Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hunter Biden sa priznal k neplateniu daní a nelegálnej držbe zbrane

Syn amerického prezidenta Joea Bidena Hunter sa priznal k neplateniu federálnej dane z príjmu a k nelegálnemu držaniu strelnej zbrane. V utorok to oznámila prokuratúra v americkom štáte Delaware. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a AP.

Hunter Biden (53) sa k porušeniu federálnych zákonov priznal v rámci dohody s prokuratúrou, čím sa skončilo dlhotrvajúce vyšetrovanie druhého syna amerického prezidenta. Priznal, že v roku 2018 mal vo vlastníctve revolver Colt Cobra 38 special napriek tomu, že bol závislý na drogách.

"Viem, že Hunter verí, že je dôležité prevziať zodpovednosť za tieto chyby, ktoré urobil počas chaotického obdobia a závislosti vo svojom živote," uviedol Christopher Clark, právnik Bidenovho syna.

Hunter Biden bol závislý na drogách po smrti svojho brata Beaua Bidena v roku 2015. Priznaním viny sa zároveň vyhol súdnemu pojednávaniu.

Ako vysvetľuje agentúra AP, za nelegálnu držbu zbrane osobou závislou na drogách hrozí v USA až desať rokov odňatia slobody. Americké ministerstvo spravodlivosti však uviedlo, že Hunter Biden o tomto obvinení uzavrel predbežnú dohodu, jej detaily zatiaľ nie sú známe.

Biely dom sa k prípadu bezprostredne nevyjadril. Joe Biden však v uplynulom období viackrát čelil otázkam o drogovej závislosti a podnikateľskej činnosti svojho syna.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia navrhla úpravu rozpočtu Európskej únie, 50 miliárd určila na podporu Ukrajiny

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok požiadala členské štáty Európskej únie (EÚ), aby zmobilizovali ďalších 50 miliárd eur na podporu Ukrajiny v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. EÚ v polovici plynutia sedemročného rozpočtu prehodnocuje výdavkové priority a reaguje na najnovšie výzvy a krízy, informuje spravodajca TASR.

Šéfka EK pred novinármi v Bruseli uviedla, že 50-miliardová finančná rezerva umožní EÚ upraviť finančnú podporu Ukrajine podľa najnovšieho vývoja situácie.

Revízia rozpočtu EÚ na obdobie 2024 – 2027 je potrebná na vykrytie finančných medzier najmä následkom pandémie koronavírusu a vojny na Ukrajine.

EK chce Kyjevu pomôcť kombináciou grantov a pôžičiek. V tomto roku vyčlenila na vládne výdavky Ukrajiny 18 miliárd eur, celkovo už venovala 30 miliárd eur na podporu Ukrajiny od spustenia ruskej invázie.

EÚ finančnú podporu podmieňuje reformami na ukrajinskej strane najmä v oblasti súdnictva, boja proti korupcii a oligarchom, čo má zároveň pomôcť Kyjevu na integračnej ceste do EÚ.

Von der Leyenovej návrh musia odobriť členské krajiny a prichádza pred veľkou darcovskou konferenciou v Londýne pre povojnovú obnovu Ukrajiny. Svetová banka v marci odhadla dlhodobé náklady na obnovu Ukrajiny na viac ako 380 miliárd eur.

V rámci revízie svojho dlhodobého rozpočtu EK žiada od členských krajín aj ďalších 15 miliárd eur na riešenie imigrácie a 10 miliárd eur na dotovanie kľúčových priemyselných odvetví v snahe posilniť európsku konkurencieschopnosť a odolnosť jej ekonomiky.

Týždenník Politico upozornil, že viaceré členské krajiny nie sú naklonené takýmto rozpočtovým úpravám. So zvýšením spoločného rozpočtu v rámci bežiaceho programového obdobia musí súhlasiť všetkých 27 členských krajín.

(tasr)

Minúta  |  

V dubnickej väznici spáchal väzeň samovraždu

V Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom spáchal samovraždu odsúdený väzeň. Následkom zranenia podľahol. Ako prvá o tom v utorok informovala televízia Markíza.

Podľa informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Monika Kacvinská, v utorok dopoludnia došlo v priestoroch spoločných spŕch v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom k samovražde 48-ročného odsúdeného.

„Odsúdený bol vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie trestných činov nebezpečného vyhrážania. Bezprostredne po zistení tejto udalosti bola odsúdenému poskytnutá personálom ústavu neodkladná prvá pomoc a zároveň bola privolaná rýchla zdravotná pomoc," doplnila hovorkyňa.

Ako dodala, tak ako v prípade každého úmrtia osoby vo výkone väzby alebo výkone trestu, sú okolnosti úmrtia predmetom vyšetrovania Policajného zboru. O samovražde odsúdeného bol vyrozumený dozorový prokurátor.

„Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nie je Zbor väzenskej a justičnej stráže oprávnený poskytovať bližšie informácie," doplnila Kacvinská.

(tasr)

Minúta  |  

Na kandidátke SaS bude Jana Kiššová, venuje sa podnikateľskému prostrediu

Za stranu SaS bude v septembrových parlamentných voľbách kandidovať exposlankyňa a zakladajúca členka strany Jana Kiššová. Bude mať 30. miesto na kandidačnej listine. Zastávať bude funkciu expertky na podnikateľské prostredie. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval líder SaS Richard Sulík.

"Som tomu veľmi rád, a nielen preto, lebo posilní našu frakciu zástancov podnikateľských slobôd a skvalitňovania podnikateľského prostredia," skonštatoval.

Kiššová ponuku podľa vlastných slov dlho zvažovala. Odôvodňovala to tým, že politická scéna nie je lákavá. "Najsilnejším dôvodom, pre ktorý som sa vrátila, je, že som za tých pár rokov, ktoré nie som v politike, pôsobila v biznise a ten nie je dobrým smerom," uviedla.

Pôvodne mal z 30. miesta kandidovať Ladislav Kuna. "Ten poputoval o niekoľko miest vyššie," ozrejmil Sulík. Finálna podoba kandidačnej listiny by mala byť podľa jeho slov hotová v pondelok (26. 6.).

Voľby do Národnej rady SR sa budú konať v sobotu 30. septembra. Politické strany musia návrh kandidačných listín doručiť do 2. júla.

(tasr)

Minúta  |  

Raši: Budaj spôsobil škodu viac ako 500-tisíc eur, mala by zasadnúť škodová komisia

Exminister životného prostredia a nezaradený poslanec za stranu Demokrati Ján Budaj mal spôsobiť štátu škodu vyše 500-tisíc eur pri projekte informačný systém odpadového hospodárstva. Vyhlásil to nezaradený poslanec a podpredseda Hlasu-SD Richard Raši. Vyzval preto nového ministra Milana Chrenka, aby zvolal škodovú komisiu. Žiada, aby Budajovi spôsobenú škodu komisia zosobnila.

"Ak vznikla škoda pre svojvoľné rozhodnutie ministra napriek akceptácii dodaných prác, mala by mu to škodová komisia zosobniť," uviedol Raši. Priblížil, že envirorezort pod Budajovým vedením akceptoval predposledný míľnik projektu informačný systém odpadového hospodárstva, práca bola dodaná, no faktúry sa nezaplatili za viacero míľnikov.

Poznamenal, že dodávateľ sa napokon obrátil na súd, ktorý ministerstvu uložil povinnosť zaplatiť faktúry, trovy konania aj penále za omeškanie úhrady. Navyše si mal dať podľa Rašiho slov envirorezort počas procesu vypracovať aj rozdielovú analýzu, ktorá potvrdila nárok dodávateľa. Tvrdí, že Budaj tak svojou nekompetentnosťou pripravil Slovensko o vyše pol milióna eur.

(tasr)

Minúta  |  

Bruselské nemocnice nebudú môcť odmietať žiadosti o interrupcie

Žiadna nemocnica v Bruseli nebude môcť od začiatku budúceho roka odmietnuť žiadosti o vykonanie umelého prerušenia tehotenstva. Uviedol v utorok internetový denník Brussels Times, informuje spravodajca TASR.

Téma interrupcií nadobudla v Belgicku na dôležitosti po vlaňajšom Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil ústavné právo na takéto zákroky. Vláda regiónu Brusel však rozhodla zaujať iný postoj a posilniť naopak práva žien.

"Každá žena musí mať možnosť slobodne sa rozhodovať o svojom tele. Podľa bruselskej vlády to zahŕňa právo na dobrovoľné ukončenie tehotenstva v nemocnici podľa vlastného výberu a za podmienok stanovených zákonom," oznámil Alain Maron, minister zdravotníctva bruselského regionálneho kabinetu.

Podľa jeho slov "nie je prijateľné, aby ženám v Bruseli bolo v roku 2023 odmietnuté dobrovoľné ukončenie tehotenstva v nemocnici".

Prekážkou pre výkon interrupcií v nemocniciach už nebude ani výhrada vo svedomí zo strany lekárov.

Starostlivosť, ktorú pacienti v bruselských nemocniciach dostávajú, sa líši od nemocnice k nemocnici, čo vedie k rozdielom v dostupnosti a kvalite zdravotnej starostlivosti. Dekrét, ktorý regionálna vláda v Bruseli prijala koncom mája, zadefinoval nové štandardy dostupnosti a kvality pre všetky bruselské nemocnice.

Uvedené štandardy zavádzajú aj rozšírené právo na účinnú interrupčnú starostlivosť. Do platnosti vstúpia v januári 2024.

V praxi tieto konkrétne opatrenia budú znamenať, že každá nemocnica bude musieť reagovať na každú prijatú žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva, a to buď tak, že výkon zaistí priamo vo svojich priestoroch alebo žiadateľkám sprostredkuje zákrok vo vlastnej sieti nemocníc a zdravotných zariadení.

V súčasnosti nie je v niektorých nemocniciach možné uskutočniť zákroky na prerušenie tehotenstva kvôli "individuálnym výhradám vo svedomí" lekárov, čo vyplýva z platného belgického federálneho zákona.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.