná situácia v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny, ktorú okupujú ruské jednotky, bola po poškodení Kachovskej vodnej nádrže vážna, no napokon sa ju podarilo stabilizovať. Grossi vo štvrtok pricestoval na návštevu ZAES. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Situácia je vážna, keďže vidíme skutočné dôsledky poškodenia (Kachovskej priehrady). Na druhej strane sa však prijímajú opatrenia na jej stabilizáciu," uviedol Grossi.

Pôvodne sa očakávalo, že Grossi vykoná prehliadku elektrárne v stredu, aby zhodnotil bezpečnostné riziká po poškodení Kachovskej priehrady. Tá bola zdrojom vody pre ochladzovanie reaktorov ZAES. Návšteva však bola z bezpečnostných dôvodov presunutá na štvrtok.

Grossi si počas návštevy prezrel i ochladzovacie nádrže a skonštatoval, že je v nich dostatok vody. Videl i rozvodný panel tepelnej elektrárne, ktorý podľa jeho slov „niesol známky vojenskej činnosti".

Od začiatku konfliktu na Ukrajine varuje Grossi pred možnou jadrovou nehodou v ZAES, kde sa tiež nachádza stály tím inšpektorov MAAE. Nedávne pretrhnutie priehradného múru Kachovky, ktorý malo taktiež pod kontrolou Rusko, dlhodobé obavy o bezpečnosť ZAES ešte viac prehĺbilo.

O obavách súvisiacich s elektrárňou Grossi v utorok v Kyjeve hovoril aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Šéf MAAE navštívili ZAES už dvakrát od marca 2022, keď sa jej zmocnili ruské sily.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko chce uskutočniť referendum o reforme migračnej politiky EÚ

Poľsko plánuje uskutočniť celoštátne referendum o zmene pravidiel migračnej a azylovej politiky, na ktorej sa dohodli ministri vnútra členských krajín Európskej únie. Vo štvrtok to oznámil predseda vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Podľa predbežnej dohody budú musieť krajiny EÚ, ktoré nechcú alebo nedokážu prijať stanovené množstvo migrantov, prispieť sumou 20-tisíc eur na osobu do osobitne zriadeného fondu v Bruseli. Poľsko a Maďarsko hlasovali proti tejto dohode.

„S touto dohodou nebudeme súhlasiť my ani poľský ľud. Niečo takéto musí byť predmetom referenda, ktoré zorganizujeme," povedal Kaczyňski v poľskom parlamente. Dodal, že „k tejto záležitosti sa musia vyjadriť aj obyvatelia Poľska".

Agentúra AFP pripomína, že Poľsko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá začala vlani vo februári, prijalo viac ako milión ukrajinských utečencov. Poľská vláda sa však už dlhšie stavia proti prijímaniu migrantov, ktorí prichádzajú do Talianska či Grécka.

„Nie je to dohoda o migračnej politike, ale diktát zameraný na kultúrnu zmenu Európy," povedal v tejto súvislosti poľský premiér Mateusz Morawiecki. Dodal, že „Poliaci veľmi dobre vedia, čo je to súcit a solidarita" a nikto ich to nemusí učiť, „najmä nie Nemci".

Morawiecki sa zároveň už v minulosti vyjadril, že Poľsko poskytuje svojim partnerom rôzne formy pomoci, najmä na juhu Európy.

Poľsko a ďalšie krajiny sa už v roku 2015 odmietli pripojiť k mechanizmu EÚ na prerozdelenie migrantov. Európska komisia voči týmto krajinám podnikla právne kroky, pripomína agentúra PAP.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó v Petrohrade: Otázka zásobovania energiou nie je politický problém

Po úspešnom ukončení prác ročnej údržby bola obnovená preprava ruského zemného plynu do Maďarska cez plynovod Turecký prúd. Oznámil to vo štvrtok v ruskom Petrohrade minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó, ktorý zdôraznil, že otázka energie nie je politický problém, informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na agentúru MTI.

Szijjártó na petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre povedal, že by bolo načase, keby všetci konečne pochopili, že „otázka zásobovania energiou nie je ideologickým, dokonca ani politickým problémom, ale otázkou tvrdej fyzickej reality".

„Ak sa odstrihneme od ruských zdrojov, potom by sa zásobovanie energiou Maďarska stalo fyzicky nemožným, preto je stále v našom záujme zachovať rozumnú energetickú spoluprácu s Ruskom," podčiarkol šéf maďarskej diplomacie a poznamenal, že to nezakazujú európske sankcie.

Maďarský minister bude v Petrohrade rokovať s ruským ministrom priemyslu a obchodu Denisom Manturovom a generálnym riaditeľom ruskej štátnej agentúry Rosatom Alexejom Lichačevom.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia: Vo Vrbovom evakuovali školu, žiak sa vyhrážal jej odpálením

Vo Vrbovom v okrese Piešťany evakuovali školu. Žiak sa vyhrážal jej odpálením. Na mieste zasahuje polícia, ktorá školu a jej okolie uzatvorila. Smerujú tam aj pyrotechnici a psovodi. Žiak sa ku konaniu priznal. Polícia s ním aktuálne realizuje potrebné procesné úkony. Informuje o tom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v Trnave.

Incident sa stal na Gymnáziu Jána Baltazára Magina vo Vrbovom. Jeho riaditeľka Henrieta Gromanová nateraz informácie neposkytuje. „Bližšie informácie poskytneme verejnosti ihneď, ako to situácia vo vyšetrovaní dovolí," uvádza polícia.

Zriaďovateľom školy je Trnavský samosprávny kraj (TTSK). Riaditeľ odboru školstva Stanislav Pravda pre TASR uviedol, že uloženie bomby sa v objekte podľa jeho informácií nepotvrdilo. „Komunikujeme s vedením školy od začiatku, poskytujeme súčinnosť do maximálnej možnej miery," uviedol.

TTSK, ako doplnil, priebežne spolupracuje s riaditeľmi škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti v oblasti prevencie podobných incidentov. "Úlohou vedení škôl je potom distribuovať poznatky k študentom," povedal.

(tasr)

Minúta  |  

ECB zvýšila úrokové sadzby o 25 bázických bodov, kľúčovú posunula na 4 percentá

Európska centrálna banka (ECB) zvýšila vo štvrtok úrokové sadzby podľa očakávaní o 25 bázických bodov, pričom hlavná úroková sadzba sa tým zvyšuje na 4 percentá. Banka zároveň naznačila, že v tomto trende bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Dôvodom je inflácia, ktorá sa síce zmiernila, naďalej však zotrváva vysoko nad inflačným cieľom ECB. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA, AFP a Reuters.

Rada guvernérov ECB rozhodla, že kľúčová sadzba, ktorou je sadzba pre hlavné refinančné operácie, sa s platnosťou od 21. júna zvyšuje na 4 percentá, sadzba pre jednodňové finančné operácie na 4,25 percenta a depozitná sadzba z 3,25 percenta na 3,50 percenta. Je to ôsme zvýšenie po sebe, pričom depozitná sadzba je najvyššie od roku 2001.

Rada guvernérov zároveň uviedla, že inflácia by sa nad inflačným cieľom (2 percentá) mala udržať ešte v roku 2025 a opäť naznačila, že v nasledujúcich mesiacoch bude potrebné počítať s ďalším zvyšovaním sadzieb. Dodala, že v nasledujúcom období chce posúvať úrokové sadzby na úroveň, ktorá bude dostatočne reštriktívna, aby umožnila návrat inflácie k strednodobému inflačnému cieľu a na tejto úrovni bude sadzby držať tak dlho, ako to bude potrebné. „Inflácia sa síce spomaľuje, odhadujeme však, že ešte dlhé obdobie sa udrží na vysokej úrovni," uviedla ECB.

Rozhodnutie ECB padlo deň po tom, ako americká centrálna banka (Fed) po sérii zvyšovania úrokových sadzieb ich ponechala na pôvodnej úrovni. Kľúčová úroková sadzba sa tak udržala v pásme 5 percent až 5,25 percenta. Banka oznámila, že chce zhodnotiť vplyv doterajších opatrení v boji proti inflácii, dodala však, že úrokové sadzby v tomto roku ešte vzrastú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.