Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko: Pred súd sa postavil sudca, ktorý zrušil povinné nosenie rúšok v školách

Nemecký sudca, ktorý počas pandémie koronavírusu rozhodol o tom, že žiaci dvoch škôl v meste Weimar si nemusia v učebniach povinne prekrývať horné dýchacie cesty, sa vo štvrtok postavil pred súd, keďže údajne spolupracoval so sťažovateľmi a maril tak opatrenia verejného zdravotníctva.

Sudca vo Weimare v spolkovej krajine Durínsko v roku 2021 rozhodol, že nariadenie ministerstva školstva o nosení rúšok v školských učebniach sa nevzťahuje na deti dvoch škôl v meste. Toto rozhodnutie bolo následne zrušené viacerými ďalšími súdmi.

Štátny zástupca v pondelok sudcu obvinil z toho, že sám pomáhal zosnovať celé súdne konanie. Sudca totiž údajne niekoľko týždňov hľadal deti, ktoré by mohol použiť v prípade sťažnosti na nosenie rúšok v učebniach, uvádza sa v obžalobe, ktorú vo štvrtok predniesla prokuratúra v meste Erfurt. Spolupracoval aj pri napísaní listu, ktorý matka dvoch školákov použila pri oficiálnom podaní sťažnosti na protipandemické opatrenia.

"Správanie sudcu vedome a závažne porušovalo právny systém a spravodlivosť," uviedla nemecká prokuratúra a dodala, že obvinenému v skutočnosti nikdy nešlo o zdravie školákov.

Obvinený sudca však tieto obvinenia odmieta.

Minúta  |  

Putin príde do Turecka. Napriek medzinárodnému zatykaču ho nezaistia

Ruský prezident Vladimir Putin prijal pozvanie na návštevu Turecka od znovuzvoleného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Informoval o tom vo štvrtok Putinov poradca Jurij Ušakov.

Program návštevy sa už pripravuje, jej dátum však zatiaľ nestanovili, dodal Ušakov. Turecko, ktoré je členským štátom Severoatlantickej aliancie, sa v prípade ruskej invázie na Ukrajine snaží zohrávať úlohu mediátora.

Medzinárodný trestný tribunál (ICC) so sídlom v holandskom Haagu v marci vydal na ruského prezidenta zatykač. AFP pripomína, že Turecko nie je signatárom štatútu ICC, a teda Putina takmer určite nezaistí.

(tasr)

Minúta  |  

Kolumbia: Zdravotný stav detí zachránených po 40 dňoch v pralese sa zlepšuje

Zdravotný stav štyroch detí, ktoré prežili haváriu malého lietadla a boli nájdené takmer po 40 dňoch strávených v amazonskom dažďovom pralese v Kolumbii, sa zlepšuje, stále však u nich pretrváva riziko rozvinutia infekcie. Vo štvrtok to uviedli predstavitelia vojenskej nemocnice v Bogote, kde sa deti zotavujú.

Deti podľa vyhlásenia nemocnice dobre zareagovali na postupne sa zvyšujúci príjem živín po viac než mesiaci, počas ktorého konzumovali len vodu, lesné plody a korienky. "Z dôvodu výživového deficitu stále hrozí, že sa u detí rozvinie infekcia," povedali lekári.

Súrodenci vo veku 13, 9, 4 a jeden rok boli jedinými preživšími nehody lietadla, ku ktorej došlo 1. mája, keď jednomotorové vrtuľové lietadlo Cessna so siedmimi cestujúcimi a pilotom oznámilo, že stroj má poruchu motora. Malé lietadlo sa následne stratilo z radarov.

Dva týždne po havárii, 16. mája, pátrací tím v hustom poraste dažďového pralesa našiel vrak lietadla a vyzdvihol aj mŕtve telá troch dospelých vrátane matky detí. Deti – tri dievčatá a jeden chlapec – sa však nikde nenašli.

Kolumbijská armáda do oblasti vyslala 150 vojakov so psami, aby súrodencov vystopovali. Pri pátraní pomáhali aj desiatky dobrovoľníkov z domorodých kmeňov.

Podľa príbuzných pomohla deťom prežiť v pralese skutočnosť, že pochádzali z domorodej komunity. Pátrači počas ich hľadania v pralese po nich nachádzali stopy v podobe improvizovaných prístreškov či zvyškov nedojedeného ovocia.

Agentúra AFP pripomína, že desiatky vojakov sa stole snažia nájsť psa Wilsona, ktorý sa zúčastnil na pátraní po deťoch, no sám sa pri tom stratil v džungli.

(tasr)

Minúta  |  

Sklenár: Podpora Ukrajiny je investíciou do našej vlastnej obrany a bezpečnosti

Štvrtkové rokovania ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli bolo zamerané prioritne na podporu Ukrajiny v jej boji proti bezprecedentnej ruskej agresii, uviedol s odkazom na prvú časť dvojdňového podujatia minister obrany SR Martin Sklenár.

Minister svoju prítomnosť v bruselskej centrále Aliancie využil na viacero bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní s rezortnými partnermi zo spojeneckých krajín. Tie boli podľa jeho slov zamerané prioritne na podporu Ukrajiny v boji proti bezprecedentnej ruskej agresii, ako aj na prehlbovanie spolupráce obranného priemyslu Slovenska, Českej republiky a Ukrajiny.

Rokovania v Bruseli využil Sklenár na stretnutie s holandskou ministerkou obrany Kajsou Ollongrenovou, ktorej poďakoval za pokračujúci záujem o bezpečnosť Slovenska a hľadanie rôznych alternatív posilnenia obranných kapacít. V závere dňa mal na programe aj stretnutie s nemeckým rezortným kolegom Borisom Pistoriusom.

Sklenár spresnil, že počas rokovania Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny, ako aj ďalších rozhovorov vo formáte NATO-Ukrajina, sa ministri obrany venovali aktuálnym prioritným potrebám nášho východného suseda.

"Naša podpora Ukrajiny je dlhodobá, vnímame ju ako investíciu do našej vlastnej obrany a bezpečnosti. V pomoci musíme pokračovať, čo potvrdzuje aj deštrukcia Kachovskej priehrady. Táto udalosť poukazuje na to, aké dôležité je, aby Ukrajina obnovila kontrolu nad svojím územím," odkázal minister.

Okrem toho zopakoval, že Slovensko naďalej aktívne podporuje iniciatívu Európskej komisie v procese urýchlenia a zvýšenia produkcie delostreleckej munície. Dodal, že slovenské zbrojárske spoločnosti majú príležitosť získať významnú podporu z EÚ na investície do zvyšovania výrobných kapacít delostreleckej munície aj pre doplnenie vlastných skladových zásob i pre potreby Ukrajiny.

Jedným zo záverov prvého rokovacieho dňa bolo tiež oficiálne pripojenie Ukrajiny k spolupráci Slovenska a Česka pri obstarávaní a prevádzke švédskych pásových bojových obrnených vozidiel CV-90. Ministri obrany troch uvedených krajín podporili intenzívnejšiu spoluprácu v tejto oblasti podpísaním spoločného memoranda o porozumení.

(tasr)

Minúta  |  

Rusov na Západe by mali podľa českého prezidenta monitorovať

Český prezident Petr Pavel si myslí, že by bezpečnostné služby mali monitorovať Rusov žijúcich na Západe. Povedal to v rozhovore pre ukrajinské vysielanie Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL), pričom to nazval „cenou“ za vojnu na Ukrajine.

Pavel podľa svojich slov súcití s Rusmi žijúcimi mimo vlasti, ktorí čelia ťažkým dôsledkom invázie na Ukrajinu, s ktorou ani nemusia súhlasiť, ale „keď je vojna, bezpečnostné opatrenia týkajúce sa ruských občanov by mali byť prísnejšie ako za normálnych okolností“. „Všetci Rusi žijúci v západných krajinách by mali byť monitorovaní oveľa viac ako v minulosti, pretože sú občanmi národa, ktorý vedie agresívnu vojnu... To je jednoducho cena vojny,“ povedal.

Český prezident pokračoval, že počas druhej svetovej boli potomkovia Japoncov žijúci v Spojených štátoch „tiež pod prísnym monitorovacím režimom“. Keďže ľudí japonského pôvodu v USA väznili v internačných táboroch, RFE/RL sa obrátila na Pavlov úrad so žiadosťou o objasnenie toho, ako by podľa neho „prísny monitorovací režim“ mal vyzerať.

(sita)

Minúta  |  

Na Slovensku chýba vyše 16-tisíc sestier. Až polovica odchádza po štúdiu do zahraničia

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) víta rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR zjednodušiť proces uznávania odbornej kvalifikácie sestrám z Ukrajiny. Podľa komory však táto zmena neprinesie dostatok kvalifikovaných sestier z takzvaných tretích krajín, teda krajín mimo Európskej únie.

Na Slovensku k priemeru počtu sestier v EÚ chýba viac ako 16-tisíc sestier. Takmer polovica mladých sestier, ktoré ukončili štúdium ošetrovateľstva, odchádza za lepším ohodnotením a pracovnými podmienkami do zahraničia. Do desiatich rokov v zdravotníctve bude chýbať až 25-tisíc sestier. V tlačovej správe na to upozornil viceprezident SK SaPA Lukáš Kober.

Slovensko podľa neho tak ako aj iné krajiny nedokáže naplniť trh práce vlastnými sestrami a migrácia odborníkov z tretích krajín môže čiastočne saturovať systém. Krajiny ako napríklad Česká republika alebo Poľsko potenciál zahraničných sestier využívajú už niekoľko rokov. SK SaPA sa obáva, že Slovensko urobilo tento krok neskoro. Podľa viceprezidenta komory sme stratili obdobie silnej migrácie ľudí z Ukrajiny po začiatku vojenskej invázie.

„Dokonca pri dnešnom masovom nedostatku sestier dostávame informácie o tom, ako sa sestrám umelo znižujú mzdy, preraďujú ich z kategórie sestry s pokročilou praxou na menej platené pozície s cieľom zase len ušetriť na sestrách," povedal Kober. Mnohí zamestnávatelia podľa neho sestrám nechcú uznať odbornú prax, čím prichádzajú o množstvo finančných prostriedkov. Štát má podľa komory prioritne zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky pre sestry a pôrodné asistentky, ktoré vinou systému odchádzajú do zahraničia. Podľa SK SaPA len počas pandemických rokov zo systému odišlo ročne tisíc sestier, do systému vstúpilo okolo 400.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.