Preskočiť na obsah
  |  

MAS Malohont podporí budovanie ubytovacích zariadení v regióne sumou 300 000 eur

MALOHONT – Miestna akčná skupina (MAS) Malohont vyhlásila výzvu na predkladanie projektov zameraných na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu ubytovacích a rekreačných zariadení v regióne. Na tento účel je vyčlenených takmer 300 000 eur, projekty je možné prihlásiť do 30. októbra. TASR o tom informovala manažérka MAS Malohont Danica Blahová.

„V rámci projektov podporíme výstavbu nových ubytovacích zariadení alebo rekonštrukciu a modernizáciu existujúcich ubytovacích zariadení či nevyužívaných objektov na ubytovacie zariadenia s kapacitou od 5 do 30 lôžok. Tieto aktivity je možné realizovať len v nadväznosti na investície do rozvoja rekreačných a relaxačných činností,“ priblížila Blahová.

Ako dodala, oprávnené sú aj investície do výstavby, rekonštrukcie a modernizácie doplnkových relaxačných a rekreačných zariadení v nadväznosti na existujúce ubytovacie zariadenie.

O finančný príspevok vo výške maximálne 30 000 eur, respektíve 100 000 eur na jeden projekt, sa môžu uchádzať mikropodniky a malé podniky vo vidieckych oblastiach, fyzické a právnické osoby podnikajúce v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby obhospodarujúce lesy alebo podnikajúce v oblasti chovu rýb. Minimálna výška príspevku je 10 000 eur, intenzita podpory predstavuje 85 percent z celkových oprávnených výdavkov.

„Cieľom výzvy je prispieť k zlepšeniu podmienok pre rozvoj cestovného ruchu v regióne Gemer-Malohont prostredníctvom investícií do ubytovacích zariadení a doplnkových služieb k nim," vysvetlila Blahová.

Projekty je možné podávať do 30. októbra, všetky potrebné informácie sú dostupné na webovej stránke MAS Malohont.

(tasr)

  |  

Poľská vláda požiada eurokomisiu o predĺženie zákazu dovozu ukrajinského obilia

Poľská vláda plánuje požiadať Európsku komisiu o predĺženie zákazu dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov do piatich európskych krajín. Hovorca poľskej vlády Piotr Müller pre Polsat News povedal, že ak eurokomisia nebude súhlasiť s predĺžením opatrenia, Varšava zavedie vlastné obmedzenia na štátnej úrovni. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.

Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko požiadali Európsku komisiu o zákaz domáceho predaja určitých ukrajinských obilných produktov v týchto krajinách. Opatrenie bolo zavedené v máji a jeho platnosť v súčasnosti vyprší 15. septembra.

Zmienené štáty reagovali na tlak ich poľnohospodárov, ktorí sa obávali ohrozenia domácej produkcie lacnejším ukrajinským importom. Prílev obilia z Ukrajiny tiež vytvoril logistické prekážky.

Ukrajina, ktorá patrí medzi popredných svetových producentov obilia, hľadá alternatívne cesty pre jej export, keďže sa Rusko v júli stiahlo z čiernomorskej obilnej iniciatívy. Kyjev vyzval Európsku úniu, aby „neprijateľný“ zákaz nepredlžovala.

Opatrenie Únie nezakazuje tranzit ukrajinského exportu cez územia daných krajín. Rumunsko, Poľsko a Bulharsko dokonca zaviedli alebo plánujú opatrenia o rozšírení ich tranzitnej kapacity.

(sita)

  |  

Majetkové priznania úradníkov musia byť okamžite prístupné verejnosti, apeluje Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že elektronické majetkové priznania štátnych úradníkov by mali byť "okamžite" dostupné verejnosti. Zároveň oznámil, že vetoval príslušný zákon prijatý ukrajinským parlamentom, ktorý vyvolal pobúrenie na celej Ukrajine, informovala agentúra AFP.

Zelenskyj tak odmietol zákon, ktorým parlament pred týždňom obnovil platnosť opatrenia nariaďujúceho štátnym úradníkom zverejniť informácie o svojom majetku. Poslanci síce toto nariadenie schválili, ale súčasne odhlasovali aj klauzulu, že verejnosť sa k týmto informáciám dostane až o rok.

Následne viac ako 80-tisíc občanov Ukrajiny podpísalo petíciu, v ktorej žiadali Zelenského, aby vetoval prijatý zákon.

Zelenskyj vo svojom videopríhovore zverejnenom v utorok na sociálnych sieťach vyhlásil, že majetkové priznania by mali byť verejne dostupné "okamžite. Nie o rok".

"Tieto obmedzenia sú neprijateľné," povedal Zelenskyj a oznámil, že požiadal parlament, aby o sprístupnení registrov majetkových priznaní hlasov rokoval čo najskôr.

Iniciátorom spomínanej petície bol Olexandr Jabčanka, nadporučík z práporu Da Vinciho vlci, ktorý bol nedávno zranený na fronte. V reakcii na Zelenského veto pre agentúru AFP povedal, že ho táto správa veľmi potešila.

"Žijem v demokratickej krajine, kde verejná mienka zaváži," kvitoval Jabčanka agentúre AFP.

Podľa prieskumu, ktorého výsledky koncom júla zverejnil Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút (KIIS), považuje korupciu za vážny problém Ukrajiny až 89 percent opýtaných. Korupcia sa ocitla na druhom mieste rebríčka - hneď po ruskej invázii.

AFP pripomenula, že napríklad ministerstvom obrany v posledných mesiacoch otriaslo niekoľko korupčných škandálov, ktoré viedli aj k odstúpeniu ministra obrany Olexija Reznikova.

Ani po rozpútaní vojny Ruskom vo februári minulého roku Zelenskyj neprestal pripomínať svoj predvolebný sľub, že bude bojovať proti korupcii na Ukrajine, čo je aj kľúčová požiadavka západných spojencov Kyjeva.

Medzinárodný menový fond označil zverejňovanie informácií o majetkových pomeroch za jednu z referenčných hodnôt na vyplatenie časti balíka pomoci Ukrajine vo výške 15,6 miliardy dolárov.

Boj proti korupcii je tiež podmienkou vstupu Ukrajiny do EÚ a vláda prezidenta Zelenského ho vyhlásila za prioritu - súčasne s dosiahnutím úspechu vo vojne s Ruskom.

(tasr)

  |  

KDH chce riešiť systém poplatkov a personálne zabezpečenie zdravotníctva

Problematika nejednotných poplatkov a personálneho zabezpečenia v zdravotnom systéme sú jedny z najdôležitejších problémov tohto sektora. Skonštatovali to predstavitelia KDH s tým, že hnutie ponúka vo svojom programe riešenia na stabilizáciu zdravotníctva. Zabrániť chce tomu, aby bolo slovenské zdravotníctvo prístupné len pre bohatých. Tento sektor považuje KDH za svoju prioritu.

"Hlavná priorita je, aby sme zdravotníctvo udržali dostatočne dlho solidárne," skonštatoval odborník hnutia na zdravotníctvo Peter Stachura. Práve poplatky idú podľa neho proti takémuto systému. Poukázal najmä na platby za skoršie termíny u špecialistov. Kritizoval, že tieto sumy nie sú jednotné a jasne stanovené. Hoci štát pripravil vlastný systém objednávania, nik ho podľa neho nepoužíva, pretože nefunguje. Dodal, že lekári tak využívajú iné systémy. KDH chce preto zjednotiť systém objednávania a poplatkov i prípadné výpadky príjmov lekárom kompenzovať.

Cieľom je podľa Stachuru aj to, aby bol dostatočný prehľad o voľných termínoch. Súčasný problém vidí v absencii vízie a systému v mnohých oblastiach. Za nesystémové označil aj riešenia problémov s pediatrami. Apeluje na riešenie situácie v regiónoch.

Monika Kolejáková doplnila, že v súvislosti s personálnym zabezpečením zdravotnej starostlivosti treba riešiť pomoc pracujúcim ženám a matkám. Poukázala na to, že v zdravotníctve pracuje drvivá väčšina žien. Podotkla, že tie si nemôžu vyberať medzi rodinou a prácou, napríklad ak majú choré dieťa, nemôžu ho dať do škôlky a nemá s ním kto ostať doma. "Keď nepomôžeme ženám všeobecne, nebudeme mať personál v nemocniciach ani v ambulanciách," podčiarkla. KDH preto podľa jej slov prináša riešenia, ktoré sú odskúšané v zahraničí.

Apelovala zároveň na stabilizáciu zdravotných sestier. Zdôraznila, že bez nich nemôže byť poskytovaná kvalitná zdravotná starostlivosť, a preto KDH plánuje zaviesť iniciačný príspevok 3 000 eur pre každú mladú sestru. Zmeniť chce aj ich pracovné prostredie a posilniť komunikáciu so stredným a vyšším manažmentom, aby so sestrami komunikoval.

(tasr)

  |  

Cyklistické preteky Okolo Slovenska prinesú aj dopravné obmedzenia

KOŠICE – V stredu dopoludnia v Košiciach odštartuje 67. ročník medzinárodných cyklistických pretekov Okolo Slovenska. Ako informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Lenka Ivanová, slávnostný štart pretekov bude 13. septembra o 10.15 hod. na Hlavnej ulici.

V súvislosti s presunom cyklistov polícia upozorňuje vodičov, že cyklistický pelotón bude jazdiť za plnej premávky a po hlavných cestných ťahoch. „Cyklistov bude na začiatku aj konci sprievodu sprevádzať policajné vozidlo, prípadne motocykel, spolu s vozidlami organizátorov,“ uviedla policajná hovorkyňa.

Dodala tiež, že polícia bude, s cieľom predísť nehodám a zaistiť plynulý prejazd cyklistov, uzatvárať len na nevyhnutne potrebný čas a len počas prejazdu pelotónu, križovatky, kruhové objazdy či neprehľadné cestné úseky. Rovnako bude dohliadať aj na prechody pre chodcov, aby predišla vstupu chodcov na súťažnú trať a prípadnej kolízii.

„Policajný zbor preto apeluje na všetkých účastníkov cestnej premávky, aby boli na cestách ohľaduplní, rešpektovali pokyny príslušníkov Policajného zboru a na nevyhnutne potrebný čas strpeli opatrenia, ktoré si vyžaduje bezpečnosť pretekárov,“ uviedla Ivanová. Obrátila sa tiež na verejnosť, ktorá bude popri trati povzbudzovať pretekárov, aby „cyklistom nevstupovali do jazdnej dráhy, neprebiehali z jednej strany cesty na druhú, nevhadzovali predmety do jazdnej dráhy a zdržiavali sa iba na vopred určených a ohraničených miestach“. Dodala, že je to v záujme cyklistov i samotných divákov.

Z Hlavnej ulice v Košiciach sa cyklisti budú presúvať cez Mojmírovu, Štúrovu a Palackého ulicu a Sečovskú cestu. „Zo Sečovskej cesty prejdú do okresu Košice-okolie a ich trasa povedie cez obce Sady nad Torysou, Olšovany, Nižný Čaj, Bohdanovce, Slanec a Slanské Nové Mesto,“ uviedla Ivanová. Krátko po 11.00 by mali cyklisti prechádzať cez okres Trebišov, a to po ceste II/552 v smere od obce Zemplínska Teplica smerom na Veľké a Malé Ozorovce a potom do mesta Sečovce. „Ďalej ich trasa bude pokračovať smerom na obec Veľký Ruskov do mesta Trebišov a potom sa po štátnej ceste I/79 presunú smerom na obec Veľaty a ďalej na obce Michaľany, Kazimír, Kuzmice, Brezina a Slivník,“ informovala policajná hovorkyňa. Krátko po 12.20 by mali opustiť okres Trebišov a prejsť do okresu Košice-okolie.

„Cyklistický pelotón tak stretnete na trase Kalša – Slanské Nové Mesto – Slanec – Bohdanovce – Ruskov – Ďurkov – Bidovce – Herľany – Rankovce – Kecerovce – Čižatice – Rozhanovce – Budimír – Družstevná pri Hornáde – Kostoľany nad Hornádom,“ dodáva Ivanová. Do okresu Košice by sa mal cyklistický pelotón presunúť opäť po 14.00 hod. „Tu sa po trase ulíc Národná trieda – Protifašistických bojovníkov – Rooseveltova – Mojmírova – Štúrova – Rastislavova – Gemerská – Alejová – Trieda SNP – Watsonova – Hlinkova – Národná trieda – Protifašistických bojovníkov – Rooseveltova dostanú až na Hlavnú ulicu, kde bude cieľ pre prvý súťažný deň,“ informuje Ivanová.

V rámci druhého súťažného dňa bude možné cyklistov povzbudiť v okrese Spišská Nová Ves, kadiaľ budú prechádzať päťkilometrovým úsekom. V spišskonovoveskom okrese by sa mali nachádzať vo štvrtok 14. septembra približne po 11.45. „Prichádzať budú z Prešovského kraja po ceste I/18 pod Spišským hradom a budú prechádzať cez obce Hodkovce a Žehra, potom odbočia doprava na cestu II/547 a ich trasa povedie cez osadu Dobrá Vôľa. Po nej opustia o 12.30 hod. okres Spišská Nová Ves a budú pokračovať v smere do mesta Spišské Podhradie,“ priblížila Ivanová trasu.

(sita)

  |  

Reuters: USA zvažujú, že Ukrajine dodajú rakety s kazetovou muníciou

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena zvažuje, že dodá Ukrajine rakety dlhšieho doletu vybavené kazetovými bombami. Pre agentúru Reuters to uviedli štyri nemenované americké zdroje, informuje TASR.

Rakety s takouto muníciou by umožnili ukrajinským silám zasahovať ciele hlbšie na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny. Bidenova administratíva zvažuje takúto dodávku s cieľom podporiť súčasný pokrok ukrajinskej protiofenzívy voči ruským okupačným silám.

Spojené štáty už v júli tohto roku poskytli Kyjevu kontroverzne vnímanú kazetovú delostreleckú muníciu kalibru 155 mm. Každá z týchto striel môže zasiahnuť ciele do vzdialenosti 29 kilometrov a obsahuje do 48 malých bômb. Hlavice rakiet, o ktorých sa teraz uvažuje, by mohli rozptýliť zhruba 300 až 400 takýchto bômb.

Washington momentálne podľa Reutersu zvažuje, že pošle Kyjevu buď taktické balistické rakety strely ATACMS s doletom až zhruba 300 kilometrov, alebo presne navádzané strely systému GMLRS, ktoré dokážu zasiahnuť ciele až vo vzdialenosti 72 km.

Tieto strely by mali byť vybavené hlavicami s kazetovou muníciou. V prípade, že americká vláda takýto transfer odsúhlasí, mali by byť Kyjevu dodané vo veľmi krátkom čase, uvádza Reuters s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov USA. Išlo by totiž o rakety dodané z amerických muničných skladov.

Biely dom však tieto správy dosiaľ oficiálne nepotvrdil a odmietol sa k nim vyjadriť. Citované zdroje upozornili na to, že vo veci ešte nepadlo konečné rozhodnutie a že takáto dodávka sa napokon ani nemusí uskutočniť, alebo že môže byť odložená na neskoršiu dobu.

Reuters konštatuje, že Bidenova administratíva už celé mesiace uvažuje o možnom poskytnutí rakiet ATAMCS Ukrajine, keďže sa obáva, že by takýto krok príliš rozhorčil ruský režim.

Podľa agentúry Reuters by predmetné rozhodnutie mohlo padnúť už čoskoro, možno už v priebehu tohto týždňa, respektíve okolo termínu zasadnutia ďalšej schôdzky medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, ktorá sa uskutoční 19. septembra na základni Ramstein v Nemecku.

Prezident Biden by mohol v tomto smere využiť mimoriadne opatrenie, ktoré mu umožňuje urýchlene poskytnúť vojenskú pomoc z armádnych zásob bez odobrenia americkým Kongresom. Či sa tak skutočne stane, zatiaľ nie je jasné, uvádza Reuters.

Používanie kazetovej munície je podľa Dohovoru o kazetovej munícii zakázané takmer v 120 krajinách sveta. Medzi jeho signatármi však nie sú Spojené štáty, Ukrajina ani Rusko, ktoré opakovane nasadzuje kazetovú muníciu pri útokoch na ukrajinskom území.

(tasr)