Preskočiť na obsah
  |  

Šmyhaľ: Ukrajina chce do EÚ vstúpiť do dvoch rokov

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v rozhovore pre týždenník Politico, ktorý bol zverejnený v pondelok, uviedol, že chce, aby jeho krajina vstúpila do Európskej únie do dvoch rokov.

„Máme veľmi ambiciózny plán pričleniť sa k Európskej únii do dvoch rokov. Očakávame teda, že tento rok by sa mohla uskutočniť predvstupová fáza rokovaní," povedal Šmyhaľ.

Kandidátsky štatút Ukrajine udelili vlani v júni. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však ešte ten istý rok povedal, že môže trvať až „desaťročia", kým Ukrajina vstúpi do EÚ. Blízki spojenci Kyjeva, ako napríklad Poľsko či Pobaltské štáty, žiadosť Ukrajiny o vstup do EÚ silne podporujú.

V piatok sa v Kyjeve uskutoční samit EÚ – Ukrajina, na ktorom sa bude diskutovať o ďalšej finančnej a vojenskej podpore Kyjeva i o otázkach členstva v eurobloku. Prvý raz sa bude takéto stretnutie Európskej únie konať v aktívnej vojnovej zóne, komentuje Politico. Prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretne s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou i so šéfom Európskej rady Charlesom Michelom.

Šmyhaľ pre Politico povedal, že počas tohtotýždňových rokovaní očakáva „výrazný skok vpred", najmä čo sa týka dohody o bezvízovom režime pre priemyselný tovar či pozastavenia cla na ukrajinský vývoz o ďalší rok. Očakáva tiež „aktívny pokrok" týkajúci sa schémy platieb SEPA (Jednotnej oblasti platieb v eurách) či zahrnutia Ukrajiny do zóny európskeho mobilného roamingu.

Šmyhaľ uviedol, že ukrajinská vláda je pripravená prehodnotiť legislatívu týkajúcu sa ústavného súdu, aby splnila požiadavky Európskej komisie, ako aj Benátskej komisie. Zmeny by podľa jeho slov mohli prísť ešte tento týždeň. Benátska komisia vyslovila obavy v otázke reformy ukrajinského ústavného súdu, ktorá sa týka najmä spôsobu vymenúvania sudcov. Obavy vzbudzujú najmä právomoci a zloženie poradnej skupiny expertov, ktorá vyberá kandidátov na sudcov.

Čo sa týka problémov s korupciou, ktoré sú hlavným faktorom znepokojujúcim Európsku úniu v otázke budúceho členstva Ukrajiny, Šmyhaľ zdôraznil, že administratíva prezidenta Zelenského berie túto záležitosť veľmi vážne. „Voči korupcii máme prístup nulovej tolerancie," povedal. Poukázal pritom na „bleskovú rýchlosť", s akou došlo počas januára k odvolaniu viacerých štátnych predstaviteľov z funkcií z dôvodu korupcie. Podotkol, že korupcia síce nie je novým problémom, ale „sme si istí, že ju vykoreníme".

(tasr)

  |  

Morawiecki: Poľsko možno vynaloží na obranu viac než ostatní členovia NATO

Zámer Poľska vynaložiť tento rok na obranu až štyri percentá svojho HDP môže byť najambicióznejší zo všetkých členských krajín NATO. Povedal to v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje správa agentúry PAP.

Morawiecki navštívil v pondelok spoločne s poľským ministrom obrany Mariuszom Blaszczakom 18. mechanizovanú divíziu ozbrojených síl v meste Siedlce na východe Poľska.

Na tlačovej konferencii následne premiér povedal, že jeho vláda si za prioritu vytýčila posilnenie poľských ozbrojených zložiek. Vyjadril tiež želanie, aby bolo na území Poľska nasadených viac vojakov NATO.
Vojna na susednej Ukrajine podnietila poľskú vládu k posilneniu početného stavu a kapacít armády, pripomína PAP.

"Tento rok práve pre to vynaložíme bezprecedentné úsilie a na ozbrojené sily minieme štyri percentá HDP, čo by mohli byť vôbec najvyššie výdavky na armádu spomedzi všetkých členských krajín NATO," povedal v pondelok Morawiecki.

Poľsko vykonalo za posledný rok viacero rozsiahlych nákupov vojenského arzenálu. Od Spojených štátov kúpilo tanky Abrams a raketomety HIMARS a od Južnej Kórey taktiež tanky, ako aj húfnice a stíhačky.

(tasr)

  |  

Turecko by mohlo schváliť fínsku žiadosť o vstup do NATO skôr než švédsku

Turecko môže odobriť členstvo Fínska v Severoatlantickej aliancii (NATO) ešte pred schválením žiadosti Švédska, ak s tým budú Aliancia i obe tieto škandinávske krajiny súhlasiť, uviedol v pondelok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Čavušoglu označil žiadosť Fínska za „menej problematickú", než je to v prípade Švédska. Ankara totiž obviňuje Štokholm, že nedokáže podniknúť konkrétne kroky voči skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické.

Nedávno vyvolali hnev Ankary protesty s pálením Koránu, ktoré pred tureckými ambasádami v Štokholme a Kodani zorganizoval dánsko-švédsky protiislamský aktivista Rasmus Paludan.

„Podľa môjho názoru by bolo spravodlivé rozlišovať medzi problematickou a menej problematickou krajinou," povedal Čavušoglu novinárom počas spoločnej tlačovej konferencie s portugalským rezortným kolegom Joaom Gomesom Cravinhom.

„Veríme, že ak NATO a tieto krajiny prijmú takéto rozhodnutie, môžeme (ponuku Fínska) vyhodnotiť samostatne," dodal Čavušoglu.

Švédsko a Fínsko spoločne požiadali o vstup do Aliancie po tom, čo Rusko 24. februára 2022 vojensky napadlo Ukrajinu. NATO potrebuje na prijatie nových členov jednomyseľný súhlas všetkých 30 členských krajín, pripomína AP.

(tasr)

  |  

Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý klimatický zákon

Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý slovenský klimatický zákon. Návrh počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. Na tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Návrh zákona predložil rezort do medzirezortného pripomienkového konania.

Dôležitým prvkom nového zákona je podľa štátneho tajomníka Michala Kiču korekčný mechanizmus. Rezorty by si mali plniť sektorové ciele, za ktoré zodpovedajú. „Nastavujeme tu inovatívny prvok, a to taký, že v prípade, že nebudeme plniť ciele, ktoré si sami stanovíme, a v dôsledku toho si bude musieť SR nakupovať stratené emisné kvóty od ostatných partnerov, pôjde to na vrub daného ministerstva," povedal Kiča. Dodal, že rezortom dávajú silné oprávnenia a zároveň zodpovednosť, aby bol zákon silným, efektívnym a moderným nástrojom.

Generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Milan Zvara priblížil, že súčasťou zákona by mali byť sektorové ciele pre ministerstvá. „Väčšina politík zmeny klímy sa netvorí na našom ministerstve, ale sú to práve iné ministerstvá, na ktoré nemáme dosah. Cieľom tohto zákona je mať dosah na iné ministerstvá a nejakým spôsobom ich dobrovoľne motivovať na to, aby plnili svoje sektorové ciele," poznamenal. Zvara zároveň dodal, že ide o sektorové ciele pre dopravu, budovy, poľnohospodárstvo, vyžívanie pôdy či priemyselné procesy.

(tasr)

  |  

Čína obviňuje Washington zo zneužívania kontroly vývozu čipov

Čínska vláda v pondelok kritizovala USA pre kontroly vývozu technológií. Označila ich za narušenie obchodu potom, čo sa Japonsko a Holandsko dohodli, že sa pripoja k Washingtonu a obmedzia prístup Pekingu k materiálom na výrobu pokročilých procesorových čipov, ktoré sa dajú použiť v zbraniach. TASR o tom informuje na základe správy AP.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí nespomenulo najnovší vývoj, ale obvinilo Washington zo zneužívania kontroly vývozu a organizovania iných vlád, aby si „udržal svoju hegemóniu" a blokoval Čínu.

„Toto vážne porušuje trhové princípy a medzinárodný obchodný poriadok," povedala hovorkyňa ministerstva Mao Ning. Dodala, že to „podkopáva stabilitu globálnych priemyselných a dodávateľských reťazcov".

Zdroj oboznámený s dohodou USA a ich spojencov pre agentúru Associated Press povedal, že Japonsko a Holandsko, dôležití dodávatelia technológií a surovín na výrobu čipov, súhlasili, že sa pripoja k USA pri kontrole ich vývozu.

Mao Ning nenaznačila, ako by Peking mohol reagovať na prísnejšie kontroly vývozu.

Čínska Komunistická strana investovala miliardy dolárov do rozvoja vlastného čipového priemyslu, no jej firmy stále potrebujú zahraničné výrobné zariadenia, suroviny a ďalšie technológie. Odborníci z odvetvia tvrdia, že čínski výrobcovia sa zlepšujú, ale nedokážu vyrobiť čipy potrebné pre najpokročilejšie smartfóny a ďalšie produkty.

(tasr)

  |  

Blinken v Káhire vyzval na deeskaláciu izraelsko-palestínskeho konfliktu

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyzval v pondelok na „upokojenie a deeskaláciu" napätia, ktoré momentálne panuje medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Poukázal aj dôležitosť úsilia smerujúceho k realizácii plánov na mierovú koexistenciu dvoch štátov - izraelského a palestínskeho.

Ako informovala agentúra AFP, Blinken to vyhlásil na tlačovej konferencii v Káhire, ktorá je prvou zastávkou jeho cesty po Blízkom východe.

Blinken pred novinármi vyzdvihol dôležitú úlohu Egypta pri zaisťovaní stability v regióne a s tamojším prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím diskutoval o pokračujúcom úsilí o deeskaláciu napätia medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

AFP pripomenula, že Egypt často zohráva rolu sprostredkovateľa kontaktov medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

V rámci svojho turné Blinken zamieri z Egypta do Jeruzalema, kde bude rokovať s predstaviteľmi izraelského vedenia, a do Ramalláhu, ktorý je sídlom palestínskej samosprávy.

AFP doplnila, že Blinkenova návšteva Izraela je súčasťou úsilia administratívy USA o rýchle nadviazanie kontaktu so staronovým izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Očakáva sa, že Blinken počas návštevy zopakuje podporu USA pre budúci palestínsky štát - čo je však cieľ, ktorý sa za novej izraelskej vlády sotva podarí presadiť, podotkla AFP. Podľa rezortu diplomacie USA chce Blinken vyzývať na zachovanie status quo v mešite al-Aksá, ktorá je posvätná pre židov aj moslimov.

Táto výzva súvisí s konaním izraelského krajne pravicového ideológa a politika Itamara Ben-Gvira, ktorý začiatkom januára napriek stanoveným pravidlám navštívil miesto, ktoré židia nazývajú Chrámová hora. Židia tam smú prichádzať v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa takto predišlo napätiu s moslimskou komunitou.

Samotný Ben-Gvir lobuje za zrušenie tohto obmedzenia. Od roku 2021, keď sa stal poslancom izraelského parlamentu, navštívil Chrámovú horu už viackrát, jeho utorňajšia návšteva je však prvou v pozícii ministra a preto má omnoho väčšiu váhu,

AFP pripomenula, že situácia v Izraeli a na palestínskych územiach je momentálne veľmi napätá: Izrael sa spamätáva z útoku, pri ktorom v piatok pred synagógou v anektovanom východnom Jeruzaleme zahynulo sedem civilistov. Deň pred tým si zasa razia izraelských bezpečnostných zložiek na okupovanom Západnom brehu vyžiadala celkovo desať palestínskych obetí. Izrael uviedol, že sa zameriava na militantov tzv. Islamského džihádu.

Po týchto násilných činoch hlásili v regióne aj ďalšie útoky so zranenými i obeťami na životoch.

Oficiálna palestínska tlačová agentúra WAFA informovala, že palestínsky prezident Mahmúd Abbás sa v nedeľu neskoro večer v Ramalláhu stretol so šéfom americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williamom Burnsom, aby prediskutovali aktuálny „nebezpečný vývoj" na palestínskych územiach.

Veľvyslanectvo USA sa pre agentúru AFP odmietlo k tejto správe vyjadriť.

(tasr)