Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fínsko bude mať novú pravicovú vládu, vrátane euroskeptickej Strany Fínov

Fínska konzervatívna stredopravicová Národná koaličná strana (KOK), ktorá zvíťazila v aprílových parlamentných voľbách, dosiahla vo štvrtok dohodu o vytvorení väčšinovej vlády s euroskeptickou krajne pravicovou Stranou Fínov (PS) a dvoma menšími stranami. Oznámil to líder KOK Petteri Orpo, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Dosiahnutím dohody s PS, ako aj Švédskou ľudovou stranou vo Fínsku (SFP) a Fínskymi kresťanskými demokratmi (KD) sa fínska vláda posúva doprava, zatiaľ čo ľavicová Sociálnodemokratická strana Fínska (SDP) doterajšej premiérky Sanny Marinovej smeruje do opozície.

Dezignovaný premiér Orpo uviedol, že štyri koaličné strany vyriešili všetky problematické otázky. Už v piatok by podľa jeho slov mali zverejniť svoj program.

Koaličné rokovania trvali 11 týždňov, pričom Strana Fínov a Švédska ľudová strana vo Fínsku ťažko hľadali spoločnú reč v otázkach ako imigrácia, klimatická politika či verejné financie, nakoniec však dosiahli kompromis.

Očakáva sa, že Orpova vláda zníži nezamestnanosť a sociálne dávky, sprísni pravidlá migrácie do krajiny a uvoľní záväzky týkajúce sa životného prostredia, a celkovo tak zníži fiškálny deficit.

Orpova strana KOK zvíťazila vo voľbách z 2. apríla so ziskom 48 parlamentných kresiel, Euroskeptická Strana Fínov (PS) skončila na druhom mieste s 46 mandátmi, zatiaľ čo Marinovej SDP bola až tretia, pričom v 200-člennom jednokomorovom parlamente si zaistila 43 kresiel. Prizvaním dvoch zmienených menších strán do koalície - SFP s deviatimi kreslami a KD s piatimi - si Orpova vláda zabezpečila väčšinu, a síce 108 poslaneckých mandátov.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: KDH v parlamente, Hegerovi demokrati nemajú ani tri percentá

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali začiatkom júna, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 19 percent hlasov. Nasledovali by Hlas-SD (17,2 percenta) a Progresívne Slovensko (14,4 percenta). Vyplýva to z prieskumu agentúry Ako pre reláciu Na hrane televízie Joj.

Štvrtá v poradí by skončila SaS so ziskom 7,8 percenta, nasledovalo by OĽaNO a priatelia so 7,1 percenta a Republika (sedem percent). Do parlamentu by sa dostalo aj KDH (6,5 percenta) a Sme rodina (6,2 percenta).

Pred bránami parlamentu by zostali SNS (4,7 percenta) aj Demokrati (2,8 percenta). Potrebných päť percent by nezískalo ani Maďarské fórum (2,1 percenta). Aliancia a Modrí, Most-Híd by mali zhodne po 1,3 percenta a Kotlebovci-ĽSNS jedno percento.

Strana Za ľudí by získala 0,6 percenta, Kresťanská únia a KSS zhodne po 0,3 percenta a 0,2 percenta by mala Národná koalícia a Práca slovenského národa.

Smer-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 34 mandátov, Hlas-SD 30 a Progresívne Slovensko 25. So 14 poslancami by v NR SR bola SaS a s 13 poslancami zase OĽANO a priatelia. Republika by mala 12 poslancov. Zhodne po 11 kresiel by mali KDH a Sme rodina.

Prieskum sa konal od 6. do 9. júna na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Úradnícka vláda by od občanov dôveru pravdepodobne získala

Ak by o dôvere pre úradnícku vládu Ľudovíta Ódora rozhodovali občania, pravdepodobne by ju získala. Vyplýva to z prieskumu Agentúry AKO s.r.o., ktorý zverejnila televízia Joj v diskusnej relácii Na hrane.

Podľa prieskumu by dôveru vláde určite vyslovilo 30 percent respondentov a asi vyslovilo ďalších 22,7 percenta. Naopak, určite by vláde dôveru nevyslovilo 23,2 percenta opýtaných a skôr nie ďalších 15,1 percenta. Odpovedať na otázku o prípadnom vyslovení dôvery vláde nevedelo alebo nechcelo deväť percent respondentov.

Pokiaľ ide o politickú príslušnosť respondentov, dôveru vláde by určite alebo asi väčšinovo vyslovili voliči Progresívneho Slovenska, SaS, OĽaNO, KDH aj Sme rodina. Naopak, väčšinovo proti boli voliči strán Smer-SD, Republika a SNS. V prípade strany Hlas-SD by tí, čo by vláde vyslovili nedôveru, prevýšili tých, čo by vláde vyslovili dôveru o tri percentuálne body.

Agentúra AKO prieskum robila v období od 6. do 9. júna na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov telefonickou formou.

(sita)

Minúta  |  

Nemecko: Pred súd sa postavil sudca, ktorý zrušil povinné nosenie rúšok v školách

Nemecký sudca, ktorý počas pandémie koronavírusu rozhodol o tom, že žiaci dvoch škôl v meste Weimar si nemusia v učebniach povinne prekrývať horné dýchacie cesty, sa vo štvrtok postavil pred súd, keďže údajne spolupracoval so sťažovateľmi a maril tak opatrenia verejného zdravotníctva.

Sudca vo Weimare v spolkovej krajine Durínsko v roku 2021 rozhodol, že nariadenie ministerstva školstva o nosení rúšok v školských učebniach sa nevzťahuje na deti dvoch škôl v meste. Toto rozhodnutie bolo následne zrušené viacerými ďalšími súdmi.

Štátny zástupca v pondelok sudcu obvinil z toho, že sám pomáhal zosnovať celé súdne konanie. Sudca totiž údajne niekoľko týždňov hľadal deti, ktoré by mohol použiť v prípade sťažnosti na nosenie rúšok v učebniach, uvádza sa v obžalobe, ktorú vo štvrtok predniesla prokuratúra v meste Erfurt. Spolupracoval aj pri napísaní listu, ktorý matka dvoch školákov použila pri oficiálnom podaní sťažnosti na protipandemické opatrenia.

"Správanie sudcu vedome a závažne porušovalo právny systém a spravodlivosť," uviedla nemecká prokuratúra a dodala, že obvinenému v skutočnosti nikdy nešlo o zdravie školákov.

Obvinený sudca však tieto obvinenia odmieta.

Minúta  |  

Putin príde do Turecka. Napriek medzinárodnému zatykaču ho nezaistia

Ruský prezident Vladimir Putin prijal pozvanie na návštevu Turecka od znovuzvoleného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Informoval o tom vo štvrtok Putinov poradca Jurij Ušakov.

Program návštevy sa už pripravuje, jej dátum však zatiaľ nestanovili, dodal Ušakov. Turecko, ktoré je členským štátom Severoatlantickej aliancie, sa v prípade ruskej invázie na Ukrajine snaží zohrávať úlohu mediátora.

Medzinárodný trestný tribunál (ICC) so sídlom v holandskom Haagu v marci vydal na ruského prezidenta zatykač. AFP pripomína, že Turecko nie je signatárom štatútu ICC, a teda Putina takmer určite nezaistí.

(tasr)

Minúta  |  

Kolumbia: Zdravotný stav detí zachránených po 40 dňoch v pralese sa zlepšuje

Zdravotný stav štyroch detí, ktoré prežili haváriu malého lietadla a boli nájdené takmer po 40 dňoch strávených v amazonskom dažďovom pralese v Kolumbii, sa zlepšuje, stále však u nich pretrváva riziko rozvinutia infekcie. Vo štvrtok to uviedli predstavitelia vojenskej nemocnice v Bogote, kde sa deti zotavujú.

Deti podľa vyhlásenia nemocnice dobre zareagovali na postupne sa zvyšujúci príjem živín po viac než mesiaci, počas ktorého konzumovali len vodu, lesné plody a korienky. "Z dôvodu výživového deficitu stále hrozí, že sa u detí rozvinie infekcia," povedali lekári.

Súrodenci vo veku 13, 9, 4 a jeden rok boli jedinými preživšími nehody lietadla, ku ktorej došlo 1. mája, keď jednomotorové vrtuľové lietadlo Cessna so siedmimi cestujúcimi a pilotom oznámilo, že stroj má poruchu motora. Malé lietadlo sa následne stratilo z radarov.

Dva týždne po havárii, 16. mája, pátrací tím v hustom poraste dažďového pralesa našiel vrak lietadla a vyzdvihol aj mŕtve telá troch dospelých vrátane matky detí. Deti – tri dievčatá a jeden chlapec – sa však nikde nenašli.

Kolumbijská armáda do oblasti vyslala 150 vojakov so psami, aby súrodencov vystopovali. Pri pátraní pomáhali aj desiatky dobrovoľníkov z domorodých kmeňov.

Podľa príbuzných pomohla deťom prežiť v pralese skutočnosť, že pochádzali z domorodej komunity. Pátrači počas ich hľadania v pralese po nich nachádzali stopy v podobe improvizovaných prístreškov či zvyškov nedojedeného ovocia.

Agentúra AFP pripomína, že desiatky vojakov sa stole snažia nájsť psa Wilsona, ktorý sa zúčastnil na pátraní po deťoch, no sám sa pri tom stratil v džungli.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.