„S myšlienkou obnoviť výrobu kremnických krumplov som sa pohrával roky, pretože som ich z detstva poznal, rovnako ako mnoho domácich, a bola to jedna z najlepších cukroviniek. Nesmela chýbať na vianočnom stole ani na svadbách. Roky som sa s krumplom nestretol, preto sme sa rozhodli ho prinavrátiť ľuďom,“ povedal pre Banskobystrický Štandard autor myšlienky a majiteľ výrobne Martin Varhaňovský.
Keďže žiadna receptúra na túto pochutinu sa nezachovala, musel po nej Martin Varhaňovský pátrať a skúšať rôzne recepty. Podľa neho to bolo často doslova pokus-omyl.
„Recepty na tradičný kremnický krumpel sme prácne hľadali v miestnych rodinách, predovšetkým sme komunikovali so staršími ľuďmi. Keďže sa nám ich do rúk dostalo hneď niekoľko a každý sa aspoň v niečom odlišuje, nebolo jednoduché odhadnúť, ktorý by mohol byť ten autentický,“ vysvetlil Varhaňovský s tým, že za dlhé roky v Kremnici vzniklo množstvo mutácií receptov a oni ich zohnali približne 20. Základ bol však všade rovnaký.
„Základom sa napokon stal ten, ktorý som poznal zo svojho detstva a pol roka sme túto receptúru vylepšovali. Jedna z ingrediencií je v našom recepte však tajná. Nemôžem ju prezradiť, my máme pre ňu pracovný názov – elixír lásky,“ dodáva autor myšlienky návratu kremnického krumpla do Kremnice, ktorý zachutil ľuďom nielen z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Dôkazom toho je aj fakt, že nedávno privítali v kremnickej cukrárskej dielni päťdesiattisíceho návštevníka.
Základom kremnického krumpla sú špeciálne piškóty, ktoré si pečú sami a plnia dvoma druhmi krémov. Neskôr ich obalia do orechovo-cukrového cesta a ručne tvarujú do podoby krumpľa, zemiaka, bandurky či grule, teda ako si to každý v jednotlivom regióne Slovenska nazve. Potom ich obalia kakaom a na poctu Atkáryovcov označia veľkým písmenom A z podpisu Alojza Atkáryho. Cukrovinka nepripomína zemiak iba tvarom, ale kakao na povrchu evokuje zeminu, ktorou bývajú zemiaky často pokryté.
