Preskočiť na obsah
  |  

Reuters: USA zvažujú, že Ukrajine dodajú rakety s kazetovou muníciou

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena zvažuje, že dodá Ukrajine rakety dlhšieho doletu vybavené kazetovými bombami. Pre agentúru Reuters to uviedli štyri nemenované americké zdroje, informuje TASR.

Rakety s takouto muníciou by umožnili ukrajinským silám zasahovať ciele hlbšie na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny. Bidenova administratíva zvažuje takúto dodávku s cieľom podporiť súčasný pokrok ukrajinskej protiofenzívy voči ruským okupačným silám.

Spojené štáty už v júli tohto roku poskytli Kyjevu kontroverzne vnímanú kazetovú delostreleckú muníciu kalibru 155 mm. Každá z týchto striel môže zasiahnuť ciele do vzdialenosti 29 kilometrov a obsahuje do 48 malých bômb. Hlavice rakiet, o ktorých sa teraz uvažuje, by mohli rozptýliť zhruba 300 až 400 takýchto bômb.

Washington momentálne podľa Reutersu zvažuje, že pošle Kyjevu buď taktické balistické rakety strely ATACMS s doletom až zhruba 300 kilometrov, alebo presne navádzané strely systému GMLRS, ktoré dokážu zasiahnuť ciele až vo vzdialenosti 72 km.

Tieto strely by mali byť vybavené hlavicami s kazetovou muníciou. V prípade, že americká vláda takýto transfer odsúhlasí, mali by byť Kyjevu dodané vo veľmi krátkom čase, uvádza Reuters s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov USA. Išlo by totiž o rakety dodané z amerických muničných skladov.

Biely dom však tieto správy dosiaľ oficiálne nepotvrdil a odmietol sa k nim vyjadriť. Citované zdroje upozornili na to, že vo veci ešte nepadlo konečné rozhodnutie a že takáto dodávka sa napokon ani nemusí uskutočniť, alebo že môže byť odložená na neskoršiu dobu.

Reuters konštatuje, že Bidenova administratíva už celé mesiace uvažuje o možnom poskytnutí rakiet ATAMCS Ukrajine, keďže sa obáva, že by takýto krok príliš rozhorčil ruský režim.

Podľa agentúry Reuters by predmetné rozhodnutie mohlo padnúť už čoskoro, možno už v priebehu tohto týždňa, respektíve okolo termínu zasadnutia ďalšej schôdzky medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, ktorá sa uskutoční 19. septembra na základni Ramstein v Nemecku.

Prezident Biden by mohol v tomto smere využiť mimoriadne opatrenie, ktoré mu umožňuje urýchlene poskytnúť vojenskú pomoc z armádnych zásob bez odobrenia americkým Kongresom. Či sa tak skutočne stane, zatiaľ nie je jasné, uvádza Reuters.

Používanie kazetovej munície je podľa Dohovoru o kazetovej munícii zakázané takmer v 120 krajinách sveta. Medzi jeho signatármi však nie sú Spojené štáty, Ukrajina ani Rusko, ktoré opakovane nasadzuje kazetovú muníciu pri útokoch na ukrajinskom území.

(tasr)

  |  

Psychologička radí, ako sa správať pri migrantoch

SLOVENSKO – Pri kontakte s migrantmi je dôležité vyhnúť sa stereotypom na základe ich vzhľadu, národnosti alebo náboženstva.

A to aj napriek tomu, že ľudia môžu z ich prítomnosti v našej krajine pociťovať obavy, uviedla sociálna psychologička z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied Barbara Lášticová. Dodala, že predsudky veľakrát spúšťajú pocit ohrozenia a následne aj prípadné skratové konanie.

Podľa nej si treba uvedomiť, že tak ako ku každému človeku, aj k migrantom je dôležité pristupovať individuálne. Spresnila, že netreba zovšeobecňovať na základe ich príslušnosti k nejakej skupine.

„Bez ohľadu na svoj právny status majú základné ľudské práva vrátane práva na bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť,“ vysvetlila s tým, že pocity ohrozenia však veľakrát nevyplývajú z reality, ale z toho, ako ju spoločnosť subjektívne vníma. Psychologička tvrdí, že mnohí ľudia môžu z kontaktu s cudzincami cítiť ohrozenie. Je to hlavne vtedy, ak sa pohybujú vo väčších skupinách.

„A to i napriek tomu, že štát ubezpečuje, že zatiaľ v tejto súvislosti nemajú evidovaný žiadny trestný čin ani priestupok,“ povedala. Podľa nej sa treba vžiť do kože migrantov a snažiť sa pochopiť dôvody odchodu z ich krajiny. Týka sa to aj problémov, ktorým čelia. „Mnohí totiž utekajú z ťažkých situácií, ako je vojnový konflikt, a hľadajú lepšie príležitosti pre seba a svoje rodiny,“ objasnila.

Doplnila, že – tak ako pri každej komunikácii s neznámymi ľuďmi – je potrebné usilovať sa o pozitívne interakcie. „Úsmev, kývnutie hlavou alebo pozdrav môžu výrazne podporiť pocit prijatia,“ konštatovala. Ak sa zdá, že je niekto v núdzi, alebo potrebuje pomoc, treba ho nasmerovať na miestny úrad, alebo príslušné inštitúcie. „Keď sa deje niečo, čo ľudia vnímajú ako narušenie verejného poriadku v ich obci, nemali by konať impulzívne a brať spravodlivosť do svojich rúk.

Obrátiť sa majú na príslušné orgány," priblížila.  Lášticová reagovala, že ak má niekto obavy, alebo prežíva v súvislosti s prítomnosťou nelegálnych migrantov v meste úzkosť, môže vyhľadať podporu odborníkov na duševné zdravie. V prvom rade by sa však mal podľa nej porozprávať s blízkymi osobami.

(tasr)

  |  

SaS predstavila sto opatrení v zdravotníctve na prvých sto dní

Strana SaS predstavila sto opatrení v zdravotníctve, ktoré by v prípade účasti vo vláde chcela presadiť počas prvých sto dní. Líder strany Richard Sulík zdôraznil, že ide o konkrétne kroky, pričom každý ihneď o niečo zlepší stav rezortu. Niektoré zo stovky návrhov predstavili kandidáti strany, poslankyňa Jana Bittó Cigániková a Tomáš Szalay na utorkovej tlačovej konferencii.

Strana by chcela napríklad umožniť všeobecným lekárom predpisovať lieky, ktoré dnes smú predpisovať len špecialisti. Pri predpise lieku chcú zakázať uvádzať jeho obchodný názov a zaviesť predpisovanie cez účinnú látku. Malo by to podporiť predpisovanie generických liekov.

Zrušením výmenného lístka pri odosielaní na vyšetrenia v rámci preventívnej prehliadky chce strana motivovať pacientov, aby na prehliadky chodili, a zároveň odbremeniť lekárov. Rozšíriť chce i možnosti očkovania v lekárňach.

Umožniť chce aj elektronické objednanie pacienta na presný čas za poplatok alebo bez neho. „Je to medzikrok pred tým, ako postupom času zabezpečíme, aby zdravotné poisťovne objednávali svojich poistencov na presný termín bezplatne," vysvetlila Bittó Cigániková.

Liberáli chcú tiež umožniť trvalé poskytovanie ambulantnej starostlivosti vo forme konzultácií a predpisovania liekov prostredníctvom elektronickej komunikácie bez prítomnosti pacienta v ambulancii. Zaviesť chcú aj mobilné ambulancie, dokončiť a spustiť niektoré služby eHealthu, ako aj nadviazať zisk zdravotných poisťovní a výšku financií do zdravotníckeho sektora na merateľný prínos pre pacienta.

SaS chce presadiť aj ústavný zákon o platbe za poistencov štátu s cieľom zabezpečiť stabilitu financovania zdravotníctva. Zdravotníkov by radi odbremenili od viacerých byrokratických povinností.

(tasr)

  |  

Vo Veľkých Levároch zachytili 11 nelegálnych migrantov

MALACKY – V pondelok 11. septembra zasahovali viaceré policajné hliadky vo Veľkých Levároch v okrese Malacky, kde zachytili 11 nelegálnych migrantov. Ako informuje bratislavská policajná hovorkyňa Jana Šimunková, na operačnom stredisku prijali oznámenie o úniku podozrivého vozidla Mercedes–Benz, ktoré sa presúvalo z Maďarska po diaľnici D2 v smere na Českú republiku.

Neskôr zistili, že vozidlo sprevádza ďalšie auto Opel Zafira a v oboch sa majú nachádzať nelegálni migranti. Keď vozidlo Opel zišlo z diaľnice D2 na štátnu cestu I/2 smerom na Sekule, policajti vytvorili pred obcou Veľké Leváre uzáveru. Vodič prenasledovaného vozidla pred uzáverou strhol riadenie a narazil do oplotenia. Po náraze z vozidla vystúpilo viac osôb, pričom jedna sa dala na útek. Po použití varovných výstrelov sa ale aj ju podarilo zadržať.

Foto: Polícia

Vo vozidle sa nachádzalo 11 nelegálnych migrantov, medzi ktorými bola jedna žena a tri deti. Druhé prenasledované vozidlo zastavili policajné hliadky v Trnavskom kraji. Zadržaných migrantov následne odovzdali cudzineckej polícii.

(sita, polícia)

  |  

V najvyšších horách na Slovensku zaznamenali extrémne teplé počasie

VYSOKÉ TATRY – V najvyšších horách na Slovensku je v týchto dňoch extrémne teplé počasie. Lomnický štít zaznamenal tri dni za sebou priemernú dennú teplotu nad desať stupňov Celzia.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na sociálnej sieti. Podotkol, že v sobotu (9. 9.) aj v nedeľu (10. 9.) bola na spomínanej stanici zaznamenaná vôbec najvyššia priemerná denná teplota za september v histórii meraní, oba dni zhodne 11,1 °C.

„Rekordy padajú aj na Chopku, kde bol vyrovnaný septembrový rekord najvyššej priemernej dennej teploty (14,7 °C)," dodal SHMÚ. Priblížil, že vysoké sú aj denné maximá. Na Lomnickom štíte zaznamenal v pondelok (11. 9.) nad 14 stupňov Celzia, čo je podľa ústavu v septembri mimoriadne zriedkavá hodnota.

„Veľmi teplé počasie bude vo vysokých polohách pokračovať aj v utorok (12. 9.) a v stredu (13. 9.), ale už o málo chladnejšie ako cez víkend a vo štvrtok (14. 9.) sa po prechode studeného frontu ochladí ešte výraznejšie,“ doplnil.

(tasr)

  |  

Demokrati predstavili svoj program zameraný na prozápadné smerovanie či zdravotníctvo

Strana Demokrati dnes predstavila svoj program, ktorý je zameraný na jasné prozápadné smerovanie, reformu zdravotníctva, obnovu dôvery v právny štát, ale aj zmeny v sociálnom a odvodovom systéme. Zoradený je do siedmich oblastí: Bezpečné Slovensko, Spravodlivé Slovensko, Zdravé Slovensko, Angažované Slovensko, Vzdelané Slovensko, Sociálne Slovensko a Prosperujúce Slovensko.

"Nie je to program, ktorý by ponúkal populistické sľuby alebo utkvelé predstavy, ale je to program založený na skúsenostiach, reálnych skúsenostiach z riadenia štátu," vyhlásil Heger. Tvrdí, že program strany sa dá realizovať okamžite, pričom nerozdeľuje, ale spája. Dodal, že Demokrati nestrašia ľudí, nenazývajú ich pliagou a nie sú ani "povaľači vlád".

Program rozdelil do siedmich oblastí. Prvou je bezpečné Slovensko, hovorí o zachovaní jasného geopolitického kompasu a ukotvenia Slovenska v západných štruktúrach. V oblasti spravodlivosti deklaruje rovnosť pred zákonom. Podčiarkol tiež záujem o silné partnerské vzťahy so samosprávami a občianskou spoločnosťou, zamestnancami a zamestnávateľmi. Program sľubuje investície do vedy a výskumu. V školstve chce docieliť, aby sa žiaci učili kriticky myslieť a po štúdiu boli pripravení pre pracovný trh. V oblasti ekonomiky a prosperity mienia Demokrati investovať do infraštruktúry a inovácií.

Volebná líderka strany Andrea Letanovská skonštatovala, že v sektore zdravotníctva štát roky nemal zrozumiteľnú štátnu politiku, ktorá by jasne povedala, čo robiť, aby ľudia nezomierali predčasne. Absentujú podľa nej primerané regulácie. Zdôraznila potrebu zvýšiť financovanie zdravotníctva a dobudovať 200 ambulancií v regiónoch. Zefektívniť chce strana nemocnice a skrátiť čas medzi vznikom príznakov a začatím liečby. Do kapitoly zdravotníctva zaradili Demokrati aj zdravé životné prostredie.

V sociálnej oblasti predstavila Jana Žitňanská ambíciu pracovať na lepšej dostupnosti pomôcok či podporu žiakov so znevýhodnením. Za kľúčovú označila reformu posudkovej činnosti, aby sa v správny čas k človeku dostalo to, čo potrebuje. Vyzdvihla potrebu zvýšiť podporu opatrovateľov starajúcich sa o blízkych s ťažkým zdravotným postihnutím. Presadiť chce ich lepšie finančné ocenenie, zastaviť krátenie príspevkov a zvýšiť odvody sociálnej poisťovne, aby mali lepšie dôchodky. Zastaviť podľa nej treba výrazný odchod opatrovateliek do zahraničia.

Jozef Mihál dodal, že strana chce opraviť chyby v sociálnom systéme a presadiť ústavný zákona o dôchodkovom systéme s cieľom garantovať udržateľnosť prvého dôchodkového piliera pre budúce generácie. Za chybu označil nedostatočnú valorizáciu dôchodkov, ktorú chcú Demokrati nastaviť systémovo. Vyriešiť podľa neho treba nedostatky v invalidných, vdovských či rodičovských dôchodkoch a opraviť nedostatky pri druhom pilieri. Hovoril o špecifikácii Zákonníka práce, náraste minimálnych miezd a ďalších opatreniach, ktoré nestoja veľa, ale pomôžu veľkému množstvu ľudí.

(tasr, sita)