Jana sa narodila v Žiline. Dnes už 45-ročná žena spomína na svoju mladosť s nadhľadom. Vyrastala v rodine s troma súrodencami a rodičmi. O Bohu počula prvýkrát od svojho starého otca, ktorý sa niekoľko rokov staral o katolícky kostol na žilinskom námestí v Žiline.
V roku 1987 nastal čas, kedy sa presťahovali z Považskej Bystrice do dedinky Hrabové pri Bytči. Tam začala rásť jej viera v Bohu čoraz intenzívnejšie. „Starý otec nám sprostredkoval stretnutie s rehoľnou sestrou z Františkánskej rehole, ktorá nás vyučovala a tým aj pripravovala na prvé sv. prijímanie a krstiny. Vtedy mi bolo 14 rokov, takže som si život už uvedomovala a vedela som, že chcem byť jedna z nich a stať sa rehoľnou sestrou," začína svoj príbeh Jana.
Letné prázdniny trávila práve s rehoľníčkami v Bratislave, kde spoznala ich spolužitie. Cez miestneho farára v Predmieri, navštívila kongregáciu sestier premonštrátok vo Vrbovom, kde sa nakoniec po ukončení jej strednej školy rozhodla vstúpiť do kandidatúry. „Vtedy som sa rozhodla, že chcem slúžiť Bohu a ľuďom. Bolo to v septembri roku 1995. Ako rehoľná študentka som sa zúčastňovala na prácach v kuchyni a pri ošetrovaní chorých sestier. Pracovala som aj v záhrade a práčovni, učila som sa modliť a meditovať," hovorí mladá žena, ktorú rehoľa napĺňala.
Po kandidatúre rok potom sa slávila obliečka ako svadba a tak podstúpila noviciát, ako sestra Faustína. „Po mojich dlhých vnútorných bojoch a rozhovoroch som sa predsa počas noviciátu rozhodla odísť z kláštora, Vtedy mi bolo 19 rokov. Túžila som spoznať svet, lásku medzi mužom a ženou a chcela som mať deti," rozpráva už teraz matka jedného dospelého syna.
To však nebol jediný dôvod odísť z kláštora. Jedna vec ju ešte ťahala do sveta, o ktorej snívala dlhé roky. „Spoznať môjho vlastného otca, ktorý žil v Nemecku a bol českého pôvodu. Po ukončení práce ako cukrárka, sa rozhodla odísť zo Slovenska do Nemecka, ako opatrovateľka deti do jednej rodiny. S vízom som mohla zostať v Nemecku iba jeden rok. Za ten čas som sa snažila hľadať kontakt na môjho otca. Keď sa to podarilo, bola som rada, no na druhej strane ma mrzelo, že o mňa nejavil veľký záujem," hovorí Jana.
Nakoniec sa však pohli ľady a po niekoľkých rokoch v Nemecku sa to podarilo a stretla sa so svojím biologickým otcom. Teraz žije v Nemecku, kde spoznáva krajinu a mentalitu ľudí. „Začala som študovať sociálno-pedagogickú školu, ktorú som šťastne ukončila a teraz sa venujem práci a rodine. Moje hľadanie samej seba nebolo ľahké, ale viem, že som sa rozhodla správne. Teraz žijem život taký, aký som chcela," dodáva Jana.