Nevyžiadaný letný tip od otca viacdetnej rodiny

Podľa viacerých zdrojov sú jednou z najohrozenejších skupín obyvateľstva v súvislosti s infláciou viacdetné rodiny. Dôvod je pomerne jednoduchý. Všetky rastúce ceny pri nich totiž možno vynásobiť počtom členov rodiny. Všetci, či už dospelí alebo deti, potrebujú jesť, obliekať sa a majú ďalšie potreby a túžby. Počas prebiehajúceho leta je jednou z nich aj spoločná dovolenka či aspoň výlet za kúpaním. A aj tu možno vidieť, o čo náročnejšia je situácia rodín.

Stačí si pozrieť ceny vstupov na kúpaliská, ktoré taktiež ako iné produkty a služby postihla inflácia a medziročne nezanedbateľne vzrástli. V okolí môjho bydliska sa jedno sympatické kúpalisko nachádza v dedine Lackovce pri Humennom. Cena lístka pre dospelého a mládež nad 12 rokov tu je 7 eur. Pre deti medzi 3 až 12 rokmi 5 eur. Ak na takéto kúpalisko príde rodina so štyrmi deťmi vo veku medzi 3 až 12 rokmi, tak za vstup zaplatí 34 eur. Ak by sa táto modelová rodina rozhodla prísť sa okúpať aspoň na jeden deň počas každého z piatich júlových týždňov, zaplatila by len na vstupnom 170 eur. A to je v rodinnom rozpočte celkom zaujímavá položka.

Ak by sa rovnaká rodina rozhodla pre kúpanie na vyššej úrovni a vybrala sa napríklad do Aquacity v Poprade, podľa aktuálneho cenníka by zaplatila za základný vstup na jeden deň 107 eur. Celkom mastná suma za kúpanie.

Ak by sa pre tie isté zariadenia rozhodla rodina s jedným či dvoma deťmi, čo je na Slovensku najčastejší prípad, ceny by boli výrazne priaznivejšie. Rodina s jedným dieťaťom by v Lackovciach zaplatila 19 eur, teda o 15 eur menej. S dvoma deťmi by to bolo 24 eur, teda o 10 eur menej. Ak by sa rodina s jedným dieťaťom vybrala na kúpalisko takisto päťkrát, zaplatila by 95 eur, čo je o 75 eur menej ako v prípade šesťčlennej rodiny. Ak by to urobila rodina s dvoma deťmi, nechala by tam 120 eur, čo je o 50 eur menej ako v prípade rodiny so štyrmi deťmi.

V Poprade by to bolo v prípade rodiny s jedným dieťaťom 65 eur a s dvoma deťmi 75 eur. To je menej o 42, respektíve 31 eur oproti šesťčlennej rodine, čo taktiež nie je zanedbateľná položka.

A to rátam s tým, že deti sú ešte malé, a preto neplatia vstupné ako tínedžeri a nezapočítavam do toho ďalšie výdavky, ako napríklad návštevu bufetu či reštaurácie. Nebolo by žiadnym prekvapením, ak by naša modelová rodina so štyrmi deťmi nechala pri započítaní všetkých nákladov v Aquacity v Poprade sumu blížiacu sa k dvesto eurám, pričom rodina s jedným dieťaťom skôr okolo sto eur. A to by si dali približne to isté, teda obed, podvečer nejaký langoš a pomedzi to nanuk, pivko a kofolu.

Toto všetko má, samozrejme, dôsledky na život rodín. Viem o viacdetných rodinách, ktoré pre ceny služieb nechodia na dovolenky, nenavštevujú kúpaliská, aquaparky a plavárne, nelyžujú sa, nechodia na kolotoče a vyhýbajú sa mnohým ďalším zábavám. Takéto veci by totiž pre ne boli príliš finančne náročné a oni pritom znášajú mnohé ďalšie výdavky spojené s vyšším počtom detí. Napríklad väčšie, a teda aj drahšie sedemmiestne auto (ich dostupnosť je čoraz menšia), nutnosť stavby väčšieho domu alebo kúpa viacizbového bytu.

Paradoxné na celej situácii je, že pre štát sú tieto rodiny takpovediac najcennejšie. Dáta ukazujú, že ak by sme mali na Slovensku viac takýchto rodín, náš sociálny systém by bol udržateľnejší, nehrozili by nám excesy spojené s masovou migráciou, deti by mali šťastnejšie detstvo a celkovo sa dá predpokladať, že naša spoločnosť by mala väčší potenciál napredovať.

Zdá sa však, že v dnešnej dobe znamená vyšší počet detí pre rodiny aj ľahšie riziko pádu do chudoby, alebo aspoň výrazné vyššie životné náklady a obavy o zabezpečenie rodiny.

Čo sa s tým dá robiť? Zdá sa mi, že (nielen) leto nám ponúka jedno elegantné riešenie. Tým je možnosť vytvoriť niečo ako preukaz viacdetnej rodiny. Prevádzkovatelia služieb by pre jeho držiteľov mohli prispôsobiť ceny rodinných vstupov tak, aby v sebe zahŕňali cenu len za rodičov a jedno, nanajvýš dve deti. Ostatné ratolesti by mohli mať vstup buď zadarmo, prípadne za symbolický poplatok vo výške jedného eura, alebo platiť výrazne nižšiu sumu.

Myslím, že takáto situácia by bolo takzvanou win-win pre obe strany. Rodiny s vyšším počtom detí by sa nemuseli báť extrémne vysokých cien za vstup na kúpaliská. Podnikatelia prevádzkujúci takéto služby by zasa získali zákazníkov, ktorí by inak zostali doma. Navyše viacdetné rodiny by im ušlý zisk určite dorovnali v bufetoch a ďalších službách, kde by veľká rodina musela nechať aj viac peňazí.

Takto by vznikol systém podobný tomu, ktorý poznáme v prípade darcov krvi. Aj pri nich spoločnosť oceňuje, že tí pre spoločné dobro robia nezištne niečo, čo nemusia. A spoločnosť sa im za to snaží odvďačiť rôznymi zľavami. Tie dávajú všetkým na známosť, že darovanie krvi je čin hodný osobitnej úcty.

Sám som darcom krvi a bez toho, aby som chcel tento inštitút nejako znevažovať, musím priznať, že darovanie životodarnej tekutiny pre mňa nepredstavuje veľkú výzvu. Celá táto procedúra aj s cestou mi zaberie približne tri hodiny raz za tri mesiace. Starostlivosť o deti je však neporovnateľne náročnejšia úloha. O to skôr by ju mohla spoločnosť oceniť a vytvoriť inštitút, ktorý nielenže uzná mimoriadnu hodnotu rodičovstva, ale taktiež pomôže matkám a otcom viacdetných rodín podobne, ako je to v prípade darcov krvi.

Na túto výzvu si nevyhradzujem autorské práva. Naopak, budem rád, ak sa jej aj individuálne chopí ktokoľvek napríklad spomedzi podnikateľov v cestovnom ruchu, najmä prevádzkovateľov kúpalísk, akvaparkov a plavárni, ale aj múzeí, galérií či kolotočov a cirkusov a v zime lyžiarskych stredísk. Ponúkam ju taktiež samosprávam, ktoré mnohé zo spomenutých zariadení prevádzkujú. A tiež politikom, ktorí hľadajú letnú tému do predvolebnej kampane.

A zároveň chcem oceniť všetkých, ktorí sa už pre podobný prístup rozhodli a snažia sa vo svojich zariadeniach vyjsť v ústrety aj viacdetným rodinám.