Vladimír Palko ml.

S vážnou tvárou tvrdí, že „v snahe o poskytnutie výraznej podpory vo sfére zvýšenia pocitu bezpečia LGBTI+ ľudí ohrozených diskrimináciou a sociálnym vylúčením vrátane poskytovania podpory v procese začleňovania do pracovných, školských a rovesníckych kolektívov, riešenia rodinných či partnerských problémov prostredníctvom pravidelného poskytovania sociálneho, psychologického a právneho poradenstva, ako aj uskutočňovania komunitných, vzdelávacích a kultúrnych aktivít“.

Ďalej predložený návrh mestskej časti v dôvodovej správe uvádza, že nový priestor by nadviazal na podnik Tepláreň, ktorý bol až do minulého roku dejiskom komunitných aktivít a stretnutí, školení, vzdelávacích akcií a podobne. 

Mestská časť tiež cíti v súvislosti s teroristickým útokom na podnik Tepláreň na Zámockej ulici „akýsi morálny záväzok podieľať sa spoločne s odbornou organizáciou, akou Iniciatíva Inakosť je, na vytvorení bezpečného miesta a najmä inkluzívneho priestoru pre LGBTI+ ľudí“. 

Nuž. Staré Mesto pod progresívnym vedením zjavne nenašlo žiadnu inú marginalizovanú komunitu, ktorej by sa dotyčné priestory hodili. Seniori, rodiny s deťmi, osoby s fyzickým postihnutím… takýto priestor by našiel mnoho záujemcov, ale mohol byť prenajatý Aj cez verejnú súťaž.

Základná otázka je, či je práve LGBTI komunita marginalizovaná a či práve Inakosť je to pravé združenie, vyžadujúce špeciálne finančné zaobchádzanie. Veď posúďte sami z toho, ako o svojich financiách Inakosť píše v žiadosti o nájom uvedeného priestoru: 

„Poradenské služby sú financované opakovane zo zdrojov Ministerstva spravodlivosti SR, mesta Bratislavy, Bratislavského samosprávneho kraja, rôznych firiem a firemných nadácií. Na rozbehnutie komunitného centra máme už prisľúbenú podporu veľvyslanectiev USA a Holandského kráľovstva. Výdavky nekryté dotáciami a grantmi pokrývame organizovaním fundraisingových zbierok, príjmov poukázaných z 2 % z daní, darov a pod. Udržateľnosť komunitného centra by umožnilo viaczdrojové financovanie: štát, samospráva, Európska únia, individuálni, firemní donori a vlastná podnikateľská činnosť v podobe kaviarne.“

Ako nad tým rozmýšľam, tak nad tým rozmýšľam, naozaj sa tu nebavíme o vylúčenej komunite. Skôr vidím štedro a nadpriemerne financovanú neziskovku s veľkou mediálnou silou, ovplyvňujúcu domácu politickú scénu najmä vyjadreniami v takzvaných červených denníkoch, ktorý by chcel ušetriť na komerčnom nájme vďaka ideologickej spriaznenosti s progresívnym vedením Starého Mesta a takmer jednofarebným zastupiteľstvom. 

Pripomeňme si, že predstavitelia Inakosti neváhali klamať verejnosti po teroristickom útoku v bare Tepláreň: „Ohavný čin radikalizovaného jednotlivca sa môže stať kedykoľvek, ale je svedectvom doby a spoločnosti, koho si vyberie ako cieľ svojho útoku. To, že si vybral práve LGBTI ľudí je výsledkom dlhoročnej a systematickej kampane voči nim zo strany štátnych predstaviteľov, cirkvi a extrémistických skupín.“

Rozumiem, že pod vplyvom silných emócií sú ľudia schopní povedať a napísať rôzne veci, ale obviňovať štát a cirkev z činu sfanatizovaného ateistu, ovplyvneného americkou protižidovskou extrémistickou scénou je cez čiaru. Keby svoje vyjadrenia aspoň neskôr skorigovali, ale svietia tam dodnes. 

Minulé volebné obdobie progresívne vedenie Starého Mesta ešte z opozície mocne kritizovalo a hatilo prenájmy cez osobitný zreteľ. Dnes prostredníctvom takmer jednofarebného zastupiteľstva pre svojich queer kamarátov bez súťaže schválilo to, čo pred tým roky neschvaľovalo.

Slovenský jazyk má pre takéto konanie krásny výraz – farizejstvo.