Vatikánsky premiér Parolin pre Štandard: O mier sa treba snažiť bez ohľadu na úspech

Pred hroziacou vojnou v Iraku v roku 2003 pápež Ján Pavol II. vyslal do Washingtonu a do Bagdadu osobitných mierových vyslancov. Boli nimi kardináli Pio Laghi a Roger Etchegaray. Prvého prijal prezident USA George Bush a druhého iracká hlava štátu Saddám Husain. Napriek snahe Svätej stolice USA onedlho vpadli do Iraku. Podobne aj v súvise s vojnou na Ukrajine pápež František poslal mierového vyslanca kardinála Mattea Zuppiho do Kyjeva, ktorý by mal ísť tiež do Moskvy. Je možné, že toto úsilie tak ako pred 20 rokmi neprinesie želaný výsledok?

S touto otázkou sa redaktor Štandardu obrátil na vatikánskeho „premiéra“ kardinála Pietra Parolina po konferencii v Ríme. Štátny sekretár Svätej stolice podčiarkol význam mierového angažovania:

„Kardináli vtedy išli na svoju misiu ešte pred vojnou, no v tomto prípade vojna trvá jeden a pol roka a ide o to, aby sa zastavila. Mierové úsilie sa vynakladá bez ohľadu na úspech. Chceme, dúfame a modlíme sa, aby prinieslo výsledok. Ale je dôležité snažiť sa, lebo teraz sa zdá, že neexistujú vyhliadky na mier.“

Ďalšia otázka znela, či má pápež naozaj osobitný mierový plán pre ruský ľud, o ktorom tvrdí predseda Svetového zväzu starovercov Leonid Sevastianov.

„O tom neviem,“ odvetil kardinál Parolin a Františkov blízky spolupracovník.

Je to prvýkrát, čo Vatikán oficiálne reagoval na Sevastianove tvrdenia. Ako sme písali, tento Rus s úzkymi vzťahmi s Kremľom začiatkom roku vyhlásil, že František mu zveril mierový plán:

„Potvrdzujem vám mierový projekt, ktorý mi pápež zveril, aby som ho rozšíril medzi ruským ľudom. Pozostáva z piatich bodov a na konci má, samozrejme, podpis pápeža, s ktorým mám dlhotrvajúci vzťah. Spája nás priateľstvo. Pre mňa je ako duchovný otec, aj keď som pravoslávny kresťan.“

Svetový zväz starovercov je odnož ruského pravoslávia, ktorá má podľa jej súčasného šéfa bližšie k Západu i demokracii.

Diskutuje sa o návšteve pápeža v Moskve

Nedávno bol vo Vatikáne metropolita Antonij, teda akýsi minister zahraničných vecí Ruskej pravoslávnej cirkvi. V máji pozdravil Františka na generálnej audiencii a v júni ho navštívil v jeho rezidencii v Dome svätej Marty v deň, keď pontifika prepustili z nemocnice. Prvý raz sa náboženskí lídri stretli v lete minulého roku.

Podľa Sevastianova sa hovorí o návšteve katolíckeho lídra do ruského hlavného mesta:

„Diskutuje sa o návšteve pápeža v Moskve. Pomôže to zabrániť zákazu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu.“

Mal to vyhlásiť v júni 2023 pre televíziu Ria Novosti, upozornili niektoré médiá.

Argentínsky pontifik víta možnú účasť afrických krajín v mierových rokovaniach medzi slovanskými krajinami. Rokovania sú vraj podľa pápeža „jedinou a nesmiernou príležitosťou na vyriešenie konfliktu“, pripomenul Sevastianov.

Samozvaný pápežov „veľvyslanec dobrej vôle na podporu mieru“ a líder menšinovej odnože pravoslávnych tvrdí, že údajný a nezverejnený plán mieru nie je politický ani vojenský, ale duchovný.

Sevastianovi však všetci neveria. Stavia sa do roly sprostredkovateľa medzi Vatikánom a Kremľom či využíva osobný vzťah s Františkom na vlastné ciele? S podozrením sa pýtali niektorí publicisti. Prebieha taktiež silná informačná vojna a je možné, že Svätá stolica sa stala jej obeťou, obzvlášť, ak necháva kolovať správy tohto druhu bez povšimnutia, vyslovili sa komentátori.

Sevastianovova snaha možno predstavuje pre Kremeľ „zadné vrátka“, ak sa Moskve špeciálna vojenská operácia na Ukrajine vymkne spod kontroly, povedal autorovi článku zdroj z prostredia Ruskej pravoslávnej cirkvi.