Diskreditácia novinárov
Skupinu sledovacieho komanda si najal Marian Kočner, aby zdiskreditoval novinárov, ktorí o ňom písali.
Kočner mal požiadať exsiskára Petra Tótha, aby zabezpečil sledovanie.
Tóth spolu s Kočnerom zo začiatku vypracovali zoznam celkovo 28 novinárov vrátane Jána Kuciaka, ktorí sa mali stať predmetom ich nadštandardného záujmu.
Tóth následne oslovil bývalého siskára Miroslava Kriaka, ktorý mal vytvoriť sledovací tím. Do neho si najali Štefana Mlynarčíka a Juraja Škripa, ktorí mali zabezpečiť potrebnú techniku za finančné prostriedky poskytnuté Kočnerom.
Záznamy zo sledovania, ktoré sa našli na USB kľúči pri domovej prehliadke u Kočnera mal Kriak odovzdávať Tóthovi. Ten ich následne odovzdal Kočnerovi, ktorý ich mal zhromažďovať, aby novinárov zdiskreditoval na verejnosti.
Fotili si aj deti
Kočner k zoznamu novinárov dodal aj obálku so vzťahovými diagramami a citlivými osobnými údajmi či údajmi o rodinných príslušníkoch.
Záznamy zo sledovania opisujú, ako novinári bývajú, kedy chodia s deťmi do školy a škôlky, akým autom jazdia, kedy idú do práce, kedy sa z nej vracajú, prípadne s kým sa stretávajú.
„Fotografovali v zásade môj denný režim. Že idem s dieťaťom do škôlky, do práce, poň do škôlky, z práce, je tam záber, ako vychádzam s dieťaťom, pričom mu vidieť z diaľky do tváre, a to ma dosť nahnevalo,“ povedala novinárka Zuzana Petková, ktorá o Kočnerovi písala kritické články. Komando sledovalo jej dom od 6:30 do 21:30.
Novinára Mareka Vagoviča, ktorý bol nadriadeným zavraždeného Jána Kuciaka, sledovali dva mesiace pred Kuciakovou vraždou. Pred jeho domom bolo sledovacie komando od 6:30. Aj jeho odfotili s dieťaťom na ceste do škôlky. Potom ho sledovali cestou do práce a čakali pred redakciou, čo robí a či niekam nepôjde.
„Viackrát ma odfotil, ako fajčím pred budovou. Zrejme chodil aj do bufetu, ktorý sídli na prízemí, dokonca zachytil jeden môj rozhovor, ale nedokázal ho bližšie rozkódovať. Sledoval ma, aj keď som sa presúval mestom, pešo alebo autom. Všetko si fotil a podrobne zaznamenával,“ opísal Vagovič na svojom facebooku.
200-tisíc eur
Po zatknutí Aleny Zsuzsovej v septembri 2018 sa k sledovaniu novinárov priznal Peter Tóth, ktorý vypovedal ako utajený svedok. Urobil tak sedem mesiacov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tiež mu hrozilo trestné stíhanie, pretože so Zsuzsovou komunikoval.
Tóth tvrdil, že Kočner mu povedal, že chce odštartovať reláciu Na pranieri o novinároch, ktorú aj na YouTube rozbehol.
Tóth vypovedal, že sledovanie novinárov financoval aj oligarcha Norbert Bödör, ktorý je aktuálne väzobne stíhaný v kauze Dobytkár.
Ilegálna operácia stála podľa neho 6 800 až 7 400 eur mesačne plus osobitné náklady vo výške tisíc až tritisíc eur. Zabezpečené bolo aj množstvo technického vybavenia od fotoaparátov, mobilov či tabletov až po kamuflážne prostriedky ako parochne, fúzy a oblečenie.
Kočner mal do sledovania novinárov investovať 200-tisíc eur. Potvrdili to správy z uniknutej komunikácie Threema. V novembri 2017 písal Kočner bývalému námestníkovi generálnej prokuratúry Ladislavovi Tichému: „Tohto roku som do novinárov investoval 200-tisíc eur. By si sa posral, ako ich mám prelustrovaných. Viem, kto koho j…, kto je buzík, ožran, tyran. Aj s foto a videodokumentáciou.“
Z doterajších výsledkov však vyplýva, že okrem toho, že si novinári občas vypijú, nezistilo sledovacie komando nič, čo by ktoréhokoľvek novinára nejak diskvalifikovalo v práci.
