Preskočiť na obsah
  |  

Vláda nechce pomáhať domácnostiam v boji s infláciou a zdražovaním, vraví riaditeľ Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík

Vláda vedome neprijíma opatrenia na boj s infláciou a zdražovaním a zvyšuje si tým príjmy štátneho rozpočtu na úkor slovenských domácností. Opatrenia na stabilizáciu a boj so zdražovaním a infláciou v rámci základných cien potravín, bývania, liekov, energií a telekomunikačných služieb pre žiadnu zo skupín Slovákov ohrozených chudobou zatiaľ vláda neprijala. V pondelok to uviedol riaditeľ Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) Martin Halás.

"Akékoľvek zásadné opatrenie, ktoré by znížilo ceny základných komodít pre domácnosti, by významne pomohlo slovenským domácnostiam. Na druhej strane, by znížilo príjmy štátneho rozpočtu, a to najmä príjmy plynúce z dane z pridanej hodnoty. Túto daň platia ľudia pri každom svojom nákupe, pri úhrade každej faktúry a čím sú ceny tovarov a služieb vyššie, tým viac platia ľudia štátu," vyjadril sa Halás s tým, že zdražovanie najviac postihlo rodiny s malými deťmi, jednorodičovské domácnosti, seniorov či zdravotne ťažko postihnutých.

Halás upozornil aj na to, že viac ako 70 percent slovenských domácností má v súčasnosti problém zaplatiť neočakávaný výdavok. "Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť boli v roku 2022 príjmy do štátneho rozpočtu priamo spojené s vysokým rastom cien vo výške 1,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Zvýšenie daňových a odvodových príjmov bolo o 1,5 miliardy eur vyššie práve z dôvodu vyššieho než predpokladaného rastu nominálnych makroekonomických ukazovateľov zvyšujúcich výnos daní," uviedol Halás.

V rámci minulého roka 2022 vláda na kompenzáciu vysokého rastu cien, ako aj opatrení na riešenie pandémie nad rámec rozpočtovanej rezervy vynaložila zo štátneho rozpočtu 129 miliónov eur. "Vláda SR a štátny rozpočet SR takto zarobili na slovenských domácnostiach minulý rok 2022 až 1,4 miliardy eur," uzavrel Halás.

(tasr)

  |  

Cyklistický chodník v Partizánskom dokončia neskôr, zvýši sa aj investícia

PARTIZÁNSKE – Cyklistický chodník, ktorý spája mestské časti Šimonovany a Malé Bielice v Partizánskom, bude drahší o takmer 200 000 eur. Jeho výstavbu dokončia neskôr. Úpravy zmluvy si vyžiadali práce navyše.

Oznámenie zverejnil Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý investíciu zabezpečuje, vo vestníku verejného obstarávania.

Zmenu odôvodnil TSK prácami navyše, ktoré neboli súčasťou projektovej dokumentácie. Na ich zistenie bolo podľa neho potrebné kompletné odkrytie pláne a všetkých konštrukcií, na ktorých sa stavba realizuje. Práce sa týkali spevnenia podložia na korune hrádze rieky Nitra, lávky ponad Nitricu, v rámci ktorej musel zhotoviteľ kompletne vymeniť oceľovú mostovku, ako i odhalenia starých častí mosta nad riekou Nitra.

Pôvodne mal TSK za práce zaplatiť 1 325 876,65 eura. V zmysle prvého dodatku zmluvy o dielo so spoločnosťou Strabag sa cena zvýšila o 198 123,31 eura, po novom tak investícia predstavuje 1 523 399,96 eura.

S výstavbou prvého úseku Hornonitrianskej cyklomagistrály začala spoločnosť v apríli tohto roka. Úsek má dĺžku 4,6 kilometra. Pôvodne ho mali dokončiť za 52 dní. Na výstavbu získal TSK zdroje z Integrovaného regionálneho operačného programu.

(tasr)

  |  

Z pivnice ukradli horský bicykel, škoda presiahla 1 200 eur

PREŠOV – Prešovskí policajti vyšetrujú krádež bicykla z pivnice bytového domu na ulici 17. novembra v Prešove. Ako informoval krajský policajný hovorca Daniel Džobanik, doposiaľ neznámy páchateľ sa cez vchodové dvere bytového domu dostal do vnútra bytovky, kde následne zišiel do suterénu k pivniciam.

Na jednej z pivníc vypáčil zámok dverí a z pivnice ukradol horský bicykel. Škoda spôsobená krádežou bola vyčíslená na 1 100 eur a poškodením na 150 eur. „Polícia začala trestné stíhanie pre prečin krádeže a prečin porušovania domovej slobody,“ uviedol Džobanik. Zároveň pripomenul, že je dôležité podobným krádežiam predchádzať tým, aby vchodové dvere do bytoviek neboli otvorené. Obyvatelia bytoviek by zároveň dvere nemali otvárať ľuďom ktorých nepoznajú a dvere do pivničných priestorov a pivníc by mali byť riadne uzamknuté.

„Je dobré zvážiť aj aké cenné veci v pivnici odkladáme. Zvlášť, ak máme tradičné bytovkové pivnice z obyčajných drevených latiek, ktoré sú uzamknuté len petlicou s visiacim zámkom. Takéto zabezpečenie nepredstavuje pre zlodeja žiadny problém a je ľahko prekonateľné,“ upozornil policajný hovorca s odporúčaním, že je potrebné myslieť aj na zvýšenie zabezpečenia týchto priestorov. Pomôcť môžu aj bezpečnostné kamery pri vchodových dverách a na chodbách.

(sita)

  |  

Kremeľ odmieta vinu za poškodenie katedrály v Odese

Kremeľ v pondelok poprel, že by ruská armáda cez víkend cielila svoj útok na pravoslávnu katedrálu v juhoukrajinskom prístavnom meste Odesa. Moskva vinu za poškodenie chrámu zvalila na ukrajinskú protivzdušnú obranu, dôkazy však neposkytla. TASR prevzala správu z agentúry AFP a britského denníka The Guardian.

"Opakovane sme vyhlásili a môžeme zopakovať, že my, naše ozbrojené sily, nikdy neútočíme na objekty civilnej infraštruktúry, obzvlášť nie na katedrály, kostoly alebo podobné objekty," povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov. Tvrdenie, že za útokom stojí Rusko, označil za "absolútnu lož".

Ukrajinská armáda v nedeľu uviedla, že ruská armáda na Odesu v noci odpálila 19 rakiet rôzneho druhu z pevniny, vzduchu i mora v ďalšej vlne útokov na toto historické mesto po tom, čo Rusko odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody.

Útoky v Odese poškodili Chrám Premenenia Pána, ktorý patrí ukrajinskej pravoslávnej cirkvi s väzbami na Moskvu. Spod trosiek sa však podarilo vyzdvihnúť Kasperovskú ikonu Matky Božej, ktorá je patrónkou Odesy, uviedli tamojšie úrady.

Gubenátor Odeskej oblasti Oleh Kiper tvrdí, že ruskými útokmi bolo v prístavnom meste Odesa poškodených najmenej 25 historických pamiatok.

(tasr)

  |  

V Poloninách vzniká centrum parku tmavej oblohy za viac ako 270-tisíc eur

SNINA – Na Kolonickom sedle (okres Snina) vyrastá nové výskumno-prezentačné centrum parku tmavej oblohy. Atypická stavba je výsledkom viacerých súvisiacich aktivít projektu cezhraničnej spolupráce, na ktorú krajská Vihorlatská hvezdáreň v Humennom získala viac ako 270-tisíc eur.

Ako informovala hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Daša Jeleňová, novovznikajúce výskumno-prezentačné centrum parku tmavej oblohy v Karpatoch je súčasťou Astronomického observatória na Kolonickom sedle. „Ide a hlavný investičný produkt medzinárodného projektu Karpatská hviezdna cesta, financovaného z európskeho programu ENI, ktorý združuje Slovensko, Maďarsko, Ukrajinu a Rumunsko v oblasti environmentálnych projektov,“ vysvetlila Jeleňová.

Foto: hornyzemplin.sk

S realizáciou projektu sa začalo už v júli 2021, uzavrieť sa má v októbri tohto roku. „Z európskych zdrojov sa naň partnerom podarilo získať viac ako 601-tisíc eur, pričom len pre krajskú organizáciu ide z tejto sumy 273-tisíc eur,“ uviedla krajská hovorkyňa.

Hlavným cieľom projektu je udržať minimálnu úroveň svetelného znečistenia v parkoch tmavej oblohy v troch krajinách – na Slovensku v Poloninách, na Ukrajine v Zakarpatsku a v Maďarsku v pohorí Bükk. Predpokladá to systematické meranie úrovne znečistenia oblohy technickým svetlom pomocou špeciálnych meračov na meracích staniciach v zúčastnených krajinách. „Informácie získané z týchto staníc sa spracujú a prostredníctvom prezentačných centier sa zverejnia výsledky meraní. Centrá poslúžia aj pre informovanie verejnosti o problematike svetelného znečistenia, jeho vplyvu na prírodu, zdravie človeka i správanie rastlín a živočíchov,“ vysvetlila Jeleňová.

Súčasťou projektu je vytvorenie siete monitoringu svetelného znečistenia, vrátane mobilnej monitorovacej stanice, informačnej kampane, série konferencií, workshopov, ako aj vytvorenia miest na pozorovanie a fotografovanie hviezdneho neba. „Motívom aktivít je predovšetkým zvýšiť povedomie o probléme svetelného znečistenia a prezentovať spôsoby, ako zachovať hviezdne noci v Karpatoch,“ dodala krajská hovorkyňa.

Záver medzinárodnej spolupráce tvorí príprava auditu na zapísanie parkov tmavej oblohy projektových partnerov do svetového zoznamu a následne získanie certifikátu od asociácie tmavej oblohy IDA (International Dark-Sky Association).

(sita)

  |  

Nórske ministerstvá zasiahol kyberútok

Dvanásť nórskych ministerstiev sa stalo terčom kybernetického útoku, oznámila v pondelok nórska vláda. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Identifikovali sme slabé miesto v platforme jedného z našich dodávateľov. Táto slabina je už odstránená," povedal na tlačovej konferencii Erik Hope, šéf vládnej agentúry, ktorá má na starosti poskytovanie služieb ministerstvám.

Útok odhalili 12. júla a vyšetruje ho polícia. Ďalšie podrobnosti nie sú známe. Podľa Hopea je ešte "príliš skoro" povedať, kto je za útok zodpovedný a aký je rozsah škôd.

Úrad premiéra, ministerstvá zahraničných vecí, obrany a spravodlivosti používajú inú IT platformu, a preto nečelili kyberútoku, dodal Hope.

Viaceré nórske verejné inštitúcie zasiahla séria kybernetických útokov aj v minulosti. V júni 2022 došlo k útokom typu DDoS (Distributed Denial of Service), za ktorými podľa nórskeho bezpečnostného úradu NSM stála "zločinecká proruská skupina".

NSM vo svojej februárovej správe uviedol, že počet kybernetických útokov sa v rokoch 2019 až 2021 strojnásobil.

(tasr)