Čaputovej vláda akosi nefunguje. Nepochopila šlabikár

Vláda odborníkov sa vyfarbila ako vláda amatérov. V parlamente pohorela hlavne preto, že premiér je silne dezorientovaný. Nerozumie politike a základným pravidlám hry.

Od štvrtka do pondelka sme sledovali ten istý provokačný obraz. Vláda naliehala na mimoriadne rokovanie poslancov (aby hasila migračnú krízu a detské pohotovosti). A poslancom sa ani raz neráčilo nastúpiť v dostatočnom počte. Inštinkty velia obviniť strany a ich nezodpovedných poslancov, ktorým sa vraj nechce pracovať.

Lenže – tentoraz by to boli výčitky zlým smerom. Sme v koncovke kampane. Strany aj poslanci pracujú naplno. Navyše, v parlamente chýbal aj tradičný spojenec Čaputovej a jej premiéra Ódora – Sulíkova SaS. Vláde sucho odkázala, že v mimoriadnej schôdzi, ktorú žiada vláda, nevidí tesne pred voľbami nijaký zmysel.

Pre vládu Zuzany Čaputovej to musela byť rana medzi oči. V parlamente stráca posledného lojálneho partnera.

Tvrdé lekcie z parlamentu nám pripomínajú dve veci. Jednak to, že úradnícke vlády bez podpory kľúčových strán a parlamentnej väčšiny sú o ničom. Použiteľné sú len ako dočasné núdzové riešenie (čo je prípad Ódorovej vlády). Očakávať od nich krízové riadenie by bolo pochabé.

A potom nám lekcie z parlamentu pripomínajú to, že premiér by mal byť aspoň trochu politicky gramotný. Lebo ak nie je, potom nevybaví vôbec nič. Ani to, čo je neodkladné.

Žiaľ, Ódor je ukážkový politický analfabet. Neprešiel ani len rýchlou politickou prípravkou (šlabikárom), v ktorej by mu vysvetlili abecedu. Napríklad to, že na presadenie rozhodnutí potrebuje podporu väčšiny. Čiže: potrebuje dohody s rozhodujúcimi stranami. Toto pravidlo tvorí chrbtovú kosť verejnej politiky a demokracie. Rozhodnutia – nech sú akokoľvek odborne pôsobivé – musia mať podporu tých, ktorí zastupujú väčšinu.

Lídri, ktorým sa do politických dohôd veľmi nechce, končia ako tyrani. Alebo ako tajtrlíci, ktorých nikto neberie vážne.