16. júna 2023 | 17:46

Minúta | 16. júna 2023 | 17:46

Bez bojkotu Roberta Fica podľa generála Macka Slovensku hrozí teror ako v nacistickom Nemecku

Predstavitelia Dohody politických strán – Maďarské Fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana – tvrdia, že odmietajú eskaláciu nenávisti, ktorú šíria "politickí populisti" na Slovensku. Predstaviteľov médií a politických strán na Slovensku vyzývajú k úplnému bojkotu predsedu Smeru-SD Roberta Fica a jemu podobných politikov, "dokým neprestane šíriť nenávisť a podnecovať násilie".

„Tlačové konferencie a vyhlásenia Roberta Fica za posledných desať dní ukázali, o čo mu v politike ide. Šíri dezinformácie, spochybňuje demokratické voľby, napáda prezidentku, prácu novinárov, dočasnú úradnícku vládu,“ uviedlo zoskupenie strán v tlačovej správe.

Predseda ODS generál Pavel Macko doplnil, že šírenie dezinformácií a nenávisti by mal neodkladne začať riešiť aj generálny prokurátor. Preto ho vyzýva, aby začal konečne konať v záujme ochrany bezpečia a životov všetkých občanov a posilnil zložky prokuratúry na boj s extrémizmom.

Podľa Macka dnes Robert Fico a jeho stranícki kolegovia šíria pomocou konšpirácií nenávisť namierenú proti predstaviteľom štátu, tretieho sektora a proti novinárom. „Sme svedkami vyhrážok zabitím moderátorke Jančkárovej, hrozbám čelí Matej Pribelský len preto, že napísal pravdu o účasti Roberta Fica v livestreame stíhaného extrémistu a antisemitu Bombica. Nenávisť podnecuje násilie a môže aj zabíjať,“ upozornil Macko a dodal, že nechcú v slovenských uliciach teror, aký predvádzali v Nemecku v 30. rokoch minulého storočia nacistické oddiely.

Nešlo o prvý prípad, kedy Pavel Macko v súvislosti so stranou Roberta Fica použil prirovnania z čias nacistického Nemecka. Na sociálnej sieti v júni napísal: "To, že T. Gašpar ide kandidovať za Smer, je jasný signál, že zinscenované krivé obvinenia, vraždy novinárov, zastrašovanie opozície, predávanie funkcií a krytie korupcie z čias, keď bol prezidentom PZ SR, sa majú stať štátnou politikou pod vlajkou Smeru. To je Mein Kampf Smeru!"

(sita, dv)

16. júna 2023 | 17:21

Minúta | 16. júna 2023 | 17:21

Kontinent zaplavujú silné nelegálne drogy, tvrdí Európska únia

Nové škodlivé nelegálne drogy zaplavujú prekvitajúci trh pre obchodníkov s drogami v prostredí násilia a korupcie, ktoré poškodzujú miestne komunity v celej Európe. V piatok to konštatovalo Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA).

Toto zistenie bolo súčasťou výročnej správy centra, ktoré tiež uvádza, že užívatelia drog v Európe sú v súčasnosti vystavení širšiemu spektru látok s vysokou čistotou, keďže obchodovanie s drogami a ich užívanie v celom regióne sa rýchlo vrátilo na úrovne spred pandémie COVID-19.

Najčastejšie užívanou nezákonnou látkou v Európe zostáva marihuana, ktorú v minulom roku užilo približne 22,6 milióna Európanov starších ako 15 rokov. „Historicky vysoké“ sú množstvá zadržaného kokaínu a úradníkom robia starosti aj nové syntetické drogy, ktorých účinky na zdravie nie sú dobre zdokumentované. V roku 2022 centrum prvý raz zaznamenalo 41 nových drog.

„Zavedené nelegálne drogy sú teraz široko dostupné a naďalej sa objavujú nové silné látky,“ povedal riaditeľ EMCDDA Alexis Goosdeel a dodal, že „na trhu s drogami sa môže objaviť takmer všetko, čo má psychoaktívne vlastnosti“.

Medzi nové populárne látky patria ketamín a oxid dusný - tzv. rajský plyn, ktoré vyvolávajú obavy v súvislosti s hlásenými prípadmi problémov s močovým mechúrom, poškodením nervov a poranením pľúc. Popri vysokej dostupnosti heroínu na kontinente sa zvyšuje aj výskyt syntetických opioidov.

V správe sa uvádza, že situácia v oblasti opiátov v Európe sa nedá porovnať s dramatickou situáciou v Severnej Amerike, kde drogovú krízu podnietili predávkovania spôsobené fentanylom a inými opiátmi. Monitorovacie centrum však varovalo, že táto skupina drog predstavuje hrozbu do budúcnosti, keďže od roku 2009 na trhu identifikovali celkovo 74 nových syntetických opioidov.

„Musíme zabezpečiť, aby sa americká prítomnosť nestala európskou budúcnosťou,“ upozornila európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson.

Členské krajiny EÚ v roku 2021 zadržali 303 ton kokaínu, pričom podľa správy 75 % z tohto množstva zhabali v Belgicku, Holandsku a Španielsku. Hlavnými vstupnými bránami latinskoamerických kokaínových kartelov na kontinent sú v súčasnosti prístavy Antverpy a Rotterdam. Množstvo kokaínu zadržaného v Antverpách, druhom najväčšom európskom námornom prístave, sa podľa predbežných údajov zvýšilo na 110 ton z 91 ton v roku 2021. Okrem toho krajiny EÚ oznámili zničenie 34 kokaínových laboratórií, ako aj rozsiahle zhabanie prekurzoru potrebného na výrobu kokaínu.

(sita)

16. júna 2023 | 17:12

Minúta | 16. júna 2023 | 17:12

Kosovských policajtov zadržaných v Srbsku vzali do vyšetrovacej väzby

Srbský súd v piatok nariadil vziať do väzby a začať vyšetrovanie troch kosovských policajtov, ktorí boli začiatkom tohto týždňa za sporných okolností zadržaní v pohraničnej oblasti Srbska s Kosovom.Podľa agentúry Reuters Kosovo tvrdí, že troch policajtov zatkli 14. júna na kosovskom území srbskí policajti, ktorí prekročili hranice. Podľa Belehradu boli kosovskí policajti zadržaní na území Srbska.

Prokuratúra v meste Kraljevo na juhozápade Srbska v piatok uviedla, že troch kosovských policajtov obvinila z nedovolenej výroby, držby, nosenia a obchodovania so zbraňami a výbušnými látkami.
"Sudca pre prípravné konanie vyššieho súdu v Kraljeve nariadil zadržanie všetkých podozrivých," uviedla prokuratúra vo vyhlásení. Podľa správy agentúry TANJUG traja "príslušníci tzv. kosovskej polície" budú vo väzbe 30 dní.

Štátny tajomník srbského ministerstva vnútra Željko Brkič na tlačovej konferencii pred dvoma dňami uviedol, že troch podozrivých vypátrala a zadržala protiteroristická jednotka srbskej polície, a to
"hlboko na území stredného Srbska".

"Všetci traja zatknutí boli v plnej bojovej výstroji a vyzbrojení tromi automatickými puškami a muníciou a vybavení mapami, zariadeniami GPS a ďalším vybavením," dodal Brkič.

Podľa jeho slov sa na priechod Tresava-Batnjik dopravili policajným vozidlom značky Dacia Duster a potom pokračovali pešo po ceste Orahovo-Gnjilica, kde ich lokalizovala a zatkla srbská protiteroristická policajná jednotka.

Zadržanie trojice kosovských policajtov bolo posledným zo série incidentov, ktoré viedli k nepokojom na severe Kosova a vyvolali obavy z obnovenia násilia medzi Srbskom a Kosovom.

Kosovský premiér Albin Kurti žiadal prepustenie troch kosovských policajtov, pričom ich zatknutie označil za akt agresie zo strany Srbska.

Srbský prezident Aleksandar Vučič obvinenia odmietol a obvinil Kurtiho z podnecovania konfliktu.

Spojené štáty a Británia vyzvali Kosovo a Srbsko, aby v oblasti podnikli kroky vedúce k zníženiu napätia, a vyzvali na okamžité prepustenie troch kosovských policajtov. Šéf európskej diplomacie Josep Borell zvolal na budúci týždeň do Bruselu krízové rokovania za účasti Kurtiho a Vučiča, dodal Reuters.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva ju odmietli uznať, čím v podstate zabránili tomu, aby malo svoje miesto v OSN.

Srbi v Kosove zostávajú vo veľkej miere lojálni Belehradu, a to najmä na severe, kde tvoria väčšinu. Okrem toho odmietajú aj každý krok Prištiny, ktorým chce upevniť svoju kontrolu nad regiónom.

Srbsko už dlho považuje Kosovo za súčasť svojho historického a duchovného dedičstva, kde sa odohralo niekoľko kľúčových bitiek. Na jeho území sa stále nachádzajú niektoré z najuctievanejších kláštorov srbskej pravoslávnej cirkvi.

(tasr)

16. júna 2023 | 16:09

Minúta | 16. júna 2023 | 16:09

EÚ vyzvala lídrov Srbska a Kosova, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli

Európska únia v piatok vyzvala lídrov Srbska a Kosova, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli a pokúsili sa zmierniť rastúce napätie v regióne.

„Vidíme, že situácia sa každým dňom zhoršuje, preto sme opäť v režime krízového manažmentu," uviedol ešte vo štvrtok podľa agentúry AFP šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.

Borrelov hovorca v piatok uviedol, že srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti boli pozvaní do Bruselu. Podrobnosti stretnutia budú podľa hovorcu oznámené „neskôr".

EÚ už viackrát vyzvala Belehrad a Prištinu, aby upokojili napätú situáciu, ktorú v apríli vystupňovali sporné komunálne voľby na severe Kosova, kde väčšinu obyvateľstva tvoria Srbi.

Pre bojkot volieb z nich strany však voľby v štyroch obciach so srbskou väčšinou vyhrali kandidáti albánskej národnosti.

V máji toto napätie prerástlo do potýčok, pri ktorých bolo zranených 30 príslušníkov mierových síl NATO.

Agentúra AFP pripomenula, že vo vzniknutej situácii Francúzsko, Nemecko a Spojené štáty vyzvali Prištinu aj Belehrad, aby zmiernili napätie, zatiaľ čo USA otvorene odsúdili rozhodnutie kosovskej vlády dosadiť starostov albánskej národnosti.

Borrell v stredu vyzval Kurtiho, aby „prijal rozhodnejšie kroky na deeskaláciu situácie", pričom uviedol, že ak sa tak nestane, bude to mať pre Kosovo „negatívne dôsledky".

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva ju odmietli uznať, čím v podstate zabránili tomu, aby malo svoje miesto v OSN.

(tasr)

16. júna 2023 | 15:57

Minúta | 16. júna 2023 | 15:57

Demokrati o výmene Hegera neuvažujú. Téma spájania už pre nich nie je aktuálna

Mimoparlamentná strana Demokrati neuvažuje o výmene predsedu. Uviedla to v reakcii na informácie o úvahách, že by lídrom kandidátky Demokratov nebol predseda Eduard Heger. K téme volebného lídra strana bližšie neodpovedala. Možnú výmenu lídra kandidátky spomínal šéf Maďarského fóra Zsolt Simon, ktorý hovoril o spolupráci demokratických strán. S Hegerom si spoluprácu predstaviť nevie. Pre Demokratov je téma spájania strán uzavretá.

„Neuvažujeme o zmene na poste predsedu ani neplánujeme predvolebný snem. Strana Demokrati sa v tejto chvíli pripravuje na oficiálne spustenie kampane, ktoré sa uskutoční ešte v júni. Chceme voličom prezentovať našu ponuku nesebeckej, odbornej a pokojnej politiky, zameranej na pomoc ľuďom," uviedli Demokrati v stanovisku pre TASR.

Téma ďalšieho spájania sa s menšími stranami je pre Demokratov nateraz uzavretá. Mimoparlamentné strany Modrí, Most-Híd aj zoskupenie okolo Maďarského fóra dostalo podľa Demokratov nedávno ponuku na spojenie aj s možnosťou rokovania o spoločnom lídrovi.

„Rozhodli sa uprednostniť svoje sebecké záujmy. V prípade, že by do podania kandidátky zmenili názor, my sme do posledného dňa pripravení na diskusiu," skonštatovala strana.

Demokrati deklarujú, že už dnes združujú päť politických subjektov, a to strany Spolu, Zmena zdola, Šanca, Dobrý deň Slovensko a Jablko.

Simon v piatok pred médiami povedal, že Demokrati uvažujú, že nedajú za lídra ich kandidátky Hegera. „Možno ani nebude na kandidátke, to je o dôveryhodnosti," povedal. Zoskupenie strán Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana, je ochotné poskytnúť miesta na svojej kandidátke aj jednotlivcom zo strany Demokrati. Hegera však Simon odmieta.

Prieskum agentúry Ako pre reláciu Na hrane televízie Joj zverejnený vo štvrtok (15. 6.) ukázal, že Demokrati by získali 2,8 percenta hlasov.

(tasr)

16. júna 2023 | 14:48

Minúta | 16. júna 2023 | 14:48

Policajti v Nitrianskom kraji odhalili v tomto roku 22 prevádzačov migrantov

Policajti v Nitrianskom kraji pokračujú v kontrolách nelegálnej migrácie na území kraja. Len v tomto roku odhalili 22 prevádzačov a vykonali šesť cezhraničných prenasledovaní v súvislosti so sekundárnou migráciou. „V rámci Nitrianskeho kraja nedošlo k zhoršeniu bezpečnostnej situácie a vykonávané opatrenia na úseku sekundárnej migrácie nemajú vplyv na zabezpečenie plnenia zákonných úloh Policajného zboru," zhodnotilo situáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (KR PZ) v Nitre. Zároveň potvrdilo, že polícia v Nitrianskom kraji neeviduje žiadne protiprávne konanie, z ktorého by bol podozrivý migrant.

Na úseku sekundárnej migrácie v rámci Nitrianskeho kraja sú vykonávané viaclíniové opatrenia s cieľom zvýšenia pocitu bezpečnosti obyvateľov, preventívneho pôsobenia pred protiprávnym konaním a odhaľovaním trestných činov prevádzačstva. V prvom rade je vykonávaný spoločný výkon služby s maďarskou políciou na území Maďarska na hraničných priechodoch v Šahách, Štúrove a na všetkých mostoch v Komárne vrátane železničného, a to nepretržite.

Vo vybraných časoch a miestach je vykonávaný spoločný výkon služby s maďarskými policajtmi na vytypovaných komunikáciách vedúcich k hraničným priechodom alebo zelenej hranici. Každé prihraničné Okresné riaditeľstvo Policajného zboru (Komárno, Nové Zámky, Levice) je posilnené aj o policajtov z Prešovského, Košického a Žilinského kraja a takisto aj o policajtov Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Nitra.

Na hraniciach pomáhajú aj policajti z bratislavského Odboru služobnej kynológie a hipológie na koňoch. Vo vnútrozemí v bezprostrednej blízkosti oddelení cudzineckej polície v Nitre a Nových Zámkoch je velený výkon služby policajných hliadok v závislosti od počtu administrovaných migrantov.

(tasr)

16. júna 2023 | 12:33

Minúta | 16. júna 2023 | 12:33

Ochranke prezidenta JAR a novinárom nepovolili odlet z Varšavy

Poľské úrady vo štvrtok nepovolili odletieť z Varšavy lietadlu Juhoafrických aerolínií (SAA), v ktorom cestovali príslušníci ochranky juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu a novinári. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News a správ novinárov na sociálnej sieti.

Spravodajkyňa denníka Sunday Times Amanda Khozaová v piatok predpoludním na Twitteri oznámila, že ona a ďalší novinári sú v lietadle už 24 hodín. Strávili v ňom noc a ráno im oznámili, aby odovzdali svoje cestovné pasy.

„V tomto štádiu (situácie) sa chceme už len osprchovať a umyť si zuby, úprimne," napísala. Poďakovala sa palubnému personálu SAA, ktorí zostal na palube a uviaznutým novinárom zabezpečil jedlo.

Juhoafrické média oznámili, že prezidentovým telesným strážcom nepovolili vstúpiť na územie Poľska, pretože im chýbali dokumenty k zbraniam, ktoré mali pri sebe, píše agentúra DPA.

Spravodajský portál News24 uvádza, že Ramaphosa vo štvrtok absolvoval zdvorilostnú návštevu u poľského prezidenta Andrzeja Dudu a následne oficiálnym lietadlom odletel na juh Poľska, odkiaľ cestoval do Kyjeva. Sprevádza ho preto len menší počet bezpečnostného personálu.

Juhoafrický prezident je súčasťou delegácie lídrov afrických krajín, ktorá sa má v piatok v Kyjeve stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V sobotu sa v Petrohrade stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ramaphosov hovorca Vincent Magwenya označil postup voči ochranke a novinárom za veľmi nešťastný a hlboko poľutovaniahodný. Juhoafrické úrady sa podľa jeho slov s poľskou stranou snažia vyriešiť situáciu.

Khozaová neskôr oznámila, že získali povolenie potrebné na odlet z Varšavy to Rzeszówa a pripravujú sa na odlet.

(tasr)

16. júna 2023 | 12:22

Minúta | 16. júna 2023 | 12:22

Kremeľ: Putin je otvorený akémukoľvek kontaktu na rokovania o Ukrajine

AKTUALIZOVANÉ Ruský prezident Vladimir Putin je stále otvorený akémukoľvek kontaktu na rokovania o vyriešení konfliktu na Ukrajine. Vyhlásil to v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Prezident Putin bol a je otvorený akémukoľvek kontaktu na rokovania o možných scenároch riešenia ukrajinského problému," citovala agentúra Interfax Peskova.

Hovorca sa takto vyjadril deň pred návštevou afrických lídrov, ktorí majú Putinovi v sobotu predstaviť novú mierovú iniciatívu.

Nejde o nič nové

Rusko dlho tvrdí, že je otvorené rokovaniam, no trvá na tom, že Ukrajina musí uznať "novú realitu" na bojisku, kde jeho sily ovládajú 18 percent ukrajinského územia.

Moskva vlani na jeseň anektovala štyri oblasti na východe a juhu Ukrajiny a ešte v roku 2014 Krymský polostrov.

Ukrajina trvá na tom, že základom akéhokoľvek povojnového urovnania musí byť jej vlastný mierový plán, ktorý zahŕňa stiahnutie ruských vojsk z celého ukrajinského územia.

Delegácia afrických lídrov má v piatok v Kyjeve rokovať aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a v sobotu sa v Petrohrade stretne s Vladimirom Putinom.

Ruská ekonomika vraj funguje

Ruský prezident sa vyjadril aj k stavu ekonomiky. Ten po viac ako roku vojny na Ukrajine pozitívne. Stratégia, ktorú si zvolili štát aj podniky, funguje, povedal v piatok počas svojho vystúpenia na Petrohradskom ekonomickom fóre.

Ruská ekonomika tento rok posilní o 1,5 percenta až 2 percentá, pričom inflácia je nižšia ako v eurozóne, uviedol Putin. Rozpočet federálnej vlády síce vykazuje schodok, to je ale spôsobené naplánovanými výdavkami v oblasti infraštruktúry, ktoré sa presunuli do budúcnosti, pokračoval líder Kremľa. Pripustil tiež, že rozpočet zaťažujú aj vyššie výdavky v sektore obrany.

Rusko podľa Putina dobre zvláda odlev západných spoločností, pričom medzery, ktoré po nich zostali, rýchlo zaplnili domáce firmy. Štátna politika sa zameriava na ochranu domáceho hospodárstva, Rusko však nezatvára dvere pred zahraničnými investormi, zdôraznil Putin.

Po ruskom útoku na Ukrajinu zaviedli západné štáty voči Rusku sankcie, čo priviedlo mnohé zahraničné spoločnosti k odchodu z krajiny.

(tasr)

16. júna 2023 | 12:06

Minúta | 16. júna 2023 | 12:06

Simon ponúka miesta na kandidátke Modrým, Most-Híd i ľuďom z Demokratov

Zoskupenie strán Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana ponúka strane Modrí, Most-Híd miesta na svojej kandidátke. V piatok o tom informoval líder Maďarského fóra Zsolt Simon. Miesta na kandidátke sú ochotní poskytnúť aj jednotlivcom zo strany Demokrati.

Simon to povedal v súvislosti s posledným prieskumom volebných preferencií. Zhodnotil, že síce aj ich strana zaznamenala mierny pokles, no ani Modrí, Most-Híd nemajú taký výtlak, aký by očakávali. Upozornil i na pokračujúci pokles preferencií Demokratov. „Ak chceme ponúknuť občanom nejakú alternatívu, sme presvedčení, že menší by mali ísť k väčšiemu," vyhlásil na tlačovej konferencii s tým, že svoju kandidátku považujú za spojenie najväčšieho kompromisu. Dodal, že nie sú spojení s vládami Roberta Fica ani vládami Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

Simon je ochotný spolupracovať s lídrom Mosta-Híd Lászlóm Sólymosom, no nie je človekom, „ktorého by sme veľmi radi videli na našej kandidátke". Ponuka musí podľa neho zodpovedať dôveryhodnosti. Demokrati podľa Simona uvažujú že nedajú za lídra ich kandidátky Hegera. „Možno ani nebude na kandidátke, to je o dôveryhodnosti," povedal s tým, že ak by bol Heger na kandidátke ich volebnej strany, nemusia sa ani pustiť do volieb.

Strana zároveň vyzvala politické subjekty, aby vo volebnej kampani nepoužívali nenávisť a dezinformácie. Médiá aj strany by mali podľa lídra strany Občianski demokrati Slovenska Pavla Macka bojkotovať šéfa Smeru-SD Roberta Fica, kým neprestane so šírením nenávisti. Upozornil na to v súvislosti s účasťou Fica v rozhovore s Danielom Bombicom, ktorého označil za extrémistu a antisemitu.

Prieskum agentúry Ako pre reláciu Na hrane televízie Joj zverejnený vo štvrtok (15. 6.) ukázal, že Demokrati by získali 2,8 percenta, Maďarské fórum 2,1 percenta a Modrí, Most-Híd by mali zhodne 1,3 percenta.

(tasr)

16. júna 2023 | 10:53

Minúta | 16. júna 2023 | 10:53

Ukrajina chce poslať desiatky pilotov na výcvik na obsluhu západných stíhačiek

Ukrajina plánuje poslať „niekoľko desiatok" pilotov na výcvik na obsluhu stíhačiek F-16 americkej výroby. Uviedol to v piatok hovorca vzdušných síl ukrajinskej armády Jurij Ihnat. Spojenci Kyjeva v tomto období pripravujú spustenie výcvikového programu. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a britského denníka The Guardian.

Ihnat v ukrajinskej štátnej televízii povedal, že v súčasnosti sa robí všetko preto, aby sa ukrajinskí piloti začali učiť obsluhovať stíhačky F-16 čo najskôr. „Nie je to výcvik, ale preškolenie," dodal a pripomenul, že piloti vybraní na výcvik už budú mať bojové skúsenosti.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch viackrát žiadala spojencov o dodanie západných stíhačiek, ktoré jej majú pomôcť úspešne čeliť ruskej vzdušnej prevahe.

Americký prezident Joe Biden v máji súhlasil s výcvikom ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16, čím sa položil základ pre ich prípadné poskytnutie Ukrajine.

Holandsko a Dánsko, členské štáty NATO, sú v čele medzinárodnej koalície krajín, ktoré budú cvičiť pilotov a neskôr majú Ukrajine stíhačky aj poskytnúť, pripomína Reuters.

Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová tento týždeň povedala, že výcvik Ukrajincov na obsluhu síhačiek F-16 by mohol začať už v lete. Možným miestom výcvikového programu je Dánsko.

Ollongrenová uviedla, že konečné rozhodnutie o dodaní stíhačiek F-16 na Ukrajinu ešte nepadlo. Do výcvikového programu pre ukrajinských pilotov sa zapoja aj Belgicko a Luxembursko, pomoc ponúkli aj Francúzsko a Británia, dodala.

(tasr)

16. júna 2023 | 9:17

Minúta | 16. júna 2023 | 9:17

Podľa Čaputovej bol uplynulý rok bol jeden z najťažších, ku kandidatúre sa nevyjadrila

Uplynulý rok bol jeden z najťažších, zhodnotila pre TASR prezidentka SR Zuzana Čaputová pri príležitosti štyroch rokov od nástupu do funkcie. Posledný rok svojho mandátu chce podľa svojich slov pokračovať v poctivej službe verejnosti, založenej na kultivovanej, slušnej a nerozdeľujúcej politike.

„Vojna na Ukrajine, energetická kríza, rekordná inflácia, to všetko boli situácie, ktoré sa dotkli všetkých našich občanov a vyžadovali si vážne rozhodnutia a reakcie. Navyše počas týchto kríz kontinuálne prebiehala politická kríza, ktorá vyústila do rozpadu vládnej koalície a k dohode na predčasných voľbách," komentovala Čaputová uplynulé obdobie.

K dátumu predčasných parlamentných volieb uviedla, že septembrový termín si vybral parlament. „Ja som v každom svojom verejnom vystúpení vždy preferovala skorší, júnový termín," zopakovala prezidentka.

Nevymenovanie úradníckej vlády skôr prezidentka neľutuje. „Jednak to umožnilo vláde Eduarda Hegera prijať opatrenia, ktoré by úradníckej vláde v tom čase neprešli, a jednak táto vláda nastúpila vtedy, keď už nebola iná ústavná možnosť. To pomohlo jej akceptácii širšou verejnosťou aj väčšou časťou politického spektra," myslí si.

Posledný rok svojho mandátu chce Čaputová pokračovať v poctivej službe verejnosti, založenej na kultivovanej, slušnej a nerozdeľujúcej politike. „Čakajú nás náročné mesiace predvolebnej kampane a po voľbách konštituovanie novej vlády. Budem aktívna v tom, aby celý tento proces prebehol demokraticky a férovo pre Slovensko a jeho občanov," dodala pre TASR.

Na otázky o opätovnej kandidatúre prezidentka neodpovedala.

(tasr)

16. júna 2023 | 8:22

Minúta | 16. júna 2023 | 8:22

USA: Obžalovali mladíka podozrivého zo šírenia tajných dokumentov

Súdna porota obžalovala príslušníka Vzdušných síl Národnej gardy USA Jacka Teixeiru v šiestich bodoch za zmocnenie sa tajných vojenských dokumentov a ich nezákonné šírenie. TASR správu prevzala v piatok z agentúr AFP a DPA.

„Vláda Spojených štátov Teixeirovi umožnila prístup k informáciám o národnej bezpečnosti podliehajúcim utajeniu - vrátane informácií, o ktorých bolo možné sa odôvodnene domnievať, že v prípade zdieľania môžu mimoriadne vážne poškodiť národnú bezpečnosť," uviedol vo štvrtok minister spravodlivosti Merrick Garland vo vyhlásení.

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) Teixeiru zatkol 13. apríla v americkom štáte Massachusetts. Bol obvinený z porušenia zákona o špionáži a z nezákonného premiestnenia citlivých materiálov na nepovolené miesto.

Teixeira do Národnej gardy USA vstúpil v septembri 2019 a v roku 2021 získal bezpečnostnú previerku, ktorá mu umožnila prístup k tajným dokumentom. Od januára 2022 údajne úmyselne zverejňoval v uzavretej chatovacej skupine pre videohry utajované informácie. Odtiaľ sa prostredníctvom internetu rozšírili ďalej a dostali sa do pozornosti úradov a médií.

Teixeira je od zatknutia z bezpečnostných dôvodov vo väzbe a prípade usvedčenia mu podľa ministerstva spravodlivosti hrozí desaťročné väzenie.

Jeho právnici tvrdia, že ich klient už nemá prístup k utajovaným materiálom a vláda zveličuje v spojitosti s nebezpečenstvom, ktoré údajne predstavuje. Žiadajú jeho prepustenie a umiestnenie do starostlivosti otca do pojednávania, píše AFP.

(tasr)

16. júna 2023 | 6:54

Minúta | 16. júna 2023 | 6:54

Fínsko bude mať novú pravicovú vládu, vrátane euroskeptickej Strany Fínov

Fínska konzervatívna stredopravicová Národná koaličná strana (KOK), ktorá zvíťazila v aprílových parlamentných voľbách, dosiahla vo štvrtok dohodu o vytvorení väčšinovej vlády s euroskeptickou krajne pravicovou Stranou Fínov (PS) a dvoma menšími stranami. Oznámil to líder KOK Petteri Orpo, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Dosiahnutím dohody s PS, ako aj Švédskou ľudovou stranou vo Fínsku (SFP) a Fínskymi kresťanskými demokratmi (KD) sa fínska vláda posúva doprava, zatiaľ čo ľavicová Sociálnodemokratická strana Fínska (SDP) doterajšej premiérky Sanny Marinovej smeruje do opozície.

Dezignovaný premiér Orpo uviedol, že štyri koaličné strany vyriešili všetky problematické otázky. Už v piatok by podľa jeho slov mali zverejniť svoj program.

Koaličné rokovania trvali 11 týždňov, pričom Strana Fínov a Švédska ľudová strana vo Fínsku ťažko hľadali spoločnú reč v otázkach ako imigrácia, klimatická politika či verejné financie, nakoniec však dosiahli kompromis.

Očakáva sa, že Orpova vláda zníži nezamestnanosť a sociálne dávky, sprísni pravidlá migrácie do krajiny a uvoľní záväzky týkajúce sa životného prostredia, a celkovo tak zníži fiškálny deficit.

Orpova strana KOK zvíťazila vo voľbách z 2. apríla so ziskom 48 parlamentných kresiel, Euroskeptická Strana Fínov (PS) skončila na druhom mieste s 46 mandátmi, zatiaľ čo Marinovej SDP bola až tretia, pričom v 200-člennom jednokomorovom parlamente si zaistila 43 kresiel. Prizvaním dvoch zmienených menších strán do koalície - SFP s deviatimi kreslami a KD s piatimi - si Orpova vláda zabezpečila väčšinu, a síce 108 poslaneckých mandátov.

(tasr)

15. 06. 2023

15. júna 2023 | 22:36

Minúta | 15. júna 2023 | 22:36

Prieskum: KDH v parlamente, Hegerovi demokrati nemajú ani tri percentá

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali začiatkom júna, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 19 percent hlasov. Nasledovali by Hlas-SD (17,2 percenta) a Progresívne Slovensko (14,4 percenta). Vyplýva to z prieskumu agentúry Ako pre reláciu Na hrane televízie Joj.

Štvrtá v poradí by skončila SaS so ziskom 7,8 percenta, nasledovalo by OĽaNO a priatelia so 7,1 percenta a Republika (sedem percent). Do parlamentu by sa dostalo aj KDH (6,5 percenta) a Sme rodina (6,2 percenta).

Pred bránami parlamentu by zostali SNS (4,7 percenta) aj Demokrati (2,8 percenta). Potrebných päť percent by nezískalo ani Maďarské fórum (2,1 percenta). Aliancia a Modrí, Most-Híd by mali zhodne po 1,3 percenta a Kotlebovci-ĽSNS jedno percento.

Strana Za ľudí by získala 0,6 percenta, Kresťanská únia a KSS zhodne po 0,3 percenta a 0,2 percenta by mala Národná koalícia a Práca slovenského národa.

Smer-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 34 mandátov, Hlas-SD 30 a Progresívne Slovensko 25. So 14 poslancami by v NR SR bola SaS a s 13 poslancami zase OĽANO a priatelia. Republika by mala 12 poslancov. Zhodne po 11 kresiel by mali KDH a Sme rodina.

Prieskum sa konal od 6. do 9. júna na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov.

(tasr)

15. júna 2023 | 22:30

Minúta | 15. júna 2023 | 22:30

Prieskum: Úradnícka vláda by od občanov dôveru pravdepodobne získala

Ak by o dôvere pre úradnícku vládu Ľudovíta Ódora rozhodovali občania, pravdepodobne by ju získala. Vyplýva to z prieskumu Agentúry AKO s.r.o., ktorý zverejnila televízia Joj v diskusnej relácii Na hrane.

Podľa prieskumu by dôveru vláde určite vyslovilo 30 percent respondentov a asi vyslovilo ďalších 22,7 percenta. Naopak, určite by vláde dôveru nevyslovilo 23,2 percenta opýtaných a skôr nie ďalších 15,1 percenta. Odpovedať na otázku o prípadnom vyslovení dôvery vláde nevedelo alebo nechcelo deväť percent respondentov.

Pokiaľ ide o politickú príslušnosť respondentov, dôveru vláde by určite alebo asi väčšinovo vyslovili voliči Progresívneho Slovenska, SaS, OĽaNO, KDH aj Sme rodina. Naopak, väčšinovo proti boli voliči strán Smer-SD, Republika a SNS. V prípade strany Hlas-SD by tí, čo by vláde vyslovili nedôveru, prevýšili tých, čo by vláde vyslovili dôveru o tri percentuálne body.

Agentúra AKO prieskum robila v období od 6. do 9. júna na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov telefonickou formou.

(sita)

15. júna 2023 | 22:27

Minúta | 15. júna 2023 | 22:27

Nemecko: Pred súd sa postavil sudca, ktorý zrušil povinné nosenie rúšok v školách

Nemecký sudca, ktorý počas pandémie koronavírusu rozhodol o tom, že žiaci dvoch škôl v meste Weimar si nemusia v učebniach povinne prekrývať horné dýchacie cesty, sa vo štvrtok postavil pred súd, keďže údajne spolupracoval so sťažovateľmi a maril tak opatrenia verejného zdravotníctva.

Sudca vo Weimare v spolkovej krajine Durínsko v roku 2021 rozhodol, že nariadenie ministerstva školstva o nosení rúšok v školských učebniach sa nevzťahuje na deti dvoch škôl v meste. Toto rozhodnutie bolo následne zrušené viacerými ďalšími súdmi.

Štátny zástupca v pondelok sudcu obvinil z toho, že sám pomáhal zosnovať celé súdne konanie. Sudca totiž údajne niekoľko týždňov hľadal deti, ktoré by mohol použiť v prípade sťažnosti na nosenie rúšok v učebniach, uvádza sa v obžalobe, ktorú vo štvrtok predniesla prokuratúra v meste Erfurt. Spolupracoval aj pri napísaní listu, ktorý matka dvoch školákov použila pri oficiálnom podaní sťažnosti na protipandemické opatrenia.

"Správanie sudcu vedome a závažne porušovalo právny systém a spravodlivosť," uviedla nemecká prokuratúra a dodala, že obvinenému v skutočnosti nikdy nešlo o zdravie školákov.

Obvinený sudca však tieto obvinenia odmieta.

15. júna 2023 | 21:39

Minúta | 15. júna 2023 | 21:39

Putin príde do Turecka. Napriek medzinárodnému zatykaču ho nezaistia

Ruský prezident Vladimir Putin prijal pozvanie na návštevu Turecka od znovuzvoleného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Informoval o tom vo štvrtok Putinov poradca Jurij Ušakov.

Program návštevy sa už pripravuje, jej dátum však zatiaľ nestanovili, dodal Ušakov. Turecko, ktoré je členským štátom Severoatlantickej aliancie, sa v prípade ruskej invázie na Ukrajine snaží zohrávať úlohu mediátora.

Medzinárodný trestný tribunál (ICC) so sídlom v holandskom Haagu v marci vydal na ruského prezidenta zatykač. AFP pripomína, že Turecko nie je signatárom štatútu ICC, a teda Putina takmer určite nezaistí.

(tasr)