Preskočiť na obsah
  |  

Pokus o prevrat v Rusku sa skončil. Najťažšia výzva pre Putina vyústila do odchodu Prigožina do Bieloruska

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa v sobotu s pomocou svojich jednotiek pokúsil zvrhnúť ruské vojenské velenie, keď sa zmocnili mesta Rostov na Done na juhu Ruska a vydali sa smerom k Moskve. Urobil tak po tom, ako v piatok obvinil velenie ruskej armády, že nariadilo raketové útoky na tábory jeho bojovníkov. Útok si podľa neho vyžiadal veľa obetí. Ruské ministerstvo obrany obvinenie poprelo.

V sobotu večer sa situácia upokojila, keď oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do poľných táborov na Ukrajine s cieľom vyhnúť sa prelievaniu ruskej krvi. TASR prináša súhrn najdôležitejších udalostí súvisiacich s ozbrojenou vzburou vagnerovcov, ktorá predstavuje pre ruského prezidenta Vladimira Putina najväčšiu výzvu od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

- Prigožin v sobotu vyhlásil, že jeho 25-tisícová armáda je „pripravená zomrieť" pri pokuse o zvrhnutie ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova.

- Ruský generálny prokurátor v sobotu nadránom informoval prezidenta Putina o pokuse Vagnerovej skupiny uskutočniť ozbrojený prevrat v Ruskej federácii. Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) predtým obvinila Prigožina z pokusu rozpútať „občiansku vojnu" a vyzvala jeho bojovníkov, aby ho zadržali.

- Prigožin v sobotu ráno vyhlásil, že so svojimi bojovníkmi obsadil veliteľstvo ruskej armády v meste Rostov nad Donom a získal kontrolu nad všetkými miestnymi vojenskými objektmi vrátane letiska. Odkázal, že jeho bojovníci budú blokovať Rostov nad Donom a zamieria na Moskvu, ak za nimi neprídu ruský minister obrany Sergej Šojgu a náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov.

- Ruské úrady vyhlásili v reakcii na vyjadrenia Prigožina v Moskve a Moskovskej oblasti „režim protiteroristickej operácie". Moskovský primátor Sergej Sobianin vyhlásil pondelok (26. júna) za deň pracovného voľna.

- Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že vysoké „ambície" niektorých jednotlivcov viedli k „vlastizrade". Vyhlásil tiež, že urobí všetko pre to, aby ochránil Rusko. V stávke je podľa neho budúcnosť Ruska. Konanie vzbúrencov označil za „bodnutie do chrbta" a „zradu" a pohrozil im „nevyhnutným trestom".

- Ruská armáda uviedla, že „zaručí bezpečnosť" všetkým bojovníkom z Vagnerovej skupiny, ktorí sa prestanú búriť proti najvyššiemu vedeniu ruských ozbrojených síl.

- Prigožin vyhlásil, že Putin sa „veľmi mýli", keď ho označuje za zradcu. Podľa denníka The Guardian tak prvýkrát priamo vystúpil proti šéfovi Kremľa.

- Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ozbrojená vzbura bojovníkov žoldnierskej Vagnerovej skupiny je dôkazom slabosti Ruska.

- Podporu Putinovi v súvislosti so vzburou súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny proti ruskej armáde vyjadrili patriarcha tamojšej pravoslávnej cirkvi Kirill a čečenský vodca Ramzan Kadyrov. Plnú podporu vyjadril Putinovi i turecký líder Recep Tayyip Erdogan.

- Vagnerova skupina popoludní vstúpila do Lipeckej oblasti, ktorá sa nachádza približne 360 kilometrov južne od Moskvy.

- Prigožin vydal svojim jednotkám rozkaz, aby zastavili svoj pochod na Moskvu. Uviedol, že jeho muži za deň prešli 200 kilometrov, nedostali sa do Moskvy a „nepreliali ani kvapku krvi". Rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) dodala, že o zastavení postupu vagnerovcov na Moskvu s Prigožinom rokoval Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko.

- Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko telefonicky informoval ruského prezidenta Vladimira Putina o pozitívnom výsledku svojich rokovaní s vodcom Vagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom. Ten teraz odíde do Bieloruska a má prísť k stiahnutiu obvinení voči nemu a jeho bojovníkom. Putin sa Lukašenkovi poďakoval za vykonanú prácu.

(tasr)

  |  

V Grécku sa konajú opakované parlamentné voľby. Prieskumy favorizujú Mitsotakisa

Obyvatelia Grécka v nedeľu hlasujú v opakovaných parlamentných voľbách, pričom prieskumy naznačujú jasné víťazstvo konzervatívnej strany expremiéra Kyriakosa Mitsotakisa Nová demokracia (ND). TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Podľa niektorých prieskumov by ND mohla vo voľbách získať viac ako 40 percent hlasov. Druhou najsilnejšou stranou by mohla byť ľavicová strana Syriza bývalého premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorej prieskumy pripisujú približne 20 percent.

Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h tamojšieho času (6.00 h SELČ) a zostanú otvorené do 19.00 h. Vo voľbách kandiduje celkovo 32 strán.

Nedávne voľby, ktoré sa v Grécku konali 21. mája, vyhrala ND strana so ziskom 40,8 percenta. Mitsotakis však v parlamente nemal dostatok hlasov na zostavenie jednofarebnej vlády a keďže názorové rozdiely medzi ND a ďalšími stranami sú priveľké, vtedajší premiér už krátko po voľbách navrhol ďalšie voľby, v ktorých víťazná strana získa v 300-člennom parlamente automaticky bonusové mandáty.
Prezidentka Katerina Sakellaropulosová dala každej z troch najsilnejších strán tri dni na zostavenie koaličnej vlády. Žiadny z týchto pokusov však nebol úspešný, preto vymenovala dočasnú vládu, ktorá krajinu doviedla k opakovaným voľbám.

  |  

Do americkej rieky Yellowstone spadol vlak prevážajúci asfalt a síru

V severoamerickom štáte Montana sa v sobotu zrútil most ponad riekou Yellowstone, v dôsledku čoho do rieky spadol nákladný vlak prevážajúci asfalt a síru. Informovala o tom agentúra AP.

Podľa Andyho Garlanda - hovorcu železničnej spoločnosti, ktorá danú trať prevádzkuje - posádka vlaku neutrpela pri nehode žiadne zranenia.

Do rieky spadlo niekoľko cisternových vozňov, pričom z niektorých začala do vody vytekať žltá kvapalina.

Príčina incidentu zatiaľ nebola zistená. Nedávne výdatné dažde spôsobili rozvodnenie rieky Yellowstone, nie je však jasné, či to zapríčinilo aj zrútenie mosta.

Minulý rok boli na rieke zaznamenané rekordné záplavy, ktoré spôsobili rozsiahle škody v Yellowstonskom národnom parku a priľahlých mestách.

(tasr)

  |  

Pokus o zvrhnutie vojenského velenia podľa Peskova nemal vplyv na vojnu na Ukrajine

Pokus vodcu Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina o zvrhnutie ruského vojenského velenia nemal a nemá žiaden dopad na "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine, uviedol v sobotu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Peskov zároveň dodal, že nevie o žiadnej zmene postoja ruského prezidenta Vladimira Putina voči ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi.

Prigožin sa v sobotu s pomocou svojich jednotiek pokúsil zvrhnúť ruské vojenské velenie, keď sa zmocnili mesta Rostov na Done na juhu Ruska a vydali sa smerom k Moskve. Urobil tak po tom, ako v piatok obvinil vedenie ruskej armády, že nariadilo raketové útoky na tábory jeho bojovníkov. Útok si podľa neho vyžiadal veľa obetí. Ruské ministerstvo obrany obvinenie poprelo.

V sobotu večer sa situácia upokojila, keď oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do poľných táborov na Ukrajine s cieľom vyhnúť sa prelievaniu ruskej krvi.

Vodca žoldnierskej skupiny verejne odsudzuje Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova už niekoľko týždňov, pričom ich obvinil z nekompetentnosti a z množstva zlyhaní na bojisku na Ukrajine.

Pri sobotňajšom pokuse o ich zvrhnutie uviedol, že jeho 25-tisícová armáda žoldnierov je "pripravená zomrieť" pre tento cieľ.

Prigožin sa podľa Peskova teraz presunie do Bieloruska, pričom Kremeľ má v pláne stiahnuť obvinenia zo zosnovania ozbrojeného povstania, ktoré boli voči nemu vznesené. Stíhaní nebudú ani žoldnieri, ktorí sa povstania zúčastnili.

O zastavení postupu vagnerovcov na Moskvu s Prigožinom rokoval Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. Podľa vyhlásenia svojej prezidentskej kancelárie Lukašenko konal na základe dohody s Putinom.

DPA v tejto súvislosti poznamenala, že Lukašenko a Prigožin sa osobne poznajú dvadsať rokov. Ostáva však nejasné, čo bude Prigožin v Bielorusku robiť.

(tasr)

  |  

Kanadská polícia začala skúmať okolnosti úmrtia posádky miniponorky Titan

Kanadská polícia začala vyšetrovať okolnosti úmrtia piatich ľudí, ktorí zahynuli pri implózii miniponorky Titan počas jej výpravy k vraku zaocenánskeho parníka Titanic.

Ako v sobotu informovala agentúra DPA, superintendent Kent Osmond z Kanadskej kráľovskej jazdnej polície (RCMP) uviedol, že vznikol tím vyšetrovateľov, ktorých jedinou úlohou je stanoviť, či treba začať vyšetrovanie v trestnej veci.

Osmond doplnil, že neexistuje žiadny časový plán, ako dlho má trvať predbežné vyšetrovanie.

Uviedol, že v sobotu sa v rámci vyšetrovania uskutočnili rozhovory s ľuďmi, ktorí sa nachádzali na palube lode Polar Prince, ktorá miniponorke Titan poskytovala podporu.

Loď Polar Prince sa v sobotu ráno vrátila do kanadského prístavu St. John.

Obeťami implózie miniponorky sú americký šéf danej spoločnosti Stockton Rush (61), francúzsky hlbokomorský prieskumník Paul-Henri Nargeolet (77), britský podnikateľ Hamish Harding (58), pakistansko-britský podnikateľ Shahzada Dawood (48) a jeho syn Suleman (19).

Americké námorníctvo detegovalo pravdepodobnú implóziu výskumnej miniponorky Titan na podmorských zvukových monitorovacích zariadeniach krátko po jej zmiznutí v Atlantickom oceáne počas výpravy k vraku Titanicu.

Americká pobrežná stráž (USCG) vo štvrtok objavila vrak tejto miniponorky zhruba 490 metrov od pozostatkov Titanicu, ktoré sa nachádzajú na morskom dne v hĺbke 3800 metrov. Ku katastrofe miniponorky došlo ešte v nedeľu 18. júna po jej ponore.

Toto oznámenie ukončilo štvordňovú medzinárodnú pátraciu a záchrannú operáciu. Podľa vyjadrenia príslušných činiteľov analýza ukázala, že trosky nájdené na morskom dne zodpovedajú implózii tlakovej komory miniponorky Titan.

(tasr)

  |  

Vagnerovci opustili Rostov na Done a stiahli sa do svojich táborov

Žoldnieri z Vagnerovej skupiny sa stiahli z mesta Rostov na Done, ktoré v sobotu ráno obsadili, informuje agentúra AFP s odvolaním sa na gubernátora Rostovskej oblasti Vasilija Golubeva.

"Kolóna vagnerovských jednotiek opustila Rostov a (žoldnieri) zamierili do svojich poľných táborov," uviedol Golubev na platforme Telegram.

Vodca Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa v sobotu s pomocou svojich žoldnierov pokúsil zvrhnúť ruské vojenské velenie, keď sa zmocnili mesta Rostov na Done na juhu Ruska a vydali sa smerom k Moskve. Urobil tak po tom, ako v piatok obvinil vedenie ruskej armády, že nariadilo raketové útoky na tábory jeho bojovníkov. Útok si podľa neho vyžiadal veľa obetí. Ruské ministerstvo obrany obvinenie poprelo. K večeru sa situácia upokojila, keď Prigožin oznámil, že svojim jednotkám vydal rozkaz, aby sa vrátili do základní na Ukrajine.

(tasr)