Z histórie mesta: Aké vlastnosti pripisovali psovi a aké veveričke?

Pes sa pre vyššie zmienené často vyskytuje najmä na ženských portrétoch, ako odkaz na poslušnosť a vernosť manželovi. Najsilnejší význam má pes ako symbol na spoločnom manželskom portréte, kde sa jeho význam vzťahuje na manžela aj manželku.

Mária Ilešháziová, rodená Forgáčová sa nechala na portréte zachytiť so psíkom, odkaz na symbolický význam je zvýraznený dotykom. Na stole sa nachádzajú aj hodiny, ktorých význam sme si objasnili v predošlom článku.

Mária bola manželkou Juraja Ilešháziho. Za Juraja Ilešháziho prebiehala v jemu zverených župách tvrdá rekatolizácia. Aj Juraj bol pôvodne evanjelik. Mária bola dcérou Mikuláša Forgáča z Gýmeša, pána na Brumove. Po smrti Máriinho otca, brata aj matky sa panstvo podľa uhorských zvyklostí rozdelilo na päť dielov medzi sestry.

Mária a Juraj mali syna, ktorý však zomrel, dospelosti sa dožila iba dcéra Helena. Po Máriinej smrti sa Juraj oženil ešte dvakrát.

Pre ukážku symbolického významu psa na manželskom portréte dobre poslúži dielo od L. Lotta, zachytávajúce Niccola Bonghiho s manželkou.

Príbeh manželstva

Uprostred obrazu je spiaca veverička. V minulosti sa mužskému partnerovi veveričky pripisovali negatívne vlastnosti, vzhľadom k jeho správaniu pred príchodom zimy. Po nazhromaždení jedla sa uloží do hniezda a zimu prespí. O svoju partnerku sa nezaujíma a nechá ju, nech si pred zimou poradí sama. Muž na portréte na veveričku ukazuje prstom, v druhej ruke drží papier s textom, na ktorom je latinský nápis HOMMO NUNQVAM. Text poukazuje na to, že človek, resp. muž, by sa takto nemal nikdy zachovať. Dáva tým najavo, že o svoju manželku sa postará. Tá v jednej ruke drží psa, druhou sa opiera o manžela. Keďže vieme, že pes je symbolom vernosti, môžeme z obrazu odvodiť akýsi manželský dialóg, kde muž sľubuje ochranu a zaopatrenie a žena vernosť.

Autorka textu: Veronika Ďurejová